Komentáre k Bútľavá Vŕba

Komentár k Ze sa nehanbite od admin

admin — Wed, 19 Aug 2009 15:20:34 +0000

Dobry den pani Horvathova, samozrejme ze si to schvalime. Tato stranka je určena vsetkym.
Rad by som ziskal viac informacii, co ste mali na mysli. Coho sa Vas nazor tyka, ktorej casti.

Prosim vas o viac informacii. Dakujem, Administrator

Komentár k Príbeh môjho otca a jeho boja s rakovinou od malakocka

malakocka — Wed, 19 Aug 2009 11:12:49 +0000

Dobrý deň.

Práve včera diagnostikovali môjmu otcovi 4. štádium rakoviny (pravdepodobne hrubého čreva) a už tento týždeň mu chcú nasadiť chemoterapiu. Vyhľadala som si informácie o tejto chorobe na internete a musím povedať, že neboli veľmi povzbudivé. Podľa týchto informácií človek v 4. štádiu tejto choroby nemá veľkú šancu na prežitie a chemoterapia má iba oddialiť nevyhnutné. Veľmi ma zaujal Váš článok, ktorý mi dáva akú-takú nádej, že by sa otec ešte mohol vyliečiť. Ibaže vôbec netuším, ako mu treba upraviť jedálniček, čo sú to za lieky, ktoré v článku spomínate a kde by sme ich mohli zohnať. Mama je zdravotná sestra, takže s injekčným podávaním by nemal byť problém. Prosím, mohli by ste mi poradiť, čo by mal otec zahrnúť do svojho jedálnička a čomu by sa mal vyhýbať, aké vitamíny by mal užívať? Ďakujem veľmi pekne.

Komentár k Pridajte článok od twiggy

twiggy — Tue, 16 Jun 2009 15:13:01 +0000

Dobrý ďeň.Nemožem povedať že by som mal potrebu ubližovať sebe samému.Nikdy som také nič neurobil aj keď je pravda že už pár krát som si na ruku niečo vyrezal ale nič veľké ani hlboké.Bol to kríž najčastejšie ale išlo skor o štýl akým som žil.Bol som závislý na skupine marilyn manson a to ma k tomu psychycky trochu aj viedlo.Jednoducho keď mám nejaký problém alebo ma niečo hrozne naštve neriešim to ako ostatný hneď bitkou a podobne ale mám hroznú chuť si niečo urobiť-ublížiť.Nemám problém ani so sebakontrolou ale trápi ma že veci by som najradšej riešil iba tak a mám strach že keď sa toho nezbavím nebudem v dospelosti vedieť správne riešiť problémy pretože mám zatial iba 14 rokov ale chcem ten problém vyriešiť čo najskor pretože mi je samému sebe trápne že si neviem dať poriadne do kopy veci.S riešením problémov nemám problém ale proste vždy mám chuť si niečo urobiť a ten pocit mi vadí aj keď sklony k tomu nemám.človek ale nikdy nevie.Budem veľmi rád keď mi poradíte ako to mám riešiť.ďakujem .Twiggy

Komentár k bolesť na duši od dany

dany — Fri, 15 May 2009 11:22:10 +0000

Drahý anjelik, milá priateľka, prepáčte, že sa ohlasujem tak neskoro ale moje povolanie mi niekedy nedovoľuje časovo surfovať po internete i keď počítač potrebujem pri svojom povolaní. Pred dvomi dňami som zahliadla Váš príspevok a až teraz využívam čas Vám odpovedať. Dovoľujem si Vás osloviť priateľkou, hoci ja stelesňujem v sebe v s mojej minulostim vlastnosti Vášho otca alkoholika a tyrana. Veľmi rada by som Vám pomohla ale cez bútľlavu vrbu to celkom nepôjde tak ako by som si to predstavovala. Môžem Vám ale ponúknuť buď osobné stretnutie- neviem odkiaľ ste, resp.stretnutie priateľov, príbuzných závislých členov v rodine a to každú stredu o 18 hod. v Petržalke na Holičskšj 30- v o vedľ dudove škôlky- kde je na mreťiach napísaný názov našej organizácie ROAD n. o. Viac sa o nás dozviete na webovej stránke http://www. road.sk
Budem sa veľmi tešiť ak Vám budem môcť pomôcť. s úctou Vaša Dany

Komentár k bolesť na duši od anjelik

anjelik — Wed, 13 May 2009 11:02:08 +0000

Nedá mi nereagovať na tento príspevok, keďže je v mojej blízkosti človek, ktorý má súvislosť s touto problematikou. Je to môj otec. Je to už viac ako 20 rokov, čo je závislý na alkohole a čím ďalej, tým je to sním horšie. Má rôzne zdravotné a psychické problémy, od vysokého krvného tlaku, po sklony k samovražde. Nedá si nikomu povedať, ani poradiť. Žije sám, keďže jeho manželka ( moja mama) s ním nedokázala ďalej žiť..čomu sa ani nečudujem, veď sme celé to utrpenie prežívali spolu, mama ja a sestra. Nikomu neprajem také detstvo, kde sme deň čo deň museli trpieť neznesiteľného otca, ktorý mamu často až do neskorej noci psychicky týral a slovne jej ubližoval. O to to bolo horšie, že po vytriezvení sa zmenil na nepoznanie. Bol milý, láskavý…proste iný človek. Dodnes neviem, ktorá je jeho pravá povaha…Následky jeho týrania znášame dodnes. Spolu so sestrou máme dodnes pocity menejcennosti, labilnú psychiku a problémy v adaptovaní sa v spoločnosti, ktoré sa ale snažíme všakovak maskovať.
Dany, keďže viete, o čom píšem, bola by som veľmi rada, ak by sme vedeli niekedy túto problematiku prediskutovať..ďakujem týmto aj bútľavej vŕbe…

Komentár k Manzelsky trojuholnik od horalka

horalka — Wed, 15 Apr 2009 09:45:21 +0000

Stalo sa mi niečo obdobné. Našťastie moje deti sú zdravé. Manžel ma roky psychicky týral. Ponižoval a roky mi vymýval mozog, že nie som na nič súca. Občas sa pritrafila aj facka. Po desiatich rokoch manželstva si našiel priateľku s ktorou ma dieťa. Bála som sa ukončiť náš vzťah, kvôli deťom, rodine, okoliu. “Hanba”. Tak v tomto zväzku trvám. Za tých osem rokov som si už preskákala všetko možné. Stále si však vyčítam, že som to mala hneď skončiť. Čím ďalej, je to horšie skončiť. Vždy sa vynorí dôvod prečo nie. Už ma to mohlo dávno prebolieť a takto trápim seba a deti.
On sa nikdy nezmení, možno ešte k horšiemu. S mladšou dcérou roky navštevujem psychiatra a psychológa ( sklon k samovražde ) a podpísali sa na nej veci , ktoré sa v našej rodinne diali. Otecko sa pri prvom pokuse rozplakal a doteraz si myslí, že to tým vyriešil. Budem si vždy vyčítať, že to bola moja vina, mala som to skončiť, kým som mala odvahu.
Tam, kde sa jedny dvere zavrú sa otvárajú iné.
Veľa sily , odvahy . Horalka

Komentár k Manzelsky trojuholnik od dany

dany — Mon, 23 Feb 2009 17:16:19 +0000

Váš príspevok ma oslovil z viacerých dôvodov-

-v prvom rade bojujete o muža, ktorý Vás nechal v situácii, ktorá nie je ani trochu závideniahodná. Chcete odpustiť, čo je síce veľmi krásne no v živote to býva tak, že práve to čo odpustíme v príhodnú chvíľu vytiahneme ako tromf. Možno nepatríte práve k takým osobám, ale obyčajne to tak dopadne.

-vaša roztržka je tak ďaleko, že už nedokážete jeden druhému povedať v kľude, že Váš spoločný život je v troskách, ktoré sa nedajú zliepať

-a to najhlavnejšie, vyrozumela som z Vášho listu, že máte dvoch synov majú určitý handycap, a tiež Vás jedine, Vás potrebujú silnú zdravú sústredenú, ktorá im dá lásku za matku a čiastočne za neprítomného otca, ktoré Vás potrebujú preto aby sa so svojim handycapom vyrovnali… ale to nemôžete robiť ak budete v myšlienkach pri unikajúcom manželovi, strápená otázkami, či je s tou alebo onou ženou. Verte mi, že je veľa podobných rodín, obráťte sa na podobné matky s deťmi a riešte spoločne otázky ako najlepšie pomôcť Vašim deťom. To sa Vám vráti zo strany detí určite- nie som presvedčená, že by sa Vám to vrátilo od muža, keby ste mu odpustili niekoľko nevier.

Možno som Vás sklamala svojim príspevkom, možno ste čakala, že Vám poviem pár čarovných viet, ktoré obrátia Vášho manžela na takého aký bol- ale to neviem a ja na Vašom mieste by som sa čo najskôr prestala týmto problémom zapodievať a vrhla by som sa celou silou ako pomôcť deťom.

Som matka, ktorá v minulosti veľmi ublížila svojej dcérke, keď ma najviac potrebovala-lebo som pila. Dnes po dvadsiatich rokoch triezvosti si to nedokážem odpustiť hoci by som dala za to život. Je to tam v mojej a jej minulosti a už nič nemôžem na tom zmeniť- Vy ano. Začnite ihneď. Vaša Dany

Komentár k Príbeh môjho otca a jeho boja s rakovinou od rOrO

rOrO — Tue, 10 Feb 2009 14:06:14 +0000

Dobrý deň.

Prečítal som si Váš prispevok.

Podľa mňa sa dá pomôcť vždy.

Váš otec je v nemocnici možno preto, že ho zničila chemoterapia a nie preto, že rakovina pokročila až tak, že už naozaj niet pomoci.

Problém je však v tom, že by ste okamžite museli nasadiť injekčný amygdalín B17 + DMSO, vysoké dávky nekyselinového vit. C, Enzýmy, vit. B 15, emulzný vit. A+E, antioxidanty, probiotiká, protipliesňovú stravu atď. Ďalšia možnosť je zaviesť otca na metabolickú kliniku.

Podľa protokolu B17, ktorý je preložený na Kampani za pravdu v medicíne (odporúčam prečítať si) to pri domácej liečbe činí cca 20 000,- Sk/mesiac, alebo ak by ste otca dali na kliniku, tak je to cca 1,5 mil. Sk.

Ak sa rozhodnete liečiť ho sami, kontaktujte Damiana z Kampane (www.badatel.sk), on Vám vie zabezpečiť kompletný liečebný materiál vo veľmi krátkom čase…

Držím Vám palce…

rOrO

Komentár k Príbeh môjho otca a jeho boja s rakovinou od surea

surea — Sat, 07 Feb 2009 17:32:02 +0000

dakujem za Vas clanok i ked som sa k nemu dostala uz zial pravdepodobne neskoro mojmu otcovi zistili v septrembri 08 rakovinu pankreasu s pocetnymi metastazami v peceni, uz neoperovatelny stav. po prvej chemo mu narastli metastazy v peceni o 2 cm. pred mesiacom bol pred dokoncenim druhej chemo, avsak stav sa mu natolko zhorsil,ze kazdy den vracal, neprijimal potravu a zial bohu uz tyzden lezi v hospici. rada by som vedela, ci podla Vas existuje este nejaka sanca, ako by sa mu dalo pomoct. prosim Vas, napiste mi na mail surea@centrum.sk.
vdaka, zuzana

Komentár k Závislosť na alkohole a dôsledky od dany

dany — Tue, 20 Jan 2009 12:01:00 +0000

a teraz ma chápete, jak je hrozne ťažko dať na papier čo sa v skutočnosti dialo. myslím si, že som k sebe dosť kritická, čo sa týka minulosti- tej hroznej alkoholíckej, ale ja to vidím mojou optikou. Optika dieťaťa pijúcej matky je oveľa hroznejšia. Veľmi to bolí Tinka, ale žiaľ ja už s tým nič neurobím… to už bolo., ale urobím všetko preto aby si nič podobné nezačila, čo i len na chvíľu. Ďakuejm Ti za Tvoje slová i za to, že náš vzťah si dovolila vybudovať na taký aký je. Si to najkrajšie a najdrahšie čo ma v mojom živote stretlo.