Oops! It appears that you have disabled your Javascript. In order for you to see this page as it is meant to appear, we ask that you please re-enable your Javascript!

Kategria: Rodina

Spomienky

nič mocdá sadobrézaujímavévýborné (Bez hlasu zatiaľ)
Loading...

Sedela som nečinne pri počítači, hlavou mi vírili rôzne myšlienky, v pozadí tichúčko hrala jedna z nádherných skladieb Deutcha, bola príjemná aj na meditáciu ale na to som bola príliš rozhádzaná – vnútorne rozhádzaná, než aby som sa donútila k meditácii. Iste by mi to pomohlo.. tak som sa rozhodla vrátiť sa do ďalekej, ďalekej minulosti- mojej minulosti, a začala spomínať. …na všetko čo a kto ma obklopoval, ako som vtedy čo vnímala. Možno som sa po rokoch rozhodla pochopiť samu seba, prečo som v živote urobila ten či onen krok. Je to ťažké, veľmi ťažké byť objektívna…ale mne vlastne nejde ani o objektivitu, mne ide o mňa. Teraz mám skoro 65 rokov , vekové obdobie kedy by mal byť človek už tak v kľude, pokoji, využívať to čo v živote načerpal a dávať ďalej a ja sa stále cítim nespokojná, hoci by to tak nemuselo byť. Ktosi múdry povedal, že keď začne človek byť zo sebou spokojný vlastne klesá. Začnem presne tak, ako sa cítim….

Práva dieťaťa očami detí

nič mocdá sadobrézaujímavévýborné (hlasov 1, priemer: 5.00 z 5)
Loading...

Pohľad detského psychiatra na detskú konferenciu „Práva dieťaťa očami detí“ konanú dňa 20.11.2009

Pri príležitosti 20. výročia prijatia Dohovoru o právach dieťaťa sa vo vkusne rekonštruovanej budove Slovenskej národnej rady na Župnom námestí v Bratislave stretli pod gestorstvom verejného ochráncu práv najdôležitejší činitelia tohto Dohovoru-deti.U mnohých príspevkoch ,ktoré predniesli deti ,dospelí odborníci vyjadrovali počudovanie nad ich vyspelosťou. Všetky názory zaujali,pričom ich najviac prezentovali deti zo Žiaru nad Hronom a z Bratislavy.Treba viac aktivizovať ďalšie regióny Slovenska, najmä z jeho východu.Prejavy detí ,ako aj čoskoro dospelých,odrážali myšlienky,postoje,náhľady a vysvetlenia na širokú paletu práv detí.Nebali sa skritizovať svet vrstovníkov ale hlavne dospelých,ktorí sa často ľahostajne stavajú k problémom sveta detí.

Deti majú svoje ľudské práva a to dokonca v podobe embrya a plodu pred narodením a nielen po dosiahnutí 18 roku.Rečníci dôrazne poukázali na úlohu rodičov pri zachovávaní práv detí aby sa rozvíjala osobnosť ich potomka.Kritickým náhľadom neobišli ani postoje učiteľov,ktoré nebývajú vždy zodpovedné pri ochrane odlišných či iných detí.Vyzdvihli nutnosť harmonickej rodiny a vytvorenie pomoci málo funkčným rodinám pre čo najväčšie zamedzenie narušenia detskej osobnosti pri jej výchove a edukácii..Z pohľadu detského psychiatra bol zaujímavý bolestný problém,ktorý sa uvádzal asi v tretine príspevkov a potom sa rozvinul v diskusii na konci konferencie.Týkal sa problematiky šikany,telesného trestania,neprimeraného obmedzovania,zanedbávania detí ako v živote bežných rodín,tak vo vypätých situáciách ako je rozvod,alebo aj v školskom prostredí.Podľa psychiatrov ide o aktívne či pasívne  prejavy týrania a zanedbávania dieťaťa,tzv.CAN (Child Abuse and Neglect) syndrómu rôznej šírky.Treba ho objasňovať a diagnostikovať za pomoci detských ombudsmanov.U nás sa CAN syndróm vyskytuje v 2% ročne z celkovej detskej populácie pri neustále narastajúcom podiele sexuálneho násilia a zneužitia nedospelých.Ide o poškodzovanie základných práv jedinca,ktoré sa úzko prelínajú s psychickými narušeniami nielen postihnutej nedospelej osoby,ale aj rodiny (či iného prostredia,v ktorom postihnutý jedinec vyrastá) a nakoniec celého štátu.Riešenie tohto problému je stále veľmi ožehavé,pretože spoločnosť sa snaží dané nepríjemné skutočnosti odpratať,čím si vlastne kazí svoj charakter.Zásluhou ombudsmanov na školách sa pritom dajú riešiť sociálne alebo psychologicky a ak sú rany duší hlboké – často psychiatricky.Detskí psychiatri sa úplne stotožňujú s názormi detských ombudsmanov, že treba v plnom rozsahu rozvinúť preventívne opatrenia napríklad v prípadoch šikany.Nakoniec to potvrdzovali aj politickí predstavitelia Slovenskej republiky,ktorí boli prítomní na konferencii.Opatrenia treba rozvinúť nielen na legislatívnej ,ale aj praktickej úrovni.To sa odrazí v psychike detí aj dospelých a spätne na ďalšom podrobnejšom prepracovaní legislatívy.Po upozorneniach detí a ich ombudsmanov,citlivých a odvážnych pedagógov,treba nasmerovať aktivity sociálnych pracovníkov a často aj policajtov na problematické rodiny,skupiny mladých a určiť jedincov na psychologické či psychiatrické intervencie.Už z toho je vidieť,že to predpokladá individualizovaný prístup.K zdravému spôsobu žitia napomáhajú programy,ktoré si na školách či mládežníckych zariadeniach vytvoria deti za pomoci dospelých aby mohli participovať na chode života,ochrániť ich pred zlovolnosťami pri uplatňovaní práv dieťaťa.Nie je vyhodenou devízou zvýšenie úrovne vzdelávania a výchovy k tolerancii či poukázanie na nepriaznivý vplyv médií,ktoré inak môžu ohromne napomôcť rozširovaniu preventívnych opatrení.K duševnému zdraviu patrí nevyhnutne rešpektovanie názorov detí pri ich slobodnom vyjadrovaní.Neustále sa treba boriť s ľahostajnosťou vrstovníkov,

dospelých,politikov,ktorí často neberú názory a city detí vážne.Zreteľne to vidieť aj v škrtaní finančných prostriedkov pre projekty nedospelých.Každá spoločnosť tým ide proti sebe .Preto aj štát musí plne rešpektovať práva všetkých detí ako zdravých,,tak postihnutých a chorých.

Príspevky konferencie podčiarkli,že sa spĺňa predpoklad Rady Európy,aby sa zapojili deti do procesu zavedenia svojich práv do života podľa kautel Výboru OSN pre práva dieťaťa.Je úžasné a vynímočné,že sa Slovensku darí rozširovaniu detských ombudsmanov na školách,čím sa kultivuje nielen právne povedomie,ale celá psychika jedincov mladej generácie.Konferencia odštartovala nutnosť riešenia problémov detí ako politickú prioritu.Čoraz viac sa rozširujúci počet detských ombudsmanov bude mať väčšiu váhu v našej spoločnosti.Treba vyjadriť poďakovanie a plnú podporu verejnému ochrancovi práv a jeho kancelárii v presadzovaní tak výsostne humánnej a pritom praktickej idey.V odhaľovaní a riešení dakedy hrozných skutočností života nedospelých sa napĺňa to známe z blížiacich sa sviatkov -“Pokoj ľuďom dobrej vôle“.

Doc MUDr Igor Škodáček,PhD

Spoveď

nič mocdá sadobrézaujímavévýborné (Bez hlasu zatiaľ)
Loading...

 Drahý Peťko, je mi ľúto, že nemôžem sedieť vedľa Teba a pozerať sa Ti do očí, ale pri troche vecnosti v písaní sa mi to asi podarí.

V prvom rade Ti chem povedať, že NAJDRAHŠOU OSOBOU PRE MŇA JE MOJA DCÉRA, KTOREJ SOM TAK NEKONEČNE UBÍŽILA. Ak neveríš, prečítaj si stránku www.butlavavrba.sk  v titule alkohol a jeho dôsledky, a prečítaš si aj jej optiku čo prežila. Po nej – po Martinke si Ty – možno je to pomýlené, lebo mám vnukov, ale práve svojim pitím som si ich prepila – i keď som bola triezva už som nedokázala v tom marazme nájsť ešte aj hlboký vzťah k ním – mám ich veľmi rada, ale žijú si svoje životy vedľa mňa. Teba som mala už ako dieťa veľmi rada i keď som bola často protivná, ale Ty si bol stelesnením dobra, citlivosti, lásky a preto som Ti nikdy nezazlievala, že mamička Ti dáva prednosť. Naše cesty sa krížili a zase rozchádzali, ale Ty si vždy vo mne. Prvý raz som sa o Tvojom pití ja dozvedela keď som ja už abstinovala. Zavolal si mi, bol si veľmi rozčúlený, vulgárne si mi vynadal a ja som po hlase počula, že si pil. Vtedy som sa začala o to zaujímať- chcela som Ti pomôcť, ale v psychoterapii to nejde ak máme k niekomu emočný vzťah. Keď som Ti ponúkala moju cestu povedal si mi, že Ty máš svoje náboženstvo a ja mám svoje. Musela som to akceptovať…. do chvíle kedy som Ťa videla v nemocnici pred tromi rokmi a pre mňa si bol už mŕtvy. Celou cestou domov som plakala ako vtedy, keď som nedokázala otecka rok prehovoriť na operáciu, ktorá by mu zachránila život. Bola som v kostole, cítila som nutnosť byť blízko Boha a prosiť ho aby Ti dal takú šancu ako mne keď ma našli v bezvedomí. Podarilo sa to, veril si mi, mojej terapii, povedal si že urobíš čo Ti poviem. Nerobila som na Teba nátlak, častejšie som Ťa počula, ale znova som dostala strach o Teba. Áno, presne tak začínajú recidívy – ako ľahko si išiel na operáciu ruky – pár uzlíkov, lebo pán doktor povedal, že sa to musí operovať … a ako ťažko Ti je stráviť v terapii o ktorej som ja ako doktor, alkoholička a Tvoja sestra presvedčená, že Ti to zachráni zase niekoľlko rokov života. Čoho sa bojíš ? Seba ? Áno, stretnúť sa zoči- v oči sebe je veľmi nepríjemné ale to nesmierne pomáha. Nerozumieš mi ? Nevadí, až budeme na lúke tak mi porozumieš.

Peťko, pred mesiacom som bola PO 41 ROKOCH NA SVATEJ SPOVEDI a napriek tomu, že spoveď trvala 2 hodiny dostala som rozhrešenie, bola som aj na príjímaní- splnila som si asi trojročnú stále stúpajúcu túžbu vrátiť sa k Bohu. Nestala som sa bigótna, som obyčajný smrtelník, iba som našla vnútornú rovnováhu. Možno preto som Ti dokázala dnes napísať to čo som Ti napísala. Veľmi Ťa miľujem a budem i vtedy ak mi odpovieš, že nejdeš nikde a zopakuješ mi tú vetu, ktorú si mi už raz povedal, že každý z nás ma svoje náboženstvo. Tvoja milujúca sestrička.

Pridajte článok

nič mocdá sadobrézaujímavévýborné (Bez hlasu zatiaľ)
Loading...

Zaregistrujte sa  a Pridajte článok, názor, reakciu, postreh, zážitok, skúsenosť.

Pridajte čokoľvek, s čím sa chcete zdôveriť alebo čo chcete zverejniť.

Ďakujeme

Manzelsky trojuholnik

nič mocdá sadobrézaujímavévýborné (Bez hlasu zatiaľ)
Loading...

Ahojte vsetci,

neviem, ci vobec mam zacat s pisanim a pytat sa na radu, vzhladom k tomu, ze moj , vidite a je tu problem, ved ani neviem ako toho chlapa mam nazvat, tak napriklad, ten, koho som si vzala pred siedmymi rokmi po viac ako stvorrocnom pre mna krasnom vztahu, ma vraj nejaky program, ktory mu vygeneruje vsetko co poslem odkialkolvek…. ale je to fuk…… potrebujem sa poradit…

Ako zacat ? Tak v skratke, brali sme sa po dlhodobej znamosti a po spolocnom spolunazivani, bol to bezproblemovy vztah, svadba bola vlastne len specatenie toho, co sme spolu prezivali,  mozno som staromodna a chcela som mat rovnake priezvisko ako on a nase dieta, co sme sa chystali splodit, ano a aj splodili, nastali problemy, porod bol zdlhavy a tazky, jednoducho, po porode som zistila, ze dieta ma nejake zdravotne problemy, myslela som, ze je to len nasledok tazkeho porodu a jeho naslednej kardiopulmonalnej resuscitacie, ale bolo to horsie a horsie, nezvladla som to, roky som bojovala, aby si ma niekto vsimol a riesil jeho zdravotny stav, pre vsetkych a pravdepodobne aj pre muza som bola hystericka matka, ktora prilis sleduje svoje dieta, tak ma nazval jeden lekar, zdalo sa, ze po dva a pol roku sa synovi trosku polepsilo a ja som s manzelom…. a bolo druhe dieta, bola to chyba, prvorodeny zacal mat uz vazne problemy a zdalo sa mi, ze na vsetky tie problemy som sama, vzdalovali sme sa s manzelom od seba, teraz mi to vycita a dava za vinu, nebyt mojho uzaavretia sa do seba, citila som sa vazne sama, mala som pocit, ze vsetka ta zodpovednost  lezi len na mojich pleciach, neprejavovala som mu dostatok citu, neviem, to vysvetlit, nedalo sa…no vraj nebyt mna, tak by sa nic nestalo….

Pred siedmymi mesiacmi som zistila, ze moj muz ma pomer, teda myslela som, ze len znamost ale islo uz o vztah, sedem mesiacov som prosila, zadonila, prejavovala lasku, poukazovala na sice jeho byt, ale spolocnu domacnost, na deti…. ozaj, zabudla som, starsi syn ma 13 dokazanych diagnoz a preukaz tazko postihnuteho, docielila som, aby riesili, co mu je…. a prisla o manzela…ale zachranila dieta.

Ale to nie je vsetko, manzel sluboval aspon zo zaciatku, ze to ukonci, ale len prehlboval to, co zacal, viem, nie som sama, zien, ktore manzelia nahradia… odchadzal z domu a normalne mi oznamil, ze ide za priatelkou, v nasom spolocnom aute….

Podal navrh o rozvod, ale napisal, ze ziadny vztah nemal a nema,nakoniec ho stiahol, lebo som chcela tiez klamat, ak on nenapise, preco vlastne nechce byt s manzelkou, kontroloval mi mobil, postu, maily, supliky, schovalal moje vlastne veci, nechal kluce v zamku, ked som prichadzala z prace a nedostala sa dnu,dalej som mnou fungoval sexualne, hoci nie vzdy styk, aj ine praktiky pouzil, povedal mi, ze ku mne uz davno nic neciti a nechce so mnou byt,  ale uspokojovanie mu nevadilo, kradol mi mobil a smskoval znamym v mojom mene, a v neposlednej rade, ma pred dvoma tyzdnami stlkol….

Urobila som chybu, za nedostatok prejavov lasky som bola podvedena, ponizena, psychicky tyrana, fyzicky napadnuta…. vazne som si to vsetko zasluzila ? Nikdy sommuzovi za cele roky a ani teraz nebola neverna, nikdy som mu nepovedala, ze ho nelubim, hoci som zabudla hovorit, ze ano…

Poradte mi prosim, problem je v tom, ze ak by svoj pomer ukoncil a zacal zasa byt mojim muzom, odpustim mu a skusim to znova, ale to neurobi,  milujem ho napriek vsetkemu, co mi urobil, ako mi ublizil a ublizuje, viem, ze je lepsie sa rozviest, ale neviem najst silu…. ako sa od tohto vztahu oslobodit a prijat jeho koniec bez pocitu sebalutosti, poradte mi prosim a napiste, co by ste robili vy, stali by ste vobec o taky vztah? Vidite nejake pozitiva, chce skoncit a ja vlastne tiez, aspon moj mozog, ale moje srdce sa zpiera, je to laska mojho zivota, chcela som s nim zostarnut, ako ateistka som si ho vzala v kostole, lebo to chcel on, prestahovala som sa z Bratislavy, hoci z prenajateho bytu do jeho rodiska, jeho dedicstvo ponukal ako spolocnu buducnost a teraz………. potrebujem sa o tom porozpravat, potrebujem si nejako utriedit myslienky a najlepsie s niekym nestrannym… pomozete ?
Dakujem velmi pekne…

KRČMA – uľavte si

nič mocdá sadobrézaujímavévýborné (hlasov 1, priemer: 5.00 z 5)
Loading...

Tu si môžete uľaviť.
Naštval Vás šéf ? Neurobili ste skúšku ? Potrebujete si uľaviť ?

VYPUSTITE PARU v rubrike KRČMA !