Pôsobenie médií na správanie detí a mládeže

nič mocdá sadobrézaujímavévýborné (hlasov 2, priemer: 4.50 z 5)
Loading...




  • Atmosféru národa vytvára bazálne kultúra,zásluhou ktorej si spoločenstvo ľudí udržuje identitu. Ľudské správanie vyplýva z prirodzenosti vývoja kultúry.Cez ňu sa modifikuje úspešnosť a prežitie jedincov,skupín,nielen prirodzenou evolúciou génov.Počas dejín spoločnosti vytvorené kultúrou ovplyvňujú,ktoré gény budú uprednostnené prirodzeným výberom.Podľa Darwina všetky druhy,vrátane človeka,sú populáciami organizmov,ktoré v sebe nesú rôznorodý súbor dedičných informácií (genofond).Každodenné udalosti menia súbor informácií a spôsobujú,že niektoré znaky zostanú a šíria sa,kým iné vymiznú.Ľudské mozgy sa vytvorili prirodzeným výberom,aby sa mimo iné funkcie,učili a osvojili si kultúru. Od dôb pleistocénu evolúcia kultúry z vtedajšej úrovne ovplyvnila našu vrodenú psychiku práve tak,ako psychika ovplyvnila kultúru.Evolúcia uprednostňuje kultúrne spôsoby myslenia pomocou ktorých ľudia ochotnejšie napodobujú uznávanejšie osoby,i keď ich to môže viesť k maladaptívnemiu správaniu.Na druhej strane psychické mechanizmy umožnia vznik dôležitých vzorcov správania ako je napríklad symbolické označenie sociálnych skupín (strany,združenia),alebo uplatnenie altruistického konania,ktoré napomáha žitiu a prežitiu,vyjadrené v rôznych religiozitách (Richerson,Boyd.2012).V súčasnom svete je po strate viery kultúra najmä kultúrou mladých,ktorá je rozširovaná médiami.Podľa profesora Scrutona ide o celosvetovú moc tvoriacu lingua franca moderných adolescentov,napríklad na televíznej stanici MTV (Scruton,2002).Tento typ kultúry vyradil z platnosti estetický objekt a miesto neho sa postavila reklama.Pri nedostatku zdieľanej kultúry žijeme vo svete divných predstáv,meniacich sa kultov,nezakotvenosti v seba a nepociťovania altruizmu k okoliu.

    Vyúsťuje to do prežívania úzkosti.Bezosporu k tomu prispievajú aj masovokomunikačné prostriedky.Masmédiá   popri rodine a škole sú jedným z najvýznačnejších činiteľov,ktoré formujú morálno-kultúrny systém spoločnosti.Podľa   prieskumu Vančíkovej a kol.(2012) vyplýva ,že každé dieťa vo veku do 15 rokov na Slovensku má prístup k počítaču a využíva ho prevážne na zábavu a komunikáciu s ostatnými.Médiá môžu vytvárať tiež negatívny vplyv.

    Medzi najzávažnejšie negatívne vplyvy informačných technológií na deti patria nelátková návyková závislosť,kedy nedospelý má chorobnú zviazanosť s procesom užívania internetu a sociálnych sietí,chatu,mobilu ako aj nadmerného sledovana televízie.Patologický vzťah k internetu a počítačom spĺňa diagnostické kritériá látkovej i nelátkovej závislosti (Hupková 2010). Napriek zjavným škodlivým následkom viac ako tri štvrtiny Európanov využíva sociálne siete (Velichová 2012),ktorých počet sa do roku 2012 zdvojnásobil.V komunitnom webe   sa spoločné projekty ako je Facebook,Skype,a všetky ďalšie,stávajú   pre deti a mládež občianskou spoločnosťou.Tento spôsob komunikácie   je najjednoduchším   spôsobom udržiavania kontaktov,kamarátstva a slúži ako náhrada sociálnych väzieb.Nevzniká len   závislosť,ale aj strata súkromia.Najväčšie nebezpečenstvo z internetu predstavujú webové stránky s pornograficou tématikou.Zamestnávanie sa počítačom vedie u detí k rozvoju čisto technického a lineárnerho myslenia,kedy sa potláča asociačné a intuitívne myslenie.Vyplýva z toho,že najúčinnejším spôsobom riešenia   konfliktov sa považuje   násilie.Nedospelý je dezorientovaný   v oblasti etických noriem a hodnôt.U súčasnej mládeže sa zo zábavy alebo nudy pod vpyvom vrstovníkov sa rozvíja záľuba v počítačových hrách,čo často prerastá do patologického hráčstvaNedospelí majú splnené charakteristiky obsedantne kompulzívneho zamerania,často depresívneho syndrómu spojeného s agresiou a klamaním.Kradnú a požičiavajú si peniaze spolu so strato záujmu o štúdium.Kyberšikana predstavuje zneužívanie mobilných telefónov a internetu (e-maily,blogy) na posielanie agresívnych a dehonestujúcich správ.Páchateľ ostáva anonymný ako v priamej forme kyberšikany,tak v zastúpení,kedy využíva druhých (ktorí o tom ani nevedia,že sú zneužívaní na danú činnosť) pre šikanovanie obete v kyberpriestore.

    Televízne vysielania a internet bezosporu rozširujú svet poznania,ale aj svet problémov.

    Sledovanie agresívnych scén sa nezriedka stáva spúšťačom deviantného správania.Dieťa stráca kontrolu nad agresívnymi pudmi,rozvíja sa hypoprosexia,vzniká mravná otupelosť, pozdejšie až znaky moral insanity ku problémom jedincov v peristáze.Predovšetkým americkí psychológovia,psychiatri,vychovávatelia a sociálni pracovníci považujú za znepokojujúce,že veľa detí strávi u televízie denne dve až 3 hodiny aj viac.Nadmerné sledovanie televízie psychicky formuje detský mozog (Juan,2002).Veria tomu čo vidia v televízii,nerozlišujú medzi zábavou a reklamou.Pre deti sú obzvlášť nebezpečné napínavé a strašidelné filmy.Deti sledujú televíziu so silným citovým prežívaním a môže dôjsť u nich ku sníženiu sebakontroly,majú emocionálnu skúsenosť strachu.Môžu spĺňať dokonca kritériá sociálnej úzkostnej poruchy ak abnormálna úzkosť vzniká pred 6 rokom (Drtílková,2001). Sú vystavované násiliu nielen v kriminálnych príbehoch a westernoch,ale aj v kreslených filmoch a správach zo sveta.Albert Bandura (1983) tvrdí že násilie v televíznom vysielaní vnáša agresívne správanie do spoločnosti.Vytvára modely agresívneho správania, ktoré dieťa nemôže mať z vlastnej skúsenosti a redukuje zábrany k použitiu agresívneho konania.Televízia neučí agresivite,ale posilňuje existujúce predispozície pre alebo proti agresivite.Deti absorbujú časť dobra,ktoré vidia v televízii.Sledujú ale veľa komerčných televízií a malé deti pred 8 rokom nerozlišujú medzi programom a komerčným vysielaním. Sledovanie relácií predvádzajúcich násilie vo veku osem rokov jedinca predikuje vyšší počet zadržaní a odsúdení za násilné trestné činy vo veku jeho tridsať rokov.S dospievaním sa mladiství začnú dívať na relácie hlavného vysielacieho času.Posiluje sa predstavivosť toho v čo sami veria,unikajú z obtiažnych životných situácií a identifikujú sa s imaginárnym svetom svojich hrdinov.Internet vytvoril obrovské možnosti komunikácie medzi ľuďmi,ale na druhej strane má preukázateľný potenciál narušiť ich osobné vzťahy.Ešte v r.1998 pracovníci Carnegie Mellon University (Liebowitz a spol.,2001) zistili,že ľudia ktorí strávili denne na internete niekoľko hodín.zažívali vo zvýšenej pocity smútku,osamelosti a úzkosti.

    Čím viac úzkosti cítime,tým viac vyhľadávame zábavu a čím viac zábavy máme,tým viac cítime úzkosť.Zdá sa,že cestou ako uniknúť tomuto začarovanému   kruhu je získavanie nových informácií,aby sa veľa ujasnilo.Ale človek zahltený informáciami nevie čo si má s nimi počať a následkom toho je anxieta a depresia.

    Vplyv médií na funkcie mozgu   a psychiku

    Médiá najmä od čias Guttenberga,vplývali ako informačné nosiče na jemne prepracovanú sieť mozgových funkcií ovplyvňujúc plasticitu najmä vyvíjajúceho sa mozgu.Médiá sa postupne vyvinuli od tlačeného slova až do úrovne internetu a ovplyvňujú psychiku miliónov nielen najbližšieho okruhu ľudí,ale celé spoločenské vrstvy a štáty.Komplexne v rôznej forme-zvukovej,vizuálnej aj čuchovej na rôznych nosičoch- pôsobí na nedospelú časť spoločnosti v podobe uvedomelých a neuvedomelých stôp. Čím je niekto mladší,tým má aj menej rozvinuté spojenia s oblasťami mozgu najmä pre logické myslenie,závery,plánovanie podliehajú viac citovo prifarbeným názorom.Okrem dedičnosti tu zohrávajú úlohu kultúrne faktory vyjadrené vo vplyve rodiny,výchove,zásadných životných udalostiach,čítaní kníh,sledovaní elektronických médií,ktoré rozhodnú či sa u jedinca vyvinie buď úzkosť alebo depresívny stav.Týmto spôsobom sa ľahko nimi manipuluje a pomerne ľahko sa vytvára“brain washing“.Úzkosť a depresia vychádzajú pravdepodobne z rovnakého základu.Simplifikovane sa dá vyjadriť,že ich spúšťačom je prefrontálny kortex,ktorý spracováva informácie zo zmyslových vnemov,amygdala (mandľové jadro) je alarmom hlásiaci nebezpečenstvo a hippocampus (závit podobný morskému koníku) je dôležitý pre pamäť.

    Vplyv obsahu médií na správanie nedospelých

    Nedospelí sa pod vplyvom médií ľahko odpútajú do denného snenia,uletia do svojich predstáv,v ktorých sa vyžívajú a prekonávajú svoje neistoty,úzkosti. U úzkostných jedincov je vyššie riziko depresií ako u zbytku populácie a naopak.Depresívni jedinci môžu prežívať úzkostné stavy.Pre obidva stavy je spoločné silná emočná skľúčenosť.Ak podľahnú antisociálnym názorom silnejších alebo starších jedincov,či vnímaniu predpojatých médií,prekonávajú tieto stavy aroganciou,výsmechom,podceňovaním iných alebo agresiou.

    Médiá majú možnosť upevňovať primerané správanie,ale aj sklony k agresivite,napríklad u detí s hyperkinetickými poruchami.Médiá nekontrolovateľným vplyvom,ktorý je veku neprimeraný môžu vyvolať pochopiteľne i iné patické odchýľky v jedincovi a tým rozvoj reaktívnych stavov,napr.anxióznych, depresívnych,alebo dajú podnet k impulzívnemu konaniu-napr.suicídiu.Kotásková (1984) uvádza,že vystavenie dieťaťa agresívnemu, antisociálnemu a inak deviantnému sociálnemu modelu má zákonite značne negatívny vplyv na utváranie sociálnych a morálnych kvalít osobností dieťaťa. Pôsobenie hlavne audiovizuálnych diel svojou konštrukciou (ako je napr. fantasy) môžu ešte viac vplývať na jedincov s nábehom k psychickým poruchám.U psychicky tangovaného jedinca môžu vyprovokovať halucinácie,úzkosti,tenzie,bludy.To vysvetlí neprimerané prejavy konania takého dieťaťa ako je útek,agresia,plač,krik,strach,poruchy vedomia,nočné desy,pomočenie a podobne,ktoré si zasluhujú okamžitú psychiatrickú pomoc.Inadekvátne obsahy rôznych médií –od optických po auditívne (napr.hudba Kurt Cobaina) -u predisponovaných nedospelých vyvoláva anxietu. V detskom veku sa úzkosť prejavuje v podobe hypochondrických predstáv,obsesiami a kompulziami,poruchami reaktívnej príchylnosti, strachmi z objektov ako aj stavmi zlosti-temper tantrum,poruchami spánku, posttraumatickou stresovou poruchou,fóbiamim a úzkostnými poruchami v rôznej miere podľa veku.Panická porucha sa najčastejšie vyskytuje u adolescentov.Surové obsahy médií uvoľnia delikventné správanie predovšetkým u  rozvíjajúcej sa  agresívnej a nesocializovanej osobnosti.V nich sa pravdepodobnejšie prejaví neblahý vplyv čítania hororov ako aj katastrofických dejov,

    agresívnych vyobrazení,znásilnení,drzostí prezentovaných niektorými médiami.Technicky to nie je vina médií.Vždy sa budú vyrábať filmy,hrať divadlá,písať knihy,rozprávať deje s hororovým, lascívnym či pornografickým obsahom.Skôr ide o nedostatky vo vývine svedomia rodičov,ktoré sa prejavia v ich správaní a pre dieťa predstavujú model,s ktorým sa identifikuje.Ide o zrejmý defekt kultúry,ktorý pôsobí na psychiku a správanie nedospelého.

    Možnosti riešenia

       Negatívne zážitky sa špecificky fixujú predsa však z pohľadu sebazáchovy.Jedinci žijú v  strehu,anxiete,čo pri dlhom trvaní prejde do exhauscie,depresívneho stavu,či útočnosti. Naše schopnosti napodobniť idey od ostatných umožňuje síce rýchle prispôsobenie,ale dáva možnosť prebratia patologických kultúrnych maladaptácií.Našťastie sa vytvárajú ďalšie prepojenia neurocytov medzi oblastiami mozgu s uchovaním iného charakteru informáciíí obzvlášť pri pružnom a rýchlom vývoji mozgu nedospelých.Pri bežnom,tzv.všednom žití sa dá predpokladať udržiavanie ekvilibria pozitívnych zážitkov s negatívnymi.Psychika má množstvo vyvážených mechanizmov odmietania škodlivých ideí a podpory výhodných zámerov pre zlepšenie zdatnosti ľudí..Prirodzený výber pôsobiaci na kultúru je ultimátnou príčinou ľudského správania rovnako ako prirodzený výber pôsobiaci na gény (Richerson,Boyd.2012).Profesionálne zodpovední pracovníci médií vedia,že pracujú s informáciami,ktoré môžu byť nebezpečným materiálom pre psychiku detí. Preto citovo a rozumovo vyrovnaní predvádzkovatelia mediálnych štruktúr,tvorcovia programov a vôbec pracovníci v kultúre napĺňajú svoje produkcie,diela v intenciách dobra,tolerancie,empatie a étosu,ktoré sa dostanú do mozgu a psychiky najmä mladých ľudí.Nevylučuje to multikulturálnosť a rôznorodosť produkovaných výtvorov,ktoré sú neustále chŕlené na psychiku konzumentov.Nekontrolovateľnosť produkcie diel s obsahmi až obsedantne patologických prejavov ľudí sa dá usmerniť technickými a legislatívnymi úpravami, aby nepôsobili na jemnú psychiku detí. V oblasti primárnej prevencie rodičia by mali kontrolovať deti aké stránky na internete navštevujú.Majú upozorňovať na nevhodnosť konkrétnych televíznych relácií a webových stránok.Nemali by deťom dovolovať dohadovanie stretnutí s inými používateľmi cez počítač,najmä ak ich nepoznajú.Majú vytvárať prostredie v ktorom by dieťa netrávilo voľný čas sledovaním televízie alebo zábavou na internete.Je dôležité pôsobiť aj na okolie každého nedospelého. Cesta k spokojnejšiemu životu vedie cez kreativitu,ktorú pasívni konzumenti tzv.zábavných programov z médií nevedia vzbudiť. Ľudské populácie v sebe nesú súbor kultúrne získaných informácií. Mládeži je možné dať vízie a priestor.Vedome by sa mala rozvíjať empatia od detstva,tak ako sa deti učia písať, počítať,čítať.Je to záležitosťou rodiny,pedagogiky,práva,medicíny a vôbec celého štátu v úzkej spolupráci s nadnárodnými organizáciami.Upozornenie na úlohu masmédií by malo byť konečne zakotvené aj v zákone o duševnom zdraví,na ktorého zmysluplnosť autor upozorňoval od r.1994 (Škodáček,1994, Škodáček,1996).


    LITERATÚRA                                                                                

    • Bandura,A.:Psychological Mechanisms of Aggressions.S.2- 40.In:Green,R.G.,Donnerstein,C.I. /Eds/:Aggression:Theoretical and Empirical Review.Vol.I:Theoretical and Methodological Issues.New York,Academic Press,1983,264 s.
    • Drtílková,I.:Sociální fobie/sociální úzkostná, porucha u dětí a adolescentú.Psychiatrie,r.5,2001,č.2,s.99-106.
    • Juan,S.:Lidský mozek-podivuhodný a zábavný.Praha,Ivo Železný,2000,s.215.
    • Kotásková,J.:Zákonitosti utváření mravních složek vědomí v ontogenezi.Čs. psychologie,28,1984,s.211-213.
    • Scruton,R.:Pruvodce inteligentního člověka po moderní kultuře.Academia,Praha,2002,s.210.
    • Škodáček,I.:Etika a psychiatria.Medicínska etika a bioetika.-Medical Ethics and Bioethics,1,1994,č.5-6,s.3-5.
    • Škodáček,I.:The New Approaches of the Psychosocial Rehabilitation in the Child and Adolescent Psychiatry.In Zb.:Vth Congress World Association for Psychosocial Rehabilitation.Programme and Abstract Book.Rotterdam 1996,s.236.

    Leave a Reply

    Your email address will not be published.

    *