Bútľavá Vŕba

Sedela som nečinne pri počítači, hlavou mi vírili rôzne myšlienky, v pozadí tichúčko hrala jedna z nádherných skladieb Deutcha, bola príjemná aj na meditáciu ale na to som bola príliš rozhádzaná – vnútorne rozhádzaná, než aby som sa donútila k meditácii. Iste by mi to pomohlo.. tak som sa rozhodla vrátiť sa do ďalekej, ďalekej minulosti- mojej minulosti, a začala spomínať. …na všetko čo a kto ma obklopoval, ako som vtedy čo vnímala. Možno som sa po rokoch rozhodla pochopiť samu seba, prečo som v živote urobila ten či onen krok. Je to ťažké, veľmi ťažké byť objektívna…ale mne vlastne nejde ani o objektivitu, mne ide o mňa. Teraz mám skoro 65 rokov , vekové obdobie kedy by mal byť človek už tak v kľude, pokoji, využívať to čo v živote načerpal a dávať ďalej a ja sa stále cítim nespokojná, hoci by to tak nemuselo byť. Ktosi múdry povedal, že keď začne človek byť zo sebou spokojný vlastne klesá. Začnem presne tak, ako sa cítim….

Pokracovanie » Spomienky