Kategria: Deti – deti

Hot-Dog

nič mocdá sadobrézaujímavévýborné (hlasov 1, priemer: 5.00 z 5)
Loading...

Ahojte všetci !

Volám sa Simon. Raz budem veľký múdry pes – Labradorský retríver. Zatiaľ rastiem.

Keď ideme po ulici, každý chce byť môj kamarát. Len fakt neviem, či takú veľkú svorku zvládnem. Veľkú a čudnú. Skoro každá teta rozhodí rukami a zakričí „Jééééžišmária, aký krásny pes !“ Len jedna iné :„Jééééžišmária, gyönyörű kutya!“

Milí ľudia. Nevolám sa Jééééžišmária! Volám sa Simon! To po prvé. A nejaký mladý ujo povedal, že som malý, čerstvý a ešte teplý. Tak to ma úplne zmiatlo. Moja panička Martinka mi našťastie vysvetlila, že to nie je pravda. Pretože teplý pes je „hot dog“, a to ja určite nie som. Ona má vždy pravdu. Mám ju rád.

Kríza úcty k autorite v súčasnom školstve

nič mocdá sadobrézaujímavévýborné (Bez hlasu zatiaľ)
Loading...

Po rokoch komunistického režimu k nám zavítala sloboda. Veľké problémy v rôznych oblastiach spoločenského života však spôsobuje pokrivené chápanie tohto pojmu, ktorý si mnohí zamenili za svojvoľnosť. Za možnosť robiť si čo chcem.

No a žiaľ, takéto nezrelé a nesprávne uchopenie pojmu sloboda sa veľmi negatívnym spôsobom premietlo i do celkovej atmosféry na našich školách a prejavilo sa  úbytkom úcty a rešpektu k autorite učiteľa, vychovávateľa, ale i rodiča.

Pojem slobody, osobnou nezrelosťou prekrútený v svojvoľnosť a nezdravý demokratizmus má u mládeže všetkých vekových kategórií za následok vzrast neúctivosti, ba niekedy až arogancie k dospelým, ktorí by pre nich mali byť vždy určitou prirodzenou autoritou.

Práva dieťaťa očami detí

nič mocdá sadobrézaujímavévýborné (hlasov 1, priemer: 5.00 z 5)
Loading...

Pohľad detského psychiatra na detskú konferenciu „Práva dieťaťa očami detí“ konanú dňa 20.11.2009

Pri príležitosti 20. výročia prijatia Dohovoru o právach dieťaťa sa vo vkusne rekonštruovanej budove Slovenskej národnej rady na Župnom námestí v Bratislave stretli pod gestorstvom verejného ochráncu práv najdôležitejší činitelia tohto Dohovoru-deti.U mnohých príspevkoch ,ktoré predniesli deti ,dospelí odborníci vyjadrovali počudovanie nad ich vyspelosťou. Všetky názory zaujali,pričom ich najviac prezentovali deti zo Žiaru nad Hronom a z Bratislavy.Treba viac aktivizovať ďalšie regióny Slovenska, najmä z jeho východu.Prejavy detí ,ako aj čoskoro dospelých,odrážali myšlienky,postoje,náhľady a vysvetlenia na širokú paletu práv detí.Nebali sa skritizovať svet vrstovníkov ale hlavne dospelých,ktorí sa často ľahostajne stavajú k problémom sveta detí.

Deti majú svoje ľudské práva a to dokonca v podobe embrya a plodu pred narodením a nielen po dosiahnutí 18 roku.Rečníci dôrazne poukázali na úlohu rodičov pri zachovávaní práv detí aby sa rozvíjala osobnosť ich potomka.Kritickým náhľadom neobišli ani postoje učiteľov,ktoré nebývajú vždy zodpovedné pri ochrane odlišných či iných detí.Vyzdvihli nutnosť harmonickej rodiny a vytvorenie pomoci málo funkčným rodinám pre čo najväčšie zamedzenie narušenia detskej osobnosti pri jej výchove a edukácii..Z pohľadu detského psychiatra bol zaujímavý bolestný problém,ktorý sa uvádzal asi v tretine príspevkov a potom sa rozvinul v diskusii na konci konferencie.Týkal sa problematiky šikany,telesného trestania,neprimeraného obmedzovania,zanedbávania detí ako v živote bežných rodín,tak vo vypätých situáciách ako je rozvod,alebo aj v školskom prostredí.Podľa psychiatrov ide o aktívne či pasívne  prejavy týrania a zanedbávania dieťaťa,tzv.CAN (Child Abuse and Neglect) syndrómu rôznej šírky.Treba ho objasňovať a diagnostikovať za pomoci detských ombudsmanov.U nás sa CAN syndróm vyskytuje v 2% ročne z celkovej detskej populácie pri neustále narastajúcom podiele sexuálneho násilia a zneužitia nedospelých.Ide o poškodzovanie základných práv jedinca,ktoré sa úzko prelínajú s psychickými narušeniami nielen postihnutej nedospelej osoby,ale aj rodiny (či iného prostredia,v ktorom postihnutý jedinec vyrastá) a nakoniec celého štátu.Riešenie tohto problému je stále veľmi ožehavé,pretože spoločnosť sa snaží dané nepríjemné skutočnosti odpratať,čím si vlastne kazí svoj charakter.Zásluhou ombudsmanov na školách sa pritom dajú riešiť sociálne alebo psychologicky a ak sú rany duší hlboké – často psychiatricky.Detskí psychiatri sa úplne stotožňujú s názormi detských ombudsmanov, že treba v plnom rozsahu rozvinúť preventívne opatrenia napríklad v prípadoch šikany.Nakoniec to potvrdzovali aj politickí predstavitelia Slovenskej republiky,ktorí boli prítomní na konferencii.Opatrenia treba rozvinúť nielen na legislatívnej ,ale aj praktickej úrovni.To sa odrazí v psychike detí aj dospelých a spätne na ďalšom podrobnejšom prepracovaní legislatívy.Po upozorneniach detí a ich ombudsmanov,citlivých a odvážnych pedagógov,treba nasmerovať aktivity sociálnych pracovníkov a často aj policajtov na problematické rodiny,skupiny mladých a určiť jedincov na psychologické či psychiatrické intervencie.Už z toho je vidieť,že to predpokladá individualizovaný prístup.K zdravému spôsobu žitia napomáhajú programy,ktoré si na školách či mládežníckych zariadeniach vytvoria deti za pomoci dospelých aby mohli participovať na chode života,ochrániť ich pred zlovolnosťami pri uplatňovaní práv dieťaťa.Nie je vyhodenou devízou zvýšenie úrovne vzdelávania a výchovy k tolerancii či poukázanie na nepriaznivý vplyv médií,ktoré inak môžu ohromne napomôcť rozširovaniu preventívnych opatrení.K duševnému zdraviu patrí nevyhnutne rešpektovanie názorov detí pri ich slobodnom vyjadrovaní.Neustále sa treba boriť s ľahostajnosťou vrstovníkov,

dospelých,politikov,ktorí často neberú názory a city detí vážne.Zreteľne to vidieť aj v škrtaní finančných prostriedkov pre projekty nedospelých.Každá spoločnosť tým ide proti sebe .Preto aj štát musí plne rešpektovať práva všetkých detí ako zdravých,,tak postihnutých a chorých.

Príspevky konferencie podčiarkli,že sa spĺňa predpoklad Rady Európy,aby sa zapojili deti do procesu zavedenia svojich práv do života podľa kautel Výboru OSN pre práva dieťaťa.Je úžasné a vynímočné,že sa Slovensku darí rozširovaniu detských ombudsmanov na školách,čím sa kultivuje nielen právne povedomie,ale celá psychika jedincov mladej generácie.Konferencia odštartovala nutnosť riešenia problémov detí ako politickú prioritu.Čoraz viac sa rozširujúci počet detských ombudsmanov bude mať väčšiu váhu v našej spoločnosti.Treba vyjadriť poďakovanie a plnú podporu verejnému ochrancovi práv a jeho kancelárii v presadzovaní tak výsostne humánnej a pritom praktickej idey.V odhaľovaní a riešení dakedy hrozných skutočností života nedospelých sa napĺňa to známe z blížiacich sa sviatkov -“Pokoj ľuďom dobrej vôle“.

Doc MUDr Igor Škodáček,PhD

Spoveď

nič mocdá sadobrézaujímavévýborné (Bez hlasu zatiaľ)
Loading...

 Drahý Peťko, je mi ľúto, že nemôžem sedieť vedľa Teba a pozerať sa Ti do očí, ale pri troche vecnosti v písaní sa mi to asi podarí.

V prvom rade Ti chem povedať, že NAJDRAHŠOU OSOBOU PRE MŇA JE MOJA DCÉRA, KTOREJ SOM TAK NEKONEČNE UBÍŽILA. Ak neveríš, prečítaj si stránku www.butlavavrba.sk  v titule alkohol a jeho dôsledky, a prečítaš si aj jej optiku čo prežila. Po nej – po Martinke si Ty – možno je to pomýlené, lebo mám vnukov, ale práve svojim pitím som si ich prepila – i keď som bola triezva už som nedokázala v tom marazme nájsť ešte aj hlboký vzťah k ním – mám ich veľmi rada, ale žijú si svoje životy vedľa mňa. Teba som mala už ako dieťa veľmi rada i keď som bola často protivná, ale Ty si bol stelesnením dobra, citlivosti, lásky a preto som Ti nikdy nezazlievala, že mamička Ti dáva prednosť. Naše cesty sa krížili a zase rozchádzali, ale Ty si vždy vo mne. Prvý raz som sa o Tvojom pití ja dozvedela keď som ja už abstinovala. Zavolal si mi, bol si veľmi rozčúlený, vulgárne si mi vynadal a ja som po hlase počula, že si pil. Vtedy som sa začala o to zaujímať- chcela som Ti pomôcť, ale v psychoterapii to nejde ak máme k niekomu emočný vzťah. Keď som Ti ponúkala moju cestu povedal si mi, že Ty máš svoje náboženstvo a ja mám svoje. Musela som to akceptovať…. do chvíle kedy som Ťa videla v nemocnici pred tromi rokmi a pre mňa si bol už mŕtvy. Celou cestou domov som plakala ako vtedy, keď som nedokázala otecka rok prehovoriť na operáciu, ktorá by mu zachránila život. Bola som v kostole, cítila som nutnosť byť blízko Boha a prosiť ho aby Ti dal takú šancu ako mne keď ma našli v bezvedomí. Podarilo sa to, veril si mi, mojej terapii, povedal si že urobíš čo Ti poviem. Nerobila som na Teba nátlak, častejšie som Ťa počula, ale znova som dostala strach o Teba. Áno, presne tak začínajú recidívy – ako ľahko si išiel na operáciu ruky – pár uzlíkov, lebo pán doktor povedal, že sa to musí operovať … a ako ťažko Ti je stráviť v terapii o ktorej som ja ako doktor, alkoholička a Tvoja sestra presvedčená, že Ti to zachráni zase niekoľlko rokov života. Čoho sa bojíš ? Seba ? Áno, stretnúť sa zoči- v oči sebe je veľmi nepríjemné ale to nesmierne pomáha. Nerozumieš mi ? Nevadí, až budeme na lúke tak mi porozumieš.

Peťko, pred mesiacom som bola PO 41 ROKOCH NA SVATEJ SPOVEDI a napriek tomu, že spoveď trvala 2 hodiny dostala som rozhrešenie, bola som aj na príjímaní- splnila som si asi trojročnú stále stúpajúcu túžbu vrátiť sa k Bohu. Nestala som sa bigótna, som obyčajný smrtelník, iba som našla vnútornú rovnováhu. Možno preto som Ti dokázala dnes napísať to čo som Ti napísala. Veľmi Ťa miľujem a budem i vtedy ak mi odpovieš, že nejdeš nikde a zopakuješ mi tú vetu, ktorú si mi už raz povedal, že každý z nás ma svoje náboženstvo. Tvoja milujúca sestrička.

Pridajte článok

nič mocdá sadobrézaujímavévýborné (Bez hlasu zatiaľ)
Loading...

Zaregistrujte sa  a Pridajte článok, názor, reakciu, postreh, zážitok, skúsenosť.

Pridajte čokoľvek, s čím sa chcete zdôveriť alebo čo chcete zverejniť.

Ďakujeme