Príbeh môjho otca a jeho boja s rakovinou

nič mocdá sadobrézaujímavévýborné (hlasov 28, priemer: 4.18 z 5)
Loading...




  • Vážení čitatelia,

    v tomto článku by som Vám chcel priblížiť príbeh môjho nebohého otca a jeho statočného, ale žiaľ zároveň konvenčným systémom ovplyvneného boja s rakovinou hrubého čreva. Rakovinu mu diagnostikovali v štádiu, ktoré je podľa konvenčnej medicíny zrelé na operáciu…

    Dnes už viem, že rakovina sa nedá vyliečiť žiadnou formou operácie, ak túto nie je nutné podstúpiť z dôvodu, že nádor tlačí na nejaký vnútorný orgán. Čím viac tkaniva chirurg vyreže, tým väčšiu oblasť s oslabenou rezistenciou vytvorí, následkom čoho rakovinové vírusy spôsobia ešte väčšie spustošenie. Keď sú rakovinové bunky spaľované chemoterapiou, príp. ožarovaním, pacient inklinuje k zlepšeniu trvajúcemu zhruba jeden mesiac, pretože rakovinové bunky boli dočasne zničené. Lenže nie vírusy. Keď bunky začnú umierať, vírusy ich opustia, aby zaistili svoje prežitie. Druhý karcinóm bude mať vyvinutú rezistenciu a chemoterapii, príp. ožarovaniu už viackrát nepodľahne. Na konci tretieho mesiaca sa vírusy reprodukujú do takej miery, že na chemoterapiu, príp. ožarovanie sa doslova tešia. Keď k tomu dôjde, nepomôžu už žiadne chemoterapie. Chemoterapia súčasne zničí zdroje imunity.

    Poznámka Kampane: Uvedený článok je trocha obsiahlejší, no chceli by sme čitateľov povzbudiť prečítať ho až dokonca, pretože dôležitosť a hĺbku príbehu pochopíte naozaj až po jeho celom prečítaní.

    Presne takýto priebeh mala aj počiatočná liečba otcovej choroby. Po operácii hrubého čreva a oslabení imunitného systému sa mu v krátkom čase rozšírili metastázy v pečeni. Jeho onkologická doktorka mu povedala, že sa musí rozhodnúť: ak nebude brať chemoterapiu, dožije sa 9 mesiacov a ak áno, tak bude žiť ešte 4 roky.

    Ako si za účelom získania si pacienta pre liečbu chemoterapiou môže nejaký doktor dovoliť povedať pacientovi do očí takúto informáciu? Aj keby bola táto „veštba“ akokoľvek pravdivá, bola podnetom pre narušenie psychickej vyrovnanosti pacienta, ktorá je pri liečbe akéhokoľvek zdravotného problému dôležitá. O tom by vedela rozprávať napr. MUDr. Mária Fulová (röntgenologička, „ultrazvukologička“ a špecialistka na liečbu stravou) zo „Školy verejného zdravia“, ktorá svojím metabolickým – stravovacím prístupom pomáha s liečbou mnohým pacientom. Spomeniem napr. bývalého hokejového trénera a prvého prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja pána Jána Mitošinku, ktorému okrem pani doktorky Fulovej pomohol jeho psychicky vyrovnaný prístup k rakovine. Pán Mitošinka mal takú istú diagnózu ako môj otec a vďaka správnemu pochopeniu metabolickej liečby a za podpory skutočných doktorov je ešte medzi nami.

    Samozrejme, že otec vtedy s chemoterapiou súhlasil. Krátko na to (cca 3 mesiace), ako mu bola nasadená prvá chemoterapia – Xeloda, sa metastázy zmenšili do dvoch menších bodov. Pre veľký úspech dostal otec od svojej onkologičky reklamné dary s logom aplikovanej chemoterapie.

    Tu by som sa pristavil a na margo konvenčnej medicíny spomenul jednu z rád konvenčných špecialistov, onkológov, príp. výrobcov Xelody, ktorá bola okrem iných nezmyslov napísaná v reklamnej knižke k tomuto prípravku: „odporúča sa vyhýbať sa dlhému státiu a chodeniu“. Nechcel by som počuť to, čo by na to povedali skutoční metabolickí špecialisti a doktori, napr. už. spomínaná MUDr. Fulová.

    Otcovu radosť z úspešného priebehu liečby však čoskoro pokazila informácia, že metastázy sa po 2-3 mesačnom vysadení chemoterapie rozrástli a rozšírili ešte viac. Pauza mu bola stanovená za účelom uistenia sa, že sa tieto dva malé zostatky nebudú zväčšovať a rozširovať a otcovi budú môcť byť z pečene vyoperované. Bola táto pauza potrebná? Nie sú spomínané reklamné dary dávané pacientom za účelom otupenia ich mozgov a udržania si ich náklonnosti k chemoterapii? Vedela onkologička o tom, že po jej nasadení na začiatku liečby má chemoterapia taký vplyv, ako som opísal na začiatku môjho článku?

    Prvú chemoterapiu – Xeloda, bral otec 9 mesiacov a zdravotný stav sa mu pomaly začal zhoršovať. Druhá chemoterapia – FOLFOX, bola do žily. Pod krkom mu zaviedli kanylu a každú druhú stredu, štvrtok a piatok si poležal v nemocnici, kde mu do nej púšťali chemoterapiu. Jeho zdravotný stav sa stále zhoršoval. Časom mu na chodidlách začala praskať koža – musel si ich natierať, vypadali mu vlasy, zoslabol, začal strácať stabilitu a odpadávať, prestalo mu chutiť jesť a teda prestal prijímať potravu, strašne schudol a nakoľko mu vypovedávali aj iné chúlostivé časti tela, nestíhal sa dotackať na záchod. Stav sa mu pomaly zhoršil až natoľko, že jedného dňa mal niekoľkohodinový výpadok pamäte. Na toto som sa už nevydržal pozerať a dohodol som si moje prvé a zároveň posledné stretnutie s otcovou onkologičkou, ktorej som dovtedy veril (ovplyvnený konvenčným systémom a nevedomosťou o alternatívnej liečbe a špinavej politike konvenčnej medicíny), nakoľko som mal informácie, že o liečbu môjho otca sa stará popredná odborníčka v tejto oblasti. Na prvý pohľad na mňa pôsobila dosť nepríjemne, ale keďže takíto doktori prichádzajú do styku s ľuďmi v naozaj zúfalom zdravotnom stave, snažil som sa to pochopiť a neprikladal som tomu význam. Moje prvotné pochybnosti o nej vyvrátila milou informáciou z môjho súkromia, ktorú jej o mne familiárne porozprával s dobrým úmyslom otec. A ako väčšina bežných ľudí, ktorí nemajú dôvod neveriť konvenčným doktorom a nimi naordinovaným liečbam, aj otec sa snažil bojovať tak, že mlčal a hrdinsky bral doktorkou predpísanú liečbu aj za cenu odpadávania. Moja prvá otázka mierená na doktorku preto bola, či sa otec priznal, že odpadáva. Zároveň som jej povedal o nepríjemnom výpadku pamäte. Prvé vety, ktoré mi povedala, boli nasledovné: „Viete, pacienti s takou chorobou a takým stavom, aký má Váš otec, sa priemerne dožívajú 9 mesiacov a Vášho otca poznáme už vyše roka, tak nemôžete očakávať zázraky“ (otcovi hovorila, že s chemoterapiou bude žiť 4 roky).

    V tomto momente som začal pochybovať nielen o jej ľudskosti, ale aj o pravdivosti konvenčnej medicíny, ktorú reprezentovala. Ďalej mi povedala, ako otec odmietol ňou navrhnutú liečbu. Táto informácia bola čisté klamstvo, nakoľko otec a aj mama mi potvrdili (onkologička si ich totižto vtedy zavolala oboch), že im dala na výber z viacerých druhov chemoterapií (liečba metódou pokus – omyl) a oni ako neznalí problematiky ju poprosili, aby vybrala ona. Keďže sa vykrúcala, otec si nakoniec vybral takú možnosť, aby nemusel ležať v nemocnici, čiže tabletky Xeloda. Keď som ju poprosil, či by nemohla otcovi predpísať trochu slabšiu chemoterapiu, tak mi oznámila, že ona nevie, či sú tie otcove stavy spôsobené chemoterapiou, alebo sú z choroby (dôkaz, prečo nemohli byť z choroby príde neskôr). Nemusím sa hádam rozpisovať, že som očakával odpoveď typu: „Ten Váš otec je teda riadny prípad, nič nepovedal, takto to popieral, určite nasadíme slabšiu chemoterapiu“. Krátko na to sa otec ocitol v nemocnici. Poležal si tam dva týždne. Zistili, že má málo bielych krviniek a tak mu ich dodali infúziou. Jeho fyzický stav bol naďalej veľmi úbohý. Potravu neprijímal, ústa mal opuchnuté, bolela ho ústna dutina a tak mu moja švagriná (lekárnička) priniesla nejakú vodičku na výplachy. O tom, ako sa k nemu správali a že mu zabavili aj tú vodičku sa už rozpisovať nebudem, radšej pristúpim k podstatnejším informáciám.

    Niekedy v tomto období sa mi dostal do rúk článok, ktorý napísal jeden zo zástupcov  medzinárodnej Kampane za pravdu v medicíne – "Efektívne a netoxické metódy boja s rakovinou ". Dozvedel som sa, že metabolickú liečbu, teda liečbu stravou, môže človek na sebe aplikovať aj popri chemoterapii (bol som si vedomý toho, že otca by som od chemoterapie neodhovoril, o čo som sa v konečnom dôsledku vtedy ani nepokúšal, nakoľko sme ešte nemali žiadne praktické skúsenosti a priznám sa, že vtedy ešte ani plnú dôveru v takúto liečbu). Napriek tomu som ju otcovi odporučil, nakoľko sa jednalo v podstate o neškodnú zmenu stravy a jej obohatenie o potravinové doplnky, ktoré ak aj by nepomohli, určite by neuškodili. Popri tom som sa ja sám začal zahlbovať do tajov nielen tejto medicíny, jej neuveriteľných výsledkov, ale aj do tajov konvenčnej medicíny, špinavej politiky, utajovaných informácií a vôbec všetkého, čo sa týkalo zdravotníctva. Všetko mi postupne začalo do seba zapadať a dávať logiku. A keďže išlo o čas, zaujímal som sa najmä o informácie z oblasti onkológie. Za výdatnej pomoci zástupcov z „Kampane za pravdu v medicíne“ to išlo pomerne rýchlo. Pochopil som, prečo by človek s rakovinou nemal konzumovať cukor, mäso, mliečne výrobky – hlavne mlieko. Začal som postupne kupovať zelené a bylinkové čaje, napr. Sayonara, Ajurvédske himalájske čaje, šťavu z rastlín Noni, Aloe Vera, riasu Chlorella. Začal som vnikať do problematiky správneho stravovania, správnej životosprávy, enzýmoterapie (tú mimochodom používa aj MUDr. Kamil Jurkovič pri jeho metóde BMN – blokácia metabolizmu nádorov, ktorý momentálne vďaka špinavej politike chodí po súdoch, ale k nemu sa ešte dostanem neskôr). Zoznamoval som sa s vit. C, s neuveriteľným vitamínom B17 – amygdalínom, účinkami čistej vody, okysličovania, citrusov, cesnaku, protipliesňovej stravy, probiotík, vitamínov, minerálov, antioxidantov, betaglukánov, kombuchy – nie len protirakovinového nápoja plného probiotickej kultúry, olivového a ľanového oleja, príp. ľanových semien. Kúpil som si okrem iných knihu Rudolfa Breussa s jeho 42 dňovou protirakovinovou hladovkou za pomoci zeleninových štiav. Spoznal som účinky klystírov, infračervenej sauny, atď… Najdôležitejšie informácie boli pre mňa v prvej chvíli príbehy ľudí, ktorí sa vďaka tejto medicíne vyliečili nie len z leukémie, rakoviny (a to bez vedľajších účinkov a trvalých následkov), ale aj iných chorôb. A nešlo iba o stovky, ale tisíce ľudí (napr. pri spomínanej Breussovej hladovke).

    Všetky poznatky som preberal s otcom. Výsledkom bol stravovací harmonogram, ktorého sa otec začal držať a ktorý po konzultácii a drobných úpravách zo strany „Kampane“ bol vhodný na 4 stupeň rakoviny, ktorý mal aj otec. Tomu samozrejme predchádzalo zložité zháňanie všetkých tých spomenutých prostriedkov, z ktorých značnú časť na Slovensku nezoženiete (ak však ešte nemáte nájdené správne zdroje a to sme my pre krátkosť času spočiatku nemali) a z ktorých mnoho je dostupných iba na internete (čiastočné vysvetlenie, prečo tie zmanipulované informácie z masmédií, aby ste nekupovali lieky cez internet). Ich dostupnosť je často podmienená kreditnou kartou, ktorú som si na tieto účely zriadil. Vzhľadom k 4 štádiu rakoviny nám boli odporúčané aj účinnejšie prostriedky, ako napr. amygdalín – B17 vnútrožilovo. Keďže sme s tým nemali skúsenosti a priznám sa, že vtedy ešte ani plnú dôveru v takéto prostriedky, ostali sme pri tomto harmonograme (okrem iného pri B17 vo forme marhuľových jadier). Okrem strachu z neznámych injekcií som mal ešte obavu z toho, kto by to otcovi pichal, nakoľko išlo o u nás neschválené liečivo. Okrem toho, mnoho prostriedkov bolo veľmi nákladných, čo otca strašne trápilo, takže som bol v konečnom dôsledku rád, že začal užívať aspoň tie z harmonogramu.

    Otcovi sa jeho zdravotný stav behom krátkej doby (1-2 mesiace) začal zlepšovať. Začal sa lepšie cítiť, začalo mu chutiť jesť, postupne trochu pribral, koža sa mu zahojila, ba dokonca mu narástli tmavé vlasy (predtým, ako začal brať chemoterapiu, bol vzhľadom k jeho veku šedivý). Jednoducho sa vrátil do reality života. Je len na zvážení čitateľa, či všetky tieto zmeny boli výsledkom vplyvu metabolickej liečby, alebo výsledkom nasadenia ďalšej nezmyselnej chemoterapie – UFT, prípadne infúzie s bielymi krvinkami, ktoré mu najprv chemoterapiou zničili.

    Otcova onkologička sa nestíhala čudovať. Vynikajúce krvné testy, vynikajúce pečeňové testy a vôbec celý priebeh liečby bol mimo jej chápania. Keď jej zo začiatku otec oznámil, že berie podpornú liečbu, tak ani brvou nepohla.

    Počas tohto obdobia (1-2 mesiace po nasadení metabolickej liečby) som sa snažil otca dotlačiť k tomu, aby bral iba metabolickú liečbu a prestal brať chemoterapiu, na ktorú bol veľmi naviazaný a ktorej neuveriteľne veril. Veľa krát som sa snažil otcovi vysvetliť, že telo má svoj potenciál a ten sa časom vyčerpá. Že nemôže na jednej strane telo opravovať metabolicky a na druhej strane ho zamorovať toxickou chemoterapiou, obzvlášť v takom štádiu rakoviny, aké mal. Snaha o dotlačenie ho k tomuto rozhodnutiu vychádzala hlavne z faktu, že otec nedokázal brať metabolickú liečbu dôkladne. Aj napriek tomu, že si tieto dve liečby neodporujú a môžu sa teda brať súčasne, obával som sa ešte toho, že metabolická liečba nedokáže v konečnom dôsledku eliminovať chemoterapiou spôsobenú toxicitu. Ešte stále som mal pred očami obraz jeho chemoterapiou zúboženého tela. Vypracoval som niekoľko dokumentov, ktoré iba na jeho vlastných skúsenostiach dokazovali, aká je chemoterapia nezmyselná.

    Jeden bol napr. o chemoterapii, ktorú práve bral – UFT. Jej užívanie bolo 3 týždne, potom týždeň pauza, a tak dokola. Tu je úryvok z neho. Je to zároveň aj zdôvodnenie, prečo je rada z reklamného materiálu prvej chemoterapie Xeloda: „odporúča sa vyhýbať sa dlhému státiu a chodeniu“, o ktorej som písal v úvode môjho článku, absolútny nezmysel. V dokumente som mu položil nasledovnú otázku:

    „Zamýšľal si sa nad tým, prečo bola tvoja liečba chemoterapiou na týždeň prerušená? Prečo, keď sa cítiš dobre, nepokračuješ v tejto „konvenčne úspešnej“ liečbe? Tvoj fyzický a psychický stav je predsa na takej úrovni, že nie je dôvod na prerušenie liečby chemoterapiou. To, že liečba týmto prostriedkom vychádza z toho, že človeku spôsobuje toľko negatív a vedľajších účinkov, že sa výrobcovia a výskumníci (ktorí tento liek skôr ako ho dali na trh samozrejme otestovali?!?) dopracovali k záveru, že liečbu treba po nejakom čase prerušiť, ešte predsa neznamená, že sa to v prípade úspešného priebehu liečby musí aj dodržiavať. Oni totižto nepočítali s tým, že niečí zdravotný stav bude udržiavaný nejakou „metabolickou liečbou“ až na takej úrovni, že by sa ten chemoterapeutický liek mohol užívať bez prerušenia.

    Kde je tá hrdosť a sila bojovať, ktorú si mal pred nejakým časom, keď si svojej onkologičke tajil ako odpadávaš a na obranu svojich zranení spôsobených týmito odpadnutiami si hrdo prehlasoval, že ti na hlavu padla haluz zo stromu? Prečo už v tebe nie je sila bojovať tak, ako predtým? Hrdo si znášal následky chemoterapie až do takej miery, že ťa priviedla na nemocničné lôžko. Prečo teraz, keď je tvoj zdravotný stav na takej úrovni, že by si v tejto liečbe mohol spokojne pokračovať, dávaš si týždennú pauzu? Nie je to náhodou iba preto, že Ti to doktorka (ktorá nevie nič a možno práve naopak, o skutočnej liečbe ktorú ty berieš) predpisuje, a ty jej všetko „žerieš aj s navijakom“? Prečo nečítaš medzi riadkami? Nebuď ako všetci tí zadubení ľudia v tomto chybnom systéme.

    Už si zabudol, ako tvoju liečbu po prvej chemoterapii na 2-3 mesiace prerušili, (po tom čo Ti metastázy regresovali do dvoch bodov), za účelom otestovania, či ťa môžu pripraviť na operáciu, a ty doposiaľ ľutuješ, že si v nej nepokračoval? (Pokračovanie v tejto liečbe by bolo asi aj tak zbytočné. Ľudia totižto neumierajú na rakovinu, ale na následky z „liečby chemoterapiou“ a keby si v chemoterapii vtedy pokračoval, už by si bol možno teraz mŕtvy). Prečo teraz podstupuješ to isté riziko, keď už máš takúto skúsenosť a vynechávaš týždeň liečby chemoterapiou, keď ju môžeš spokojne vzhľadom na svoj fyzický stav aplikovať ďalej?

    Už Ti dochádza, aký je chemoterapia nezmysel?

    Všetko čo tu píšem je možné konštatovať iba vďaka tomu, že popri chemoterapii si sa nebál podstúpiť metabolickú liečbu, ktorá spôsobila to, že si v tak fyzicky dobrom stave, v akom si, a zároveň vďaka náhode, že ten sprostý chemoterapeutický liek je predpisovaný s prerušením.

    Otec sa spravidla na takýchto dokumentoch a informáciách, ktoré som mu nosil či už vytlačené z internetu, kúpené, alebo iným spôsobom získané, snažil hľadať iba negatíva, ktorými sa podporoval v jeho presvedčení o správnosti liečby chemoterapiou. Bolo to napr.: „Ale metabolická liečba je iba oprava a podpora imunitného systému“. Nepomohol argument, že čím iným by si chcel bojovať proti chorobe, ak nie imunitným systémom?

    Aj napriek tomu, že sa mi miestami podarilo otca presvedčiť o tom, aká je chemoterapia nezmyselná a často bol rozhodnutý, že ju prestane brať, nakoniec vždy zvíťazil vplyv konvencie. O jeho viere v scestnú chemoterapiu a o tom, že na ňu nedal dopustiť, svedčí aj udalosť, keď otec niekedy v tomto období stretol istého chirurga. Ten si všimol jeho nepríjemný pruh (ten sa mu urobil niekedy v období po operácii hrubého čreva), a bol ochotný hneď mu ho spraviť. Otec sa vtedy vyhovoril na to, že berie chemoterapiu a že nemôže ísť na takúto operáciu. Keď som sa ho opýtal prečo si ho nedal spraviť, povedal mi, že najprv sa vylieči z rakoviny. Že v jeho veku je to už problém a že má kamaráta, ktorému to robili už 5 krát a zakaždým sa mu ten pruh obnovil. Aj napriek dlhodobému naliehaniu, či už z mojej strany, alebo zo strany rodiny, sa nám nepodarilo otca dotlačiť k tejto operácii. Na jednej strane som vedel, že otca nepresvedčíme a bolo mi jasné, že tento problém bude veľmi závažný, obzvlášť, ak naďalej bude brať chemoterapiu. Na strane druhej som však dúfal, že metabolická liečba bude až tak účinná, že sa to zvládne. Pri tak závažnom probléme, akým je pruh (otcov pruh bol veľmi nepríjemný – veľký a na chúlostivom mieste) sa z dôvodu usadzovania chemických látok a usadzovania a zahnívania potravy, nemôže telo dôkladne detoxikovať. Zároveň sa vplyvom narušeného trávenia nedostávajú účinné metabolické prostriedky v dostatočnom množstve do rakovinového prostredia (ak sa však neaplikujú injekčne, čo vtedy nebol otcov prípad).

    Tí, ktorí už majú informácie o metabolickej liečbe rakoviny, určite vedia, že nejde iba o radikálnu zmenu v stravovaní, o konzumáciu nejakých prípravkov, ale o komplexný prístup. Že sa treba aj pohybovať do maximálnej možnej miery ako to len zdravotný stav dovolí (okysličovanie tela – rakovinová bunka získava svoju energiu z anaeróbneho kvasenia cukrov, teda bez prítomnosti kyslíka – za tento objav bola udelená Nobelova cena) a že treba byť aj psychicky vyrovnaný. O týchto troch rovnocenných pilieroch (strava, pohyb, psychika) by vedeli rozprávať napr. už spomínaní MUDr. Fulová a pán Mitošinka. Otec však nedokázal pristupovať k metabolickej liečbe komplexne a nebral ju vážne. Bola iba druhá v poradí a jeho prehreškov bolo čoraz viac. Nedokázal sa držať správneho stravovania. Tento fakt si dokonca na Vianoce odniesla aj rodina, keď som na otca kričal a mali sme výmenu názorov. Prestal chodiť na vychádzky – pohybovať sa. Jedného dňa sa rozhodol, že všetko o metabolickej liečbe prezradí jeho onkologičke. Na to som mu povedal, že veď to je správne, že to nie sú tajnosti, práve naopak, že by mal so svojou doktorkou spolupracovať. Tu spomeniem, že často som otcovi hovoril aby zmenil doktorku, ale on bol na ňu veľmi naviazaný a nepovažoval to za dôležité.

    Na otázku: „Ako sa má stravovať?“, ktorú jej položil už dávnejšie, mu vtedy odpovedala, že môže jesť a piť čo chce (to hovoria asi každému pacientovi). Zrazu sa prekvapená jeho zotavením a relatívne dobrým zdravotným stavom začala o jeho stravovanie zaujímať. Schválila mu, že nekonzumuje mäso, cukor, ale že by mal určite jesť tvrdé syry, ktoré obsahujú niečo (zrejme myslela vápnik), čo sa nedá nahradiť žiadnou rastlinnou potravinou. Toľko výmyslov a klamstiev, až sa dych zastavuje. Všetky udalosti podobného typu mali v konečnom dôsledku vplyv na otcovu narušenú psychiku, zmätenosť, nesprávne dodržiavanie metabolickej liečby a utvrdzovanie sa, že ja mu prinášam iba samé nezmysly.

    Okrem toho mu za účelom obhajoby nezmyselnej chemoterapie a konvenčného chybného systému rozprávala, aký by jej mal byť vďačný za to, že mu vtedy dala takú silnú chemoterapiu (ak sa čitateľ dobre pamätá, mne pri jej návšteve hovorila niečo iné), že nebyť jej, teraz by už možno nežil. Prečo ho radšej nedotlačila k operácii pruhu? Po tom, ako jej opäť povedal, že za terajší jeho stav vďačí podpornej liečbe, začala ho strašiť. Vraj, že oni (konvenční doktori) všetko vedia, že pozná aj MUDr. Jurkoviča, že on tiež nie je zázrak, že poznala chlapcov, ktorí mu umreli a pod. O omnoho vyššej úspešnosti liečby rakoviny, ktorú MUDr. Jurkovič má oproti konvenčnému systému, sa už zmieniť zabudla. O tom, že Jurkovič sa už niekoľko desaťročí snaží dať svoju metódu svetu a konvenčná medicína sa ho za to snaží zlikvidovať, sa tiež akosi zabudla zmieniť. A aj napriek tomu, že Jurkovič objavil vzťah rakovina – štítna žľaza, jeho metóda je podľa mňa iba malou súčasťou komplexného metabolického prístupu, ktorý si rakovina vyžaduje a ktorý s veľkou úspešnosťou a neuveriteľnými výsledkami využívajú mnohé konvenciou nepoškvrnené kliniky a doktori po celom svete. Ak o Jurkovičovi a špinavej politike okolo neho náhodou nič neviete, názor si veľmi rýchlo utvoríte na tejto adrese http://www.jurkovic.sk/peticia.html prečítaním si dvoch dokumentov: listu Občianskeho združenia „Právo na zdravý život“ adresovaného Ministrovi zdravotníctva zo dňa 8.8.2007 a jeho odpovede zo dňa 31.8.2007.

    Počas tohto, pre otca relatívne dobrého obdobia sa udiala ešte jedna vec. Zistili mu zvýšenú hladinu cukru v krvi. Doktorka mu povedala, že ak sa to do 2 týždňov nezlepší, tak si ho budú musieť nechať v nemocnici. Otec vyhlásil, že má ďalšiu smrteľnú chorobu a prestal na týždeň brať metabolickú liečbu. Všetko odsunul a na stole mu ostala iba chemoterapia. Darmo som sa mu snažil vysvetliť, že práve zvýšená hladina cukru v krvi v metabolickej medicíne môže znamenať úspech, že v rakovinovej bunke je niekoľkonásobne väčšie množstvo cukru ako v obyčajnej bunke a teda vplyvom zabitia rakovinových buniek sa môže do krvi tento cukor vyplaviť. Že sa jedná o to, aby sa našla rovnováha medzi úhynom rakovinových buniek a odvádzaním týchto splodín z tela a teda aj spracovaním nadmerného množstva cukru v krvi a že tá zvýšená hladina môže byť iba dočasná. Opäť som na otca apeloval, aby zmenil doktorku. Zasiahnutý vplyvom konvenčnej medicíny a podľa neho neúspechmi, mi postupne prestával veriť.

    Často krát som bol zúfalý a trápil som sa otázkou, či neprišla metabolická medicína v otcovom prípade neskoro. Najviac ma však trápila otázka, prečo otec nevedel pristúpiť k tejto liečbe tak, ako by som pristúpil ja. Prečo tak podceňoval vážnosť situácie a ani za účelom záchrany svojho života nedokázal pristúpiť k radikálnej zmene stravovania a životosprávy. A to ani po tom, ako ho táto liečba vrátila späť do života. Odpoveď sa vždy črtala jednoznačná – vplyv konvencie, hlavne však chemoterapie, ktorá okrem iného ničí aj nervové zakončenia a nervovú sústavu a teda má vplyv aj na psychiku. Otec teda nebol ten otec, ktorého som poznal predtým. A keďže pomoc som nenachádzal ani v blízkom okolí, bol som sám. Jeden človek verzus svet. Hľadal som teda nejaké „spriaznené duše“, ktoré by mi pomohli narušiť otcovu chemoterapiou spôsobenú psychickú nevyrovnanosť a rozpoltenosť. Rozhodol som sa, že otca zoznámim s ľuďmi, ktorí sa takto vyliečili a mohli by mu porozprávať vlastné skúsenosti. Poskytol som mu aj kontakt na doktorku Fulovú, s ktorou na krátky čas spolupracoval. „Sú to šarlatáni“ – to bol vždy otcov záverečný verdikt a zakaždým odmietol akékoľvek stretnutia.

    Tieto všetky udalosti podporené otcovými chybami a tým, že sa nevedel vzdať chemoterapie vyústili do výsledkov z ďalšieho CT vyšetrenia, ktoré absolvoval po 3 mesiacoch od začatia užívania metabolickej liečby. Výsledok bol progresia metastáz na pečeni a rozšírenie metastáz aj na iné orgány. Nakoľko prístroj na vyhotovovanie CT sa v otcovej nemocnici pokazil, s vybavením vyšetrenia v inej nemocnici ani chvíľu neváhal zástupca „Kampane“, za čo sa mu chcem ešte raz poďakovať. Zástupcovia z medzinárodnej „Kampane za pravdu v medicíne“ sa od začiatku až do konca otcovej liečby snažili a to bez akéhokoľvek nároku na odmenu a bez toho, aby tohto človeka čo i len videli, prípadne ho osobne poznali. Prečo im záleží na živote nejakého cudzieho človeka? Prečo s takým úmyslom nekonala otcova onkologička?

    Zhoršenie otcovho stavu viedlo k jednému potešiteľnému a jednému smutnému faktu. Potešiteľný bol ten, že otec sa vzdal chemoterapie a ten smutný bol ten, že už bolo, žiaľ, neskoro. Pojem „neskoro“ sa pokúsim vysvetliť. Metabolická medicína totižto dokáže vyliečiť aj pacienta v stave kachexie, čo je posledné štádium rakoviny, do ktorého sa dostal aj otec po veľmi krátkej dobe od posledného vyšetrenia CT. Problém bol však v tom, že telo bolo nadmerne zanesené toxickými látkami a ešte disponovalo viac menej nefunkčným trávením a zahnívaním potravy – pruh.
    Neostávalo nám nič iné, ako pristúpiť k injekčnej aplikácii buď enzýmov (trypsín a chymotrypsín, čo využíva aj MUDr. Jurkovič),  vysokých dávok vitamínu C, alebo amygdalínu – vit. B17, prípadne ešte DMSO. Na tomto mieste by som čitateľovi odporučil, aby neváhal tak, ako sme váhali my s otcom a aby si našiel spôsob k injekčnej aplikácii týchto prostriedkov hneď, ako sa o metabolickej liečbe dozvie (samozrejme, že až potom, čo „bude v obraze“, prípadne mu to metabolickí odborníci a doktori odporučia – závisí od štádia rakoviny). Váhať samozrejme netreba ani v prípade užívania iných prostriedkov. Otec bral napr. amygdalín B17 v opačnom poradí (aj napriek odporúčaniu zástupcu „Kampane“ z pred 3 mesiacov). Najprv marhuľové jadrá, potom tabletky a k injekčnej forme sme sa už, žiaľ, nedostali, nakoľko zásielku z Ameriky som objednal neskoro a prišla až po otcovej smrti.

    Treba si však uvedomiť, že všetky tieto prostriedky nie sú najlacnejšie. Okrem toho sa pri aplikácii musíte spoľahnúť sami na seba, prípadne si nájsť nejakú zdravotnú sestru, známeho doktora, lebo sa jedná o na Slovensku neschválené liečivá a postupy, s ktorými Vám konvenční doktori spravidla nepomôžu. Musíte počítať s tým, že výsledky z priebehu liečby Vám nikto neurobí, prípadne navštíviť nejakú kliniku v Mexiku, alebo niekde inde, kde sa zveríte do rúk odborníkom.

    Na margo tohto by som sa ešte vrátil k obdobiu, keď sa otcovi polepšilo. Nahováral som ho, aby predstieral, že berie chemoterapiu a aby si k doktorom chodil iba po výsledky a rozbory. Je to jedna z možností, ako využiť služby konvenčných doktorov (ktorí nie sú ochotní spolupracovať) bez toho, aby sa o tom dozvedeli.

    Nakoniec sa mi podarilo otca presvedčiť na enzýmové injekcie. Problém s presvedčením bol hlavne v tom, že to nie je najlacnejšie a otec to argumentoval psychicky poznačeným názorom, že sú to zbytočne vyhodené peniaze. Vplyvom zhoršovania sa jeho zdravotného stavu a tým, že sa mu vytrácal zmysel a teda viera v metabolickú liečbu, už nedokázal rozlišovať čo sú vhodne vyhodené a čo nevhodne vyhodené peniaze. Jeho psychika sa veľmi nalomila. Ja som však stále veril, že ešte je tu nejaká šanca.

    Keďže som vedel, že Ukrajinské, prípadne iné injekčné enzýmy sa na Slovensku oficiálne zohnať nedajú, okrem hľadania zdrojov na iných miestach, obrátil som sa aj na MUDr. Jurkoviča, ktorého sme potom navštívili. Otca prezrel, naordinoval mu nejaké lieky, pichol mu prvú enzýmovú injekciu a po testoch mu predpísal Carbimazol na blokáciu štítnej žľazy. Nakoľko sme sa s mamou báli mu tieto injekcie pichať sami, oslovil som zopár zdravotných sestier z môjho okolia, ale neúspešne. Dokonca aj otcov všeobecný doktor a kamarát bol ochotný pichnúť mu iba prvú imunoglobulínovú injekciu, ktorú otcovi predpísal Jurkovič.

    Nakoniec sme sa rozhodli pichať mu injekcie sami. Pomohol nám jeden môj priateľ z detstva – zamestnanec rýchlej zdravotnej služby, ktorý sa so svojím otcom (tiež sanitkárom) už mnoho rokov stretávajú s rôznymi, viac či menej nepríjemnými udalosťami.  Bez váhania nás zasvätil do problematiky a pichol mu druhú enzýmovú injekciu a to až s takou istotou a presvedčivosťou, že sa vytratili všetky naše obavy z pichania. O ďalšom priebehu otcovho života, ktorý ku koncu nabral veľmi rýchly a nami neočakávaný spád, sa už rozpisovať netúžim. Snáď by som len poďakoval pánom zo záchrannej služby, ktorí nám ešte zopár krát veľmi pomohli.

    Aj keď sa otec snažil brať metabolickú liečbu poctivo v rámci jeho možností, vplyvom konvencie ju bral nie z úplne vlastného presvedčenia (bola až druhoradá) a teda aj chybne a nie naplno. Som presvedčený o tom, že keby ju nebral až do jeho smrti, umrel by skôr a s omnoho väčším trápením. Na druhej strane som presvedčený, že keby vysadil chemoterapiu hneď po tom, ako sme spoznali metabolickú liečbu a pravdu o medicíne, ešte by žil. Ak sa Vám tieto tvrdenia zdajú „trúfalé“, možno Vás presvedčí druhá časť môjho článku.

    Niektorí ľudia z môjho blízkeho okolia majú názor, že som fanatik. Že som uveril nejakej „sekte“ a nezmyslom písaným na internete a pod. Na svoju obhajobu si dovolím povedať, že som nesmierne šťastný a vďačný za to, že práve táto „sekta“ vstúpila do môjho života. Pod pojmom „sekta“ samozrejme myslím selekciou, zaujímaním sa o problematiku a internetovým študovaním získaný okruh informácií, okruh skutočných doktorov, ich výsledkov, spoluprácu s nimi, ako aj pomoc a spoluprácu od zástupcov „Kampane za pravdu v medicíne“.

    Po tom, ako som pochopil metabolické princípy a možnosti liečby nielen rakoviny, pristúpil som ku zmene stravovania, ktorú som si behom pár mesiacov osvojil a dnes som za ňu veľmi vďačný. Osvojoval som si ju už počas otcovej liečby.

    Výsledok sa veľmi rýchlo dostavil. Behom pár mesiacov som sa zbavil svojej miernej nadváhy (to dokonca bez zvýšenia pohybovej aktivity), vysokého tlaku, hemoroidov (tie ma trápili takmer 10 rokov), pravidelných herpesov a značne mi ustúpili bolesti chrbta a krčnej chrbtice. Za najväčší úspech však považujem vyvrátenie tvrdenia urológov, podľa ktorých splodenie potomka by malo byť u mňa možné iba umelým spôsobom, nakoľko som bol na 95% neplodný.

    Všetky tieto zmeny sa udiali po tom, ako som začal ráno nalačno piť liter vody. Zo začiatku to bolo samozrejme menej, ale postupne si moje telo na to zvyklo. Začal som jesť niekoľkonásobne vyššie množstvo ovocia (hlavne citrusov – citrónov a červených grepov) a zeleniny (prevažne v surovom stave). Aj keď MUDr. Fulová je v stravovaní prísnejšia, ja sa v podstate držím zásady max. 40 % acidickej (živočíšnej stravy, spravidla biele mäso – kura, morka, králik, príp. ryba) a min. 60 % zásaditej, teda rastlinnej stravy. K tomu pribudol ľanový, prípadne panenský, za studena lisovaný olivový olej, množstvo orechovín, strukovín, obilnín, protipliesňovej stravy najmä vo forme cesnaku. Ako antioxidant pravidelne konzumujem vitamín C, ďalej pijem probiotickú kultúru vo forme kombuchy a japonského vodného kefíru. Okrem toho pijem iba vodu, nesladené čaje a zeleninové a ovocné vlastnoručne vyrobené šťavy. V podstate vypijem 1,5 – 2,5 litra tekutín denne. Chlieb som začal kupovať tmavý, celozrnný, nie krájaný a balený, ale čerstvý. Do tých sa spravidla nepridávajú žiadne chemické látky. Na detoxikáciu tela som začal užívať infračervenú saunu a konzumujem zelené potraviny – chlorellu a mladý jačmeň. Pravdu povediac, vôbec nemám pocit, že by zmena stravovacích návykov nejako ovplyvnila môj dovtedy zabehnutý denný režim. Práve naopak. Tým, že som začal konzumovať viac surovej stravy, mám o niečo viac voľného času, ktorý som predtým venoval príprave pokrmov. Okrem toho všetkého som sa ešte začal venovať bioelektronickej liečbe podľa MUDr. Clarkovej, Rife-a, Naessensa, ktorá mala podľa mňa zásadný podiel na zbavení sa mojich hemoroidov.

    Na tomto mieste som chcel pôvodne svoj článok ukončiť, ale napokon som sa rozhodol pokračovať. Okrem toho, že som čitateľovi ešte ostal dlžný vysvetlenie ohľadne mojej neplodnosti, rozhodol som sa tak učiniť ešte z jedného dôvodu. Zostatok článku je síce adresovaný viac-menej jednej osobe, ale myslím, že takýmto spôsobom dokážem čitateľovi lepšie priblížiť môj pohľad na scestnú konvenčnú medicínu a moje získané skúsenosti.

    Jeden môj veľmi blízky človek bez ohľadu na to, že by vedel všetky okolnosti a skutočnosti o ktorých som už písal, mi po otcovej smrti povedal, že keby otec bral chemoterapiu a chodil naďalej ku konvenčným doktorom, mohol si požiť ešte aspoň rok. Že pozná ľudí, ktorí chemoterapiu berú a sú ešte tu.

    O veľmi dôležitých udalostiach a okolnostiach ohľadne liečby môjho otca uvedených v tomto článku, ktoré mu unikli a o ktorých nevedel takmer nič, som s ním nechcel debatovať. Napr. o tom, že otec bral chemoterapiu skoro až do smrti (žiaľ), že nie som zarytý odporca chemoterapie – metabolická medicína ju tiež využíva, ale v omnoho menších dávkach a iba v počiatočných štádiách choroby (čiže otec ju už nemal brať), že všetky liečebné a stravovacie postupy, ktorých sa otec snažil držať, sú niekoľkoročné a spravidla zakazované a utajované výsledky a skúsenosti doktorov a nie šarlatánov, atď.  Náš rozhovor by bol totižto na dlho a ja som sa rozhodol pre iný spôsob. Nehovoriac už o tom, že dotyčný by sa iba utvrdil vo svojej pravde.

    Skúsil som sa s ním porozprávať o skúsenostiach, ktoré som nadobudol pri odstraňovaní svojich zdravotných problémov. O tom, že som si znížil tlak, zbavil som sa hemoroidov, ale stavil som hlavne na vyliečenie mojej vraj neplodnosti. Rozprával som mu o tom, ako by som mal podľa niekoľkých urológov splodiť potomka iba umelým spôsobom. Aké zmeny nastali po tom, čo som tým doktorom neuveril a uveril som princípom metabolických doktorov, správnemu stravovaniu, správnej životospráve, ktorých som sa začal držať a ktoré som na sebe aplikoval. Na tieto informácie mi povedal, že nemám veriť všetkým doktorom (myslel tým urológov), že ich nesmiem brať vážne, že si naháňajú robotu, že to je biznis, že aj oni chcú zarábať na svojich pacientoch.

    Rozprával som mu o tom, že všetky vyšetrenia, ktoré som absolvoval, mu môžem predložiť. Prvé výsledky dokazovali, že pravdepodobnosť splodenia dieťaťa prirodzeným spôsobom bola u mňa 5 %. Ďalej som mu rozprával o tom, že po zmene môjho prístupu k stravovaniu a životospráve, pravdepodobnosť vo veľmi krátkom čase začala rapídne narastať. Že keby aj otec uveril týmto veciam naplno, prestal včas s chemoterapiou a dal si urobiť okamžite pruh, mohol byť ešte s nami a to nie iba rok, ale časovo neobmedzene. Týmto sa však naša debata skončila.

    Povedal mi totižto, že to je môj názor a on má svoj názor.

    Musíte uznať, že po takomto argumente sa už v debate pokračovať nedalo. Tohto človeka si nesmierne vážim. Žije však v sladkej nevedomosti a verí slepo niečomu, o čom v skutočnosti nič nevie a spolieha sa na odbornosť a profesionalitu konvenčných doktorov (česť výnimkám).

    Už som sa v našej debate nedostal k otázke, na základe čoho si utvoril názor na túto problematiku, keď aj po viacerých mojich pokusoch si odmietal prečítať rôznorodý materiál, ktorý som mu predkladal za účelom získania podpory, spolupráce a pomoci z jeho strany pri otcovej liečbe. Vždy to skončilo argumentom: „papier veľa znesie“. Prečo na jednej strane verí, že keby otec pokračoval v chemoterapii, ešte by žil a teda verí konvenčným onkológom a na druhej strane sú urológovia a odborníci z centier asistovanej reprodukcie tí, ktorým by som veriť nemal? Prečo by som mal veriť konvenčným onkológom, ktorí predpisujú pacientom za účelom brutálnych obratov a ziskov z farmaceutického priemyslu chemoterapie, ktoré sú často neotestované a aplikujú sa na ľuďoch ako na pokusných králikoch a na druhej strane by som nemal veriť urológom a odborníkom z centier asistovanej reprodukcie, ktorým sa v konečnom dôsledku jedná o to, aby ľudia, ktorí to nemôžu dosiahnuť prirodzeným spôsobom, mali potomkov a ide im teda o nový život a o zachovanie budúcich generácií? A nech sa pre mňa za mňa na tom aj finančne nabalia. To, že títo urológovia a špecialisti sú odborníci vo svojej oblasti (po mojich skúsenostiach môžem naozaj potvrdiť – snažili sa toľko, koľko len bolo v ich silách a bolo vidieť, že im ide naozaj o to, aby ma urobili šťastným) ich však neospravedlňuje v tom, že pacienta (zákazníka) „neskúmajú“ od základov a teda, že sa nezaoberajú tým čo konzumuje, ako žije, prípadne, že ho nepošlú za odborníkom v oblasti stravovania (onkologického pacienta aj k psychológovi). Načo sú nám takí odborníci, ktorí Vám vedia presne stanoviť diagnózu, určiť aký máte problém, ale nevedia Vám povedať prečo k tomu došlo, ale hlavne to, ako sa dá daný problém v skutočnosti veľmi ľahko a to spravidla zmenou stravovacích návykov, životosprávy a bez predpísania liekov a finančného zaťaženia odstrániť? A to, že sa to dá aj u onkologických pacientov, o čom som sa po mojich cca polročných skúsenostiach, žiaľ, iba čiastočne presvedčil aj ja, je absolútne smutné. Nie je to náhodou spôsobené tým, že politika potravinárskeho a farmaceutického priemyslu je tak obrovská a silná, že sa to v konečnom dôsledku prejavuje na degradácii zdravotníctva, na tom, že lekár nás potrebuje liečiť a nie vyliečiť, na zvýšenej konzumácii liekov, na zvýšenom množstve chemických látok v potravinách, vo vode, v ovzduší, a na zvýšenom množstve chorôb u ľudí a to nie len onkologických pacientov? Úplne najsmutnejšie je to, že s tým ako jednotlivci nedokážeme nič urobiť a ovplyvniť to.

    Ale vrátim sa k tomu môjmu blízkemu človeku. Ešte keď sa otec liečil, tak som sa s dotyčným pochytil. Okrem iného mi vytkol, že on by sa nikdy nevŕtal do medicíny, čiže do niečoho, v čom sa nevyzná. Že on nie je doktor a že ani ja nie som doktor a že som vyštudoval úplne inú oblasť. Jediné, na čo som sa vtedy zmohol, bola otázka, že ak by vedel o nejakej inej metóde, ktorá by otcovi pomohla a ktorá sa dá dokonca aplikovať i popri chemoterapii, či by ju otcovi neodporučil? Aspoň tu sme sa zhodli. Dnes už by som mu argumentoval iným spôsobom. Inou jednoduchou otázkou. Ako je možné, že si dokázal postaviť dom, keď nie si vyštudovaný stavbár? Prípadne, ako je možné, že sa neotráviš hubami, keď nie si mykológ? Nie je to náhodou tým, že tvoje skúsenosti s ich zberom a prípravou Ťa postupne priviedli k tomu, že sa nebojíš ohrozovať svoj život, ako aj život svojich blízkych? A to, že v prípade konzumácie smrteľne jedovatej huby o život ide, nikomu hádam vysvetľovať nemusím. Otec sa na základe skúseností s metabolickou liečbou a na základe informácií ktoré som mu poskytoval a ktoré si si Ty odmietal čo i len prečítať, v konečnom dôsledku rozhodoval sám. A aj napriek mojim námietkám, výstrahám, ba dokonca hádkam, to bolo, žiaľ, často tvrdohlavo a chybne. A tak, ako v prípade riskovania ohrozenia života konzumáciou nesprávnej huby, išlo aj v jeho prípade o život a nie o fazuľky. Nikdy by som si nedovolil hazardovať s ľudským životom, obzvlášť, ak išlo o život môjho otca. To, že vedomosti a informácie o metabolickej liečbe sme s otcom získali vo veľmi krátkej dobe, ale o to intenzívnejšou prácou (dokonca som nespával) a ešte k tomu od skutočných doktorov, ešte neznamená, že by som za ne „nedal ruku do ohňa“. Sú tvoje znalosti v oblasti mykológie získané väčšinou iba zo starých hubárskych kníh na takej úrovni, že si môžeš s pokojným svedomím dovoliť pripraviť pokrm z húb a tak ohroziť nielen svoj život? Dištancovať sa od podstaty problému je v skutočnosti naozaj veľmi jednoduché.

    Zároveň mi je veľmi ľúto, a to sa netýka iba môjho blízkeho človeka, ale aj mnohých ďalších z môjho okolia, že aj napriek tomu, že každý máme nejaký zdravotný problém, nič s tým nerobíme. Keď im poviem, aké ľahké je zbaviť sa napr. vysokého tlaku, tak Vám odpovedia, že „teoreticky to vedia aj oni“ a naďalej pokračujú v konzumácii liekov na vysoký tlak. Ono je ľahšie povedať si: „teoreticky to ovládame aj my“, ako skúsiť prestať konzumovať stravu, na ktorú sme za tie dlhé roky zvyknutí a zrazu zmeniť stravovacie návyky. Keď sa im snažím povedať, že podstata problému je v odstraňovaní príčin a nie dôsledkov, čo zvyčajne zvyknem argumentovať MUDr. Fulovou a jej detoxikačnou kúrou, dočkám sa odpovede, že „na niečo predsa musia umrieť“. Veria viac konvenčným doktorom a ich, vo veľkej miere nezmyselným liekom a liečebným postupom, ako skutočným odborníkom a doktorom, ktorí väčšinu ich problémov dokážu odstrániť bez liekov a finančných strát. Smutné je to, že nepomáha ani argument, že to, že umrieť musia, je síce pravda, ale ak by som mal posledných povedzme 20 rokov svojho života trpieť na nejaký vážny zdravotný problém a potom naň umrieť, tak to radšej už dnes pristúpim k správnej životospráve, správnemu stravovaniu a pod., aby k tomu problému nedošlo. A priznajme si, že nikto z nás, a to dokonca aj pri tej najväčšej snahe, nedokáže dodržiavať všetky zásady a venovať sa napr. problematike stravovania a správnej životosprávy (pohyb, psychika) naplno, takže v konečnom dôsledku je tých podnetov na vypuknutie tej – ktorej choroby aj tak dostatok. Spôsobené je to napr. stresmi, rýchlym životným štýlom, zamestnaním, atď. Podstatné však je uvedomovať si to, čo je správne a čo nie. A to, čo je správne a čo nesprávne, čo je pravdivé a čo nie, sa dozviete naozaj iba skúmaním, bádaním a selektovaním informácií. Tie pravdivé a spravidla utajované sa však dozviete, žiaľ, iba na internete. Väčšina z nich sú v anglickom jazyku a teda má k nim prístup iba ten, kto tento jazyk ovláda. Preto moja vďaka patrí hlavne zástupcom medzinárodnej „Kampane za pravdu v medicíne“ za to, že priniesli anglickú stránku na Slovensko a za ich informácie o mnohých skutočnostiach, ktoré odštartovali môj záujem o zdravotníctvo, správnejšie stravovanie a správnejšiu životosprávu. Môj otec, ktorého som mal, mám a navždy budem mať rád, už žiaľ tieto informácie a overovanie si pravdy o medicíne neocení. Pre mňa však boli, sú a budú veľkým prínosom a zároveň boli základom pre fakt, že krátko na to, ako mi urológovia potvrdili, že to u mňa nie je možné, splodil som nový život – môjho potomka.

    Je mi jasné, že tento článok je už aj tak dosť dlhý, ale nasledovné informácie sú pre mňa čerstvé a tak si ich dovolím ešte napísať. Nedávno som v televízii zachytil informáciu o tom, že Košická onkologická nemocnica zakúpila nový prístroj, ktorý slúži na cieľenejšie a presnejšie ožarovanie. Pacienti sa vraj môžu tešiť z toho, že ožarovanie bude spôsobovať menej vedľajších účinkov. Prečo 100 miliónov vynaložených na tento prístroj neinvestovalo Ministerstvo zdravotníctva do informovanosti o vplyve radikálnej zmeny stravovania na priebeh liečby onkologického pacienta, prípadne do výskumov liečby prostredníctvom amygdalínu, vit. C, enzýmov, DMSO, atď., ktorá je bez vedľajších účinkov, trvalých následkov a s niekoľko násobne vyššou úspešnosťou ako ožarovanie?

    Ďalšia informácia, ktorú som pre zmenu zachytil v rádiu, pojednávala o výsledkoch štatistík, ktoré poukazujú na skutočnosť, že deti na Slovensku pijú málo mlieka. Podľa tejto informácie nedostatočné pitie mlieka ohrozuje ich správny vývin a objavujú sa obavy o zdravie mladej generácie. Už za čias socializmu nás ako deti nadájali mliekom a vypadá to tak, že kampaň stále pokračuje. Nie je to náhodou spôsobené tlakmi potravinárskeho a farmaceutického priemyslu, ktoré podľa mňa idú ruka v ruke a obohacujú sa na úkor pacientov? Ale veď prečo nie. Nech sa páči. Aspoň liter mlieka denne. Ale potom sa nečudujme, že počet detí trpiacich na leukémiu sa stále zvyšuje.

    Ja som celý svoj doterajší život mlieko pil. Mal som ho veľmi rád a patrím k tým „nešťastným“ 80% populácie Slovákov, ktorí majú enzým na štiepenie mliečneho cukru a pitie mlieka im teda nespôsobuje žalúdočné problémy. Skúste naliať pohár mlieka napr. Číňanovi a uvidíte, ako sa Vám za to poďakuje (v Číne je takmer 100% intolerancia mlieka). Po tom, ako som sa dozvedel, že jeho pravidelné pitie má viac negatívnych, ako pozitívnych účinkov, som rád, že aj napriek jeho značnej konzumácii sa u mňa doposiaľ neprejavili nejaké závažné problémy. Prestal som ho piť. Myslíte si, že skončiť s pitím mlieka je taký veľký problém? Myslíte si, že sa cítim horšie ako predtým? Myslíte si, že bielkoviny, alebo vápnik, ktoré obsahuje, sa nedajú nahradiť inou potravinou? Čas ukáže…

    To sú v skratke moje krátkodobé skúsenosti s metabolickou medicínou, konvenčnou medicínou a jej svinskou politikou. Aj keď si môj otec tento článok už nikdy neprečíta, verím, že pomôže aspoň mnohým ďalším a držím všetkým palce pri ich hľadaní a selektovaní pravdy o medicíne a pri odstraňovaní svojich zdravotných problémov. Ak by som mal totižto vtedy, keď som stál pri otcovom nemocničnom lôžku s jeho chemoterapiou zúboženým telom, také informácie a skúsenosti s touto problematikou aké mám dnes a podarilo by sa mi na to otca  presvedčiť (som si istý, že teraz by to už šlo), ani sekundu by som neváhal vynaložiť finančné prostriedky na zabezpečenie jeho liečby na nejakej metabolickej klinike, napr. v už spomínanom Mexiku. V konečnom dôsledku by sa tie prostriedky možno vyrovnali tým, ktorých bolo otcovi tak ľúto. A ak si niekto myslí, že otcov chybný prístup bol spôsobený hlavne jeho vekom, tak Vás môžem uistiť, že ste na omyle. Poznám jednu rovesníčku, ktorá tiež chodí k onkológom a iným zadubeným konvenciou ovplyvneným odborníkom, a aj napriek tomu, že som jej čiastočne priblížil moje skúsenosti a informácie o medicíne, stále verí konvencii a nechá si ničiť svoje zdravie. A to prosím žije vo Švajčiarsku. Všetko to, čo jej konvenčná medicína spôsobila a ešte len nedajbože spôsobí, je už však jej príbeh …

    Cieľom tohto článku v žiadnom prípade nebolo poukázať na nedostatky môjho zosnulého otca, prípadne uraziť mne veľmi blízkeho človeka. Netvrdím, že otec počas svojej liečby nerobil chyby, ale s určitosťou si dovolím povedať, že sa nechal „zavraždiť“ chybným konvenčným zdravotným systémom. Ak by totižto medicína nebola politikou a bola by aspoň ako-tak „poctivá“, a teda jej cieľom by bolo vyliečenie a nie liečenie chorých, poskytnutie potrebných, pravdivých, neutajovaných a nie zmätočných informácií, k väčšine otcových, narušenou psychikou a zmätenosťou ovplyvnených chybných rozhodnutí a činov, by nedošlo. Či už to bol vplyv chybného zdravotného systému, konvenčných doktorov, alebo konvenciou ovplyvnených blízkych rodinných príslušníkov a otcových priateľov, ktorí ho podporovali v nesprávnych veciach, aj napriek mojej snahe zmeniť to, v konečnom dôsledku to spôsobilo jeho smrť.

    Hlavným cieľom teda bolo prispieť k ukázaniu pravdy o medicíne a zároveň to bola potreba upozorniť čitateľa, že aj napriek snahe zachrániť život vlastnému rodičovi a to spôsobom, ktorý je konvenciou neuznávaný, zakázaný, často krát až zákonom stíhaný, ale o to pravdivejší, poctivejší, jediný a jedinečný, môže sa stretnúť s odporom a nepochopením, dokonca aj zo strany blízkych ľudí.

    S pozdravom

    Róbert,
    Bratislava, júl 2008

    PS: Otec, mám Ťa rád…

    129 Odpovedi k Príbeh môjho otca a jeho boja s rakovinou

    1. dany says:

      pozorne som si prečítala Váš príbeh s otcom. Veľni sa ma to dotýkalo -už tým, že som lekárka, teda téma mi je blízka. Na 95 % Vám dávam za pravdu čo sa týka boja konvenčnej medicíny od tej druhej, ale mám pocit, že ste sa postil bojovať prori goliatovi. Žiaľ dnešný civilizovaný človek žije viac materiálne než duchovne, a to nás všetko veľmi oddielilo od prirodzeného. Preto sa stáva, že pacienti z veľkej väčšiny obdivujú lekárov, ktorí profitujúz propagovania mocných finančných žralokov v odeve farmaceutickýv h firiem- teda presadzovania konvenčných metód liečenia od tých druhých, ktorí sa dostávajú na perifériu záaujmu pacienta, pretože sasnaží iba liečiť- teda pacientovi pomáhať.jedno je svätý prígaz profesora, ktorý možno na tom napísal niekoľko vedeckých zpráv, podložených krivkami, ktoré jednoznačne ukazujú profit práve predstavovanej štúdie na malej sskupine pacientov, ale nikdy sa nedozviete koľkým pacientom to poškodilo.
      Nezazlievajte otcovi, ktgorého rozhodovanie bolo také aké bolo, terápia je pre tých, ktorí ju chcú a nie pre ktorých to potrebujú. To som po mnohých rokoch praxe musela prijať aby som mohla pokračovať v profesii, ktorá je mojim povolaním ale aj koníčkom. Vždy si najdem ten okruh pacientov, krorým som pomohla bez chémie, a ktorý to podávajú ďalej. Vracajú sa potom ku mne aby som im pomohla. Nie je to vždy priamočiare… ale čo je v živote celkom bez problémov… veď,keby nebolo problémov a konfliktov do dnes by sme liezli po stromoch. To nás posúva- tak ako iste posunul Váš článok mnohých aspon k premýšľaniu. Mňa teda veľmi, hlavne tým, že sa stotožńujem s Vašou filozófioua že až teraz v mojom veku so niektoré veci pochopila.Dany.

    2. surea says:

      dakujem za Vas clanok i ked som sa k nemu dostala uz zial pravdepodobne neskoro 🙁 mojmu otcovi zistili v septrembri 08 rakovinu pankreasu s pocetnymi metastazami v peceni, uz neoperovatelny stav. po prvej chemo mu narastli metastazy v peceni o 2 cm. pred mesiacom bol pred dokoncenim druhej chemo, avsak stav sa mu natolko zhorsil,ze kazdy den vracal, neprijimal potravu a zial bohu uz tyzden lezi v hospici. rada by som vedela, ci podla Vas existuje este nejaka sanca, ako by sa mu dalo pomoct. prosim Vas, napiste mi na mail surea@centrum.sk.
      vdaka, zuzana

    3. rOrO says:

      Dobrý deň.

      Prečítal som si Váš prispevok.

      Podľa mňa sa dá pomôcť vždy.

      Váš otec je v nemocnici možno preto, že ho zničila chemoterapia a nie preto, že rakovina pokročila až tak, že už naozaj niet pomoci.

      Problém je však v tom, že by ste okamžite museli nasadiť injekčný amygdalín B17 + DMSO, vysoké dávky nekyselinového vit. C, Enzýmy, vit. B 15, emulzný vit. A+E, antioxidanty, probiotiká, protipliesňovú stravu atď. Ďalšia možnosť je zaviesť otca na metabolickú kliniku.

      Podľa protokolu B17, ktorý je preložený na Kampani za pravdu v medicíne (odporúčam prečítať si) to pri domácej liečbe činí cca 20 000,- Sk/mesiac, alebo ak by ste otca dali na kliniku, tak je to cca 1,5 mil. Sk.

      Ak sa rozhodnete liečiť ho sami, kontaktujte Damiana z Kampane (www.badatel.sk), on Vám vie zabezpečiť kompletný liečebný materiál vo veľmi krátkom čase…

      Držím Vám palce…

      rOrO

    4. malakocka says:

      Dobrý deň.

      Práve včera diagnostikovali môjmu otcovi 4. štádium rakoviny (pravdepodobne hrubého čreva) a už tento týždeň mu chcú nasadiť chemoterapiu. Vyhľadala som si informácie o tejto chorobe na internete a musím povedať, že neboli veľmi povzbudivé. Podľa týchto informácií človek v 4. štádiu tejto choroby nemá veľkú šancu na prežitie a chemoterapia má iba oddialiť nevyhnutné. Veľmi ma zaujal Váš článok, ktorý mi dáva akú-takú nádej, že by sa otec ešte mohol vyliečiť. Ibaže vôbec netuším, ako mu treba upraviť jedálniček, čo sú to za lieky, ktoré v článku spomínate a kde by sme ich mohli zohnať. Mama je zdravotná sestra, takže s injekčným podávaním by nemal byť problém. Prosím, mohli by ste mi poradiť, čo by mal otec zahrnúť do svojho jedálnička a čomu by sa mal vyhýbať, aké vitamíny by mal užívať? Ďakujem veľmi pekne.

    5. Katarina says:

      Dobry den, precitala som si cely vas pribeh a kedze mam ocka onkologicky cgoreho uz 11ty rok a jeho stav sa v poslednej dobe rapidne zhorsil, hladame stale nove sposoby liecby, cim sme sa aj dostali k moznosti liecby B17kou..preto ak ma niekto moznost poskytnut injekcnu liecbu B17kou, prosim kontaktujte ma na katarina.krcova@gmail.com…potrebne preparaty sa mi uz podarilo objednat z anglicka, ale stale neviem, kedy budu k dispozicii..situacia ohladom zdravotneho stavu mojho ocka je velmi vazna a B17 preto potrebujem zohnat co najskor.takze ak by mal niekto moznost mi s tymto pomoct, budem velmi vdacna, samozrejme, potrebne vydavky uhradim..vopred velka vdaka

    6. Anonym says:

      Dobry den, precitala som si s velkym zaujmom Vas pribeh a kedze mojej mamicke asi pred 3 tyždnami diagnostikovali rakovinu hrubeho creva(az konecnika)ma oslovil a chceli by sme jej s rodinou sprostretkovat tuto liecbu. Rodicia uz pred par rokmi boli opakovane na pobyte “Skola zdravia” s doktorkou Fullovou, pobyt sa im velmi pacil a vzdy prisli z pobytu rozhodnuty(hlavne mama)ze sa tomu zacneme venovat a budeme zdravo zit. Ale kedze sme nikto nemali vaznejsie zdravotne problemy casom nadsenie opadlo a vratili sme sa k “normalnej” strave. Mamu hned operovali, neurobili jej vsak hned vyvody(nepokladali to za potrebne)a zacali jej davat normalnu stravu podotykam Acidko! Mama dostala po 6-tich dnoch od operacie velke bolesti(bol utorok)nic s tym nerobili a vo stvrtok zistili zle vysledky krvi, hned ju operovaloi druhy krat s tym, ze dostala silnu infekciu lebo jej z creva presakovala tekutina do brusnej dutiny.Povedali nam,ze zlihavali uz oblicky.Dnes je po tretej operacii,ma vyvod aj z hrubeho aj z tenkeho creva a vysledky sa jej pomaly zlepsuju.Povedali nam,ze teraz sa nemame s rakovinou zaoberat,ze teraz sa musi dostat z infekcii. Ja sa vsak bojim, ze ked sa rakovina nezacne cim skor liecit, bude sa rozsirovat.Pri operacii jej nenasli nikde metastazy,ale vysledky z tkaniv ukazali,ze je napadnute aj tknivo.Nepovedali nam ale nic blizsie,ani v akom je to stadiu.Mama si robila totiz test sama, ma 57rokov. Mozete mi prosim dat vsetky dostupne informacie,ktore potrebujeme,aby sme zacali mamicku liecit? Velmi pekne Vsetkym dakujem. Moj mail je:dankajarabkova@gmail.com

    7. Anonym says:

      dobry den prajem..rozhodol som sa po precitani Vasho clanku zareagovat,kedze v mojej rodine konkretne ockovi len pred niekolkymi dnami diagnostikovali nador na pankreasi..:-(( vobec nevieme co sa deje a v najblizsich dnoch sa ma podrobit pravdepodobne biopsii v b.bystrici.problem zacal asi pred dvoma mesiacmi ked ocko nahle zozltol a prislo mu velmi zle..okamzite mu zaviedli dren do zlcovodu s tym,ze by sa to malo postupne zlepsit.no teraz po dvoch mesiacoch mu opat zo dna na den prislo velmi zle a tentoraz bola diagnoza stanovena ako nador na hlave pankreasu..vobec nevieme ci sa jedna o zhubny,alebo nezhubny nador..musim este podotknut,ze ocko si pravidelne picha inzulin,je diabetik.trocha som si nastudoval na internete o co asi moze ist a pevne verime,ze sa nejedna o niejaky karcinom.:-((( ma nevolnosti,nechutenstvo do jedla,obcas potenie a teploty a slabsiu bolest v oblasti brucha..zaujal ma Vas clanok ohladom metabolickej liecby a tymto by som Vas chcel poprosit o niejaku radu,alebo resp o objasnenie co s nasim ockom je,kedze doktori su v tomto velmi zdrzanlivi a nic dopredu nechcu vraviet..my mame hrozny strach a kazdy den pre nas je dlhy ako rok..:-(( dufame,ze nedojde k tomu najhorsiemu a ze nebude musiet podstupit tie chemoterapie,ktore telu len ublizia a este viac ho zubozia..dakujem Vam vopred za radu a za vasu skoru skoru odpoved..Vsetko dobre Vam prajem..s pozdravom Radovan

    8. DANY says:

      Radovan,Váš príbeh je čersvý a vopred Vám povedať, či sa jedna o zhubný, či nezhubný nádor je veľmi ťažké. K tomu aby som sa mohla medicínsky s určitosťou vyjadriť, by som potrebovala veľa lab. výsledkov, ultrazvuové vyšetrenie ako aj špeciálna gastroenterologické vyšetrenie. To že ožltol je prejav toho, že je tam prekážka, ktorá tlačí na žlčové cesty, ktoré vyusťujú tam, kde pankreasové a blokujú odtok žlče do čreva a tým sa žlč dostáva obštrukciou do krvi. Nech je už jeho stav akýkoľvek, je potrebné sa obrátiť na odborníkov, ktorí sa starajú o Vášho otca a akceptovať všetky ich terapeutické rozhodnutia. Nemajte tak strašne panický strach z chemoterapii, veda v tomto smere pokročila tak dopredu, že dnes už nebývajú vedľajšie účinky chemoterapie tak drastické ako niekedy. Hlavne prosím nevyhľadávajte alternatívne metódy liečby pokiaľ sa neporadíte s jeho lekárom. Prajem Vám veľa síl, a hlavne oteckovi. Zdravím Vás

    9. rOrO says:

      Je mi to moc luto, ale nemozem sa stotoznit s nazorom doktorky Dany, cize predchadzajucim prispevkom “Anonym”. To medicinske vysvetlenie (prvu cast mailu) beriem…
      Ja by som vsak odporucil neakceptovat len tak bez rozmyslu vsetky rozhodnutia “odbornikov”, ktori sa staraju o Radovanovho otca. Vacsina budu konvencni “odbornici”. A ci uz otcovi diagnostikuju zhubnu, alebo nezhubnu rakovinu, mali by sa obratit prave na odbornikov napr. v oblasti metabolickej mediciny. Ti zial u nas nie su, respektive je ich malo a nie su komplexni. Preto sa ludia snazia pridrzat ich metod aspon sami. Inzulin by si napr. podla mna Radovanov otec vobec nemusel pichat… Nech hladaju takeho lekara a kliniku, kde liecia napr. amygdalinom a metabolicky. To su skutocni odbornici a nie je to ziadna alternativa, ale jedina mozna cesta k vylieceniu. Otcovho doktora by mali mat prave z radov takychto odbornikov. Skuste napriklad nejakemu doktorovi na Slovensku povedat, ze konzumujete 3 gramy vit. C denne. Markantna vacsina Vam povie, ze je to zbytocne, ze odporucana denna davka je omnoho mensia a ze zbytok vycurate. Pravda je absolutne niekde inde. Za nu boli dokonca udelene nobelove ceny. Podstatne je konzumovat vit. C viackrat denne a v nekyselinovej forme – prasok rozpusteny vo vode. A o tej chemoterapii a jej ucinkoch si dovolim tvrdit ze je to cista loz. Veda, co sa tyka chemoterapie, v ziadnom pripade nepokrocila dopredu. Uz desatrocia je postavena na nezmyselnej a nelogickej teorii, ktora je nespocetne krat vyvratena. Statisticky sa pocet vyliecenych ludi za tie desatrocia vobec neposunul dobrym smerom. Pravda a skutocne liecebne postupy su utlacovane a likvidovane v zaujme istych okruhov ludi a spolocností…

    10. Katka says:

      Doktorka Dany, ste ta ista Dany co pisala prvy komentar? nejako si odporujete, alebo len ja mam ten dojem?Tiez som lekarka, no nie onkologicka. Mam chreho otca .ma Ca pluc velkobunkovy Ca je po hornej l.sin lobectomii pred rokom, minuly tyzden robene PET/CT preukazalo 2 pozit. mediastinalne uzliny. Co myslite, ze mi onkolog navrhne?mozno si budem moct vybrat CHT alebo RT..preco ten vyber nie je vacsi?preco mi nic nepovie o klinikach ako su Oasisofhope v USA, DoveClinic v UK, metabolickej liecbe, liecbe u MUDr. Jurkovica/poznam jeho pribeh/ a vela dalsieho…a potom nech sa rozhodnem. Ha, pretoze o tychto veciach ani netusi..a kedze jeho ego mu nedovoli povedat neviem, povie , ze je to sarlatanstvo a neoverene fakty..
      Mam s tym vlastne skusenosti, no ako lekarka sa viem asi skor zorientovat, takze musim sa spolahnut sama na seba a hladat sama. je to hanba!!!!Keby tak pacienti tusili , co sa tu deje..

      tieto stranky pomohli mne:
      http://www.badatel.sk
      http://www.e-mms.sk
      http://www.oasisofhope.com
      cez vyhladavac doveclinik v UK
      http://www.obchodprezdravie.sk
      http://www.karelerben.cz

      a vela dalsich….
      pytajte sa svojich lekarov na vsetko, nech su v rozpakoch a nech sedia za netom tolko, co vy, ked hladate pomoc pre svojich blizkych.Nie je hanba lekara, ked pacientovi povie: neviem, ale zistim Vam a poviem svoj nazor..ja s tym nemam problem DRZIM PALCE VSETKYM

    11. Evita says:

      Dobrý deň.V januári 2010 mi diagnostikovali rakovinu krčka maternice štad.2A.Podstúpila som operáciu v Nitre, operovali ma 09.02.2010. Po operácii som mala veľké komplikácie, vytvoril sa mi hematóm, ktorý sa plnil krvou a potom praskal a ja som stratila 1,5 l krvi.Odviezla ma rýchla, ležala som na ARE. Potom ma prepustili domov, opäť som krvácala, stratila som asi 1 l krvi.Ležala som na gynekologickom oddelení asi 12 dní. Nevedeli si poradiť s tým hematómom, tak ma rýchla zdr. služba musela previesť do Nitry, kde ma aj operovali.Za tento rok som zjedla toľko antibiotík, čo som nezjedla za celý svoj život.V Nitre mi hematóm nejak vyliečili antibiotikami.V apríli ma pustili domov. Potom som podstúpila rádioterapiu-30krát, chemoterapiu-12krát(cysplatinu-vraj to je slabá chemo, len pre istotu-vraj), a 2- krát brachyterapiu. Čítala som váš príbeh o vašom ockovi a veľmi ma zaujal. Ja teraz beriem marhuľové jadrá-divé-30-50-jadier denne, beriem injekcie na imunitu-POLYOXIDONIUM.Chcem vám ešte povedať, že mám len 35-rokov a chcem veľmi žiť. Mám dvoch synov a preto chcem všetko preto urobiť, aby som sa vyliečila. Chcem prejsť aj na metabolickú liečbu a urobiť všetko, čo sa len dá, na moje vyliečenie a predĺženie života.
      Prosím Vás, poradte mi, dakujem za všetky dobré rady. Evita

    12. Karol says:

      Dobry den,

      Verim, ze existuje sposob ako zlepsit Vas stav.
      Skuste pohladat nejake riesenia na http://www.badatel.sk,
      Rovnako skuste kontaktovat pani Katku cez psychohelp na tejto stranke. Zivotna motivacia a psychicka pohoda mozu celemu stavu len pomoct.
      Drzim palce

    13. rOrO says:

      Skuste sa obratit na MUDr. Fullovu zo “Skoly verejneho zdravia” a este na tu doktorku, co odpisala doktorke Dany v komentaroch tu. Vypada to tak, ze ta je dost v obraze a urcite bude vediet poradit a pomoct. Zatial si kupte Wobenzym, alebo americky Megazym forte a nejake praskove nekyselinove C-ko, napr. z tejto stranky: http://www.nutri.com/

      Zeleninove stavy a konzumovat 80 percent zasad a 20 percent kyselin uz hadam poznate. Nemozem vsetko naordinovat, nie som lekar. Ale kedze marhulove jadra konzumujete, urcite to mate aspon trochu nastudovane. K tym jadram by bolo dobre tabletky B17 pripadne injekcny amygdalin, ale ten neviem kto Vam pichne, aby Vas konvencni doktori neobvinili, ze si “nieco pichate”. Drzim palce.

    14. klaudia says:

      Pre rOrO
      Dobry den prajem, precitala som si vsetky vase prispevky a trosku tomu celemu nerozumiem. V poslednom vasom prispevku z 18.11. priznavate, ze nie ste lekar. Cely cas napadate “konvencnych” lekarov a vyjadrujete sa o ich praci tak, akoby to boli neosvieteni tupci. Vy nie ste lekar a dovolite si ordinovat pripravky, ktore mozu ale aj vobec nemusia mat terapeuticky ucinok na rakovinou postihnutych ludi. Navyse sa jedna o rakovinu vo vysokom stadiu. Vy si s kludnym svedomim dovolite kritizovat a znevazovat pracu ludi. Predokladam, ze ste nejaky posadnuty samouk, ktory si precital zopar clankov, diskutoval so zopar nadsencami, ktori povedzme mozu mat aj titul mudr a teraz sa tu prezentujete ako ten, co “vie viac”. Neznesiete akykolvek iny nazor a ste agresivny a nervozny clovek, ktory podla mna vobec NEPOCUVA a nevidi a nie je schopny stravit iny nazor ako ten, ktorym je posadnuty. Podla vsetkeho si myslite, ze farmaceuticky priemysel je hyena – v tom s vami celkom aj suhlasim a ze keby kostky z ovocia, vagony vitaminu c a ine veci dokazali vyliecit rakovinu, tak by sa ich farmaceuticky priemysel nechytil??? Staci predsa, aby to preslo predpisanymi testami atd, dostalo to nejaky nezrozumitelny nazov a farmaceuticky priemysel by mohol ryzovat. Ked sa vsak vo velkom vyuziva takmer len chemia, ktora zial popri lieceni aj zabija a je otazkou ktory pomer u ktoreho pacienta prevazi, tak asi zatial niet inej cesty pre liecenie rakoviny. Suhlasim, ze je lepsie rakovine predist rozumnym zivotnym stylom, ku ktoremu patria aj – suhrnne to nazvem – “zdrave veci”. Vy vsak podla vsetkeho nie ste schopny pozriet sa na tuto problematiku globalne a ste cely orientovany na poucovanie, rozdavanie “zarucenych” rad a menenie nazorov ludi. V prvom rade vsak treba “konvencnu” diagnosgtiku a neutiekat sa k neosvedcenym metodam, pretoze to moze stat cloveka zivot. zivot, ktory by mu v niektorych pripadoch “konvencny” lekar vedel zachranit za pomoci “konvencnych” sposobov liecby.
      Klaudia

    15. JohnyX says:

      Klaudia, plne s Vami súhlasím, mám bohaté skúsenosti s liečbou rakoviny u rodinných príslušníkov a našťastie zväčša pozitívne

    16. Lady says:

      p. Klaudia
      podobných prípadov ako má bohužiaľ p. Robert je veľa , okrem iného aj ja s mojim otcom !
      p.Robert napísal- česť vínimkám , rozhodne nechcel článkom napadnúť lekárov, zdr. sestry….
      ktorí sa skutočne aj snažia pacientom pomôcť a verím, že niekttorí robia aj nemožné , ALE
      sú medzi nimi aj taký ako bola lekárka otca p. Roberta a podľa môjho otca viem, že akokoľvek som sa mu snažila vysvetliť, že radio a chemo-terapie nie sú najúčinejším spôsobom boja proti rakovine/v mnohých prípadoch opačne/ starší ľudia sa držia hesla:čo povie lekár, to je sväté!
      Ale im už bohužiaľ uniká, že žijú vo svete kapitalizmu, kde nemá miesto morálka, súcit, pomoc … a väčšinou ide len o peniaze !!!
      Je mi ľúto ale je to tak, takže sa nečudujte, že veľakrát pomôže človeku alternatívna medicína , hoci aj od ,,nediplomovaného lekára,, ale ak pomôže zachrániť život , tak mne osobne je to jedno, či je to lekár alebo elktrikár !
      Povedzte , koľko tzv. lekárov , ktorí zložili Hypocrates prísahu patria za mreže ???
      Apropo: oveľa viac si vážim prácu JUDr. juroviča, ktorí sa nezištne snažil ľuďom zachraňovať životy, ako qvázi lekárovi, ktorý cytostatickú liečbu poníma ako na bežiacom páse
      nie pre ľudké bytosti ale pre ,,kusy,,
      diplom lekára nezaručuje leičiť a zachraňovať životy !

    17. Lady says:

      p. Robertovi
      Ďakujem za príspevok, hoci chápem, že sa nepísal ľahko…
      možno ako sám píše, pomôže mnoho iným ľuďom
      ešte raz ďakujem a gratulujem k potomkovi , prajem veľa zdravia .

    18. Klaudia says:

      p. Lady, moj prispevok vobec nemal byt o tom, ci su ludia s titulom mudr eticki a ci nahodou niektori z nich nepatria za mreze atd. To vobec neriesim, co riesim, je LIECBA. Nevyzdvihujem chemoterapiu a rozne chemicke svinstva, len konstatujem, ze keby bolo nieco “lepsie”, tak sa toho farmaceuticky priemysel chyti a zacne sa to vyrabat a hlavne predavat. Cize, keby pomahali kostky z ovocia, tak urcite by ich postihnutym rakovinou podavali v nejakej forme a farmaceuticky priemysel by sa opat nabalil. Vy by ste podla vsetkeho svojho rodinneho prislusnika zverila elektrikarovi, ktory si precital nejake publikacie o liecbe rakoviny, ja by som ho elektrikarovi urcite nezverila, ale zverila by som ho lekarovi. Rozumny elektrikar predsa nebude ordinovat liecbu a rozumny lekar sa nebude sparat v elektrickych zariadeniach, ktore su pod el.napatim… Rozumna predavacka urcite nebude strkat nos do jadrovej fyziky a rozumny jadrovy fyzik urcite nebude strkat nos do spravneho skladovania potravin podliehajucich skaze a pod…. Mam z vasho prispevku pocit, ze mate s lekarmi velmi zle skusenosti, je mi to luto, ale aj tak nenachadzam vo vasom fatalistickom postoji logiku a zodpovednosť. Tiez mam zopar vyslovene zlych skusenosti s lekarmi, ale je to vsetko o ludoch…ked je to od prirody “pako”, tak mu naozaj ani lek.diplom nepomoze…ale to iste plati aj o tom vami zmienovanom elektrikarovi…

    19. katarina says:

      Klaudia,ja neviem, kde vy zijete…ja som lekarka, mam onkologicky choreho otca, takze “trochu” do vsetkeho vidim.Mate predstavu kolko stoji liecba cytostatikami/chemoterapia, radioterapia/? vy si fakt myslite, ze by farmaceut. firmy vymenili jadra za chemoterapiu? viete, co je to “patentovanie” lieku? precitajte si knihu Neziaduci ucinok: smrt. Ja som osobne za liecbu Dr. Jurkovica+ detoxikacia organizmu vsetkymi prostriedkami, vyziva organizmu, posilnenie imunity…a samozrejme pohoda a pozitivne myslenie. + vyvazena stravaˇ/hlavne surova/ a pitny rezim.ku vsetkym bodom sa da priradit veeela produktov a rezimov.toto je podla mna najucinnejsie.Ziadna chemo ani radio problem nevyriesi..prajem vsetko dobre.

    20. katarina says:

      kde sa stratil prispevok z 30.10.2010?

    21. admin says:

      Dobry den,

      vdaka autorovi clanku a jeho archivu je hladany komentar opat na svojom mieste. DAKUJEM

    22. Katarina (Bosorka) says:

      Velmi zaujimave citanie, moj nazor na liecenie rakoviny sa stotoznuje s liecbou stravovanim a nie chemoterapiou. Vo svojom okoli som videla zopar ludi bojujucich s rakovinou konvencnym sposobom a bohuzial uz neziju. Ale prave nedavno mi znama (zdravotna sestra z Irska) povedala o svojej priatelke, ktora si vyliecila obrovsky (uz neoperovatelny) nador konzumaciou neacidickych potravin… lekari sa cudovali, ze jednoduch zmizol…
      Ina moja priatelka v Cechach trpi nadorom na oblicke a v plucach (opat pre obrovku velkost neoperovatelne) a tak jej miesto Vianocnej pohladnice idem poslat tieto clanky, ktore ma fascinuju uz zopar dni… Ja v surovu a vyvazenu stravu verim, venujem sa jej “studiom” (samozrejme rekreativne) uz od svojich 20.tych rokov a dufam, ze pomoze kazdemu, kto rozmysla a nenecha sa “oblbovat” praskami. Moj lekar je z Palestiny (podotykam, ze je sukromny) a jeho pristup ku zdraviu je ovplyvneny arabskou medicinou. Nielenze zmeria teplotu, ale pyta sa na vsetko mozne a nemozne a az potom urci diagnozu. Viete co mi poradil ked som sa nemohla zopar tyzdnov “vyhrabat” z bronchitidy tradicnymi antibiotikami? Ocistit jednu mrkvu, nakrajat ju na 3-4 kusky, vlozit do pohara a zaliat medom. Po par hodinach papkat sirup, ktory sa vytvori – davkovanie mi dal volne – kolko sa mi zachce. A taktiez ziaden stres – povedal. Uz po prvom dni som citila zlepsenie a odteraz tento mrkvovy recept rozdavam kde mozem. Nech sa paci…
      Drzim palce vsetkym, ktori sa rozhodnu pre netradicne liecby rakoviny, nebat sa. Pevna vola a viera v uzdravenie su dolezite. Ano, raz umriet musime, ale preco by to nemohlo byt az o 100 rokov neskor? Majte sa a smejte sa.

    23. Lady says:

      p. Klaudia
      ako píšete, bohužiaľ, mám s ,,lekármi,, veľmi zlé skúsenosti! Keď Vám budú liečiť matku na zápal sedacieho nervu a zomrie na rakovinu pľúc, otcovi 2 roky neboli schopný kvázi lekári určiť diagnozu nakoniec ,,treskli,, Heligobacter Pillori /našťastie ho na to neliečili/ nakoľko som v poslednej chvíli zasiahla a doslova v minúte 12 som ho dala vyšetriť mimo jeho miesta trv.pobytu / kde behom týždňa mu diagnostikovali rakovinu hrubého čreva , keď Vám brata nechá tzv. lekárka skoro rok v tom, že po jej vyšetrení chrbtice /poškrabkaní po nohe / ona nič nevidí . až keď brat pomaly ochrnul, je po druhej operácii chrbtice ….
      zdá sa Vám p. Klaudia opísaný prístup lekárov ako zodpovedný ???
      prepáčte, ale ja nemám čo dodať ….

    24. Lady says:

      p. Katarína
      100% súhlasím s Vašim príspevkom a skláňam sa pred lekármi ako ste Vy .
      Prajem otcovi aj Vám veľa zdravia .

    25. Olga says:

      Veľmi sa mi páči názor p. Kataríny. Môjmu mužovi tiež operovali žlčovod, bola tam cysta-rakovina. Okolie vraj čisté, onkomarkery v poriadku. po 20 dňoch pri konečnom výsledku zas našli niečo v okolí pozitívne tak to poslali na iné pracovisko a my čakáme na výsledky. zakrátko ide na Sono. Po príchode z nemocnice užíval Ovosan, je však dosť drahý a neviem či je dosť účinný. Preto hľadám niečo účinnejšie za prijateľnú cenu – obaja sme na dôchodku – podpriemernom. Zohnala som MMS1, ktoré začal užívať a chcem ešte to DMSO, už viem kde – na stránke – zdraviemms.mypage.cz – teraz vidím, že aj strava je dôležitá a to bude najväčší problém – kde nájsť, čo kedy jesť a ešte aj tie liečivá do toho správne zakomponovať. Dúfam, že to zvládneme, pretože ja to chcem tiež – tú stravu jesť, aby sme to spolu zvládli. Prajem všetkým krásny Nový rok a čo najlepšie výsledky. Olga

    26. Anetta says:

      Velmi ma zaujal clanok,pretoze mam hlavu v smutku a na tejto stranke som sa ocitla zo zufalstva lebo uz neviem,ako dalej..Mam 44 rokov,jednu 25r.dceru a 21r.postihnuteho syna. S rakovinou prsnika bojujem od roku 1999,bola operacia,oziare,cht a pokoj. PO 6 rokoch opat zle vysledky,mensie metaztazy v kostiach,jednu v peceni,dali ma do studia,nova cht, ako pokusny kralik,ale oplatilo sa.Vysledky o 80% lepsie a stabilizovali ma na dalsich 5 rokov.Ale v roku 2010 mi markery vyleteli nad 1000 a nasli mi metaztazy v peceni,nasledovala dalsia cht,pri ktorej som sa citila velmi,ale velmi zle,velke bolesti,stracala som sa,tak po mojom rozhodnuti,ze koncim,mi dali miernejsiu cht,ktora mi pomohla znizit markery z 1000 na 100 a nasadili mi troj mesacnu liecbu s letrozolom,ze s tym moj stav ustalia,mam teraz januarove vysledky katastrofalne.Markery mi vyleteli na 1400 a uz mam 3 nalezy na peceni.Teraz v stredu mam prist k mojej doktorke a chce mi nasadit znovu cht,este nevie aku,ze to sa dohodneme… Lenze ja mam uz tento krat s toho strach.Neviem sa rozhodnut i ked tu mam deti,najma syna,ktory ma potrebuje,ale mam srtach z bolesti,s toho aka budem nevladna,nic schopna robit,ako budem trpiet a aj vsetci moji blizky..za aku cenu? Uzivat cht a potom ked zasa o rok skoncim a bude mi konecne lepsie,vsetko sa vrati?? DOKEDY? Ale ten clanok..je velmi,pre mna velmi zaujimavi.A ak by mi niekto vedel poradit,KDE alebo na KOHO sa mam obratit,tak IDEM DOTOHO! Uz ziadna cht,ktora nici aj moje zdrave bunky! Prosim,pomozte mi a ja vam budem navzdy vdacna.

    27. admin says:

      Mila pani Anetta,

      Neprinalezi mi radit Vam ako sa liecit, lebo som technik, ale skuste si precitat komentare k tomuto clanku a najdete nejaky smer, ako zacat. Vela sa tu pise o metabolickej liecbe. Skuste teda pohladat na stranke http://www.badatel.sk.

      Dakujeme, ze ste navstivili nasu stranku a snad Vam pomohla.

      Nech sa dari

    28. Janka says:

      Môjmu ocinovy našli pri CT vyšetrení nádor na pankreasu. Na budúci týždeň ho majú operovať. Náš lekár povedal, že to vyzerá byť nerozšírené ďalej po ostatnom tkanive má ho na chvoste pankreasu ,zatiaľ nevieme či je nezhubný,Najhoršie je, že ootec má problémy so srdiečkom arytmia, ischemická choroba srdca, vysoký krvný tlak. Som zúfalá ak sa potvrdí rakovina nedovolím mu podať chemo kam sa mám obrátiť?

    29. admin says:

      Vazena pani Janka,

      predpokladam, ze ste skor ako ste napisali svoj komentar,ste si precitali komentare k tomuto prispevku. Tu najdete rozne nazory aj na Cht aj na ine moznosti liecby. Skuste kntaktovat Dr. Damiana na http://www.badatel.sk. Snad bude mat nejake riesenie pre Vas.

      Drzim palce

    30. Klaudia says:

      Pre Katarinu. Dobry den, najprv by som zodpovedala vase otazky a polozila svoje – ja zijem v Bratislave, a vy? Lekarka akej specializacie ste? A vykonavate aj prax?? Ved vy opovrhujete celou zapadnou medicinou a ja nemam ani len predstavu, ako taka lekarka moze v nasich (zapadnych) podmienkach, liecit ludi. A ano, mam zhruba predstavu, kolko moze stat ( poistovnu aj pacienta ) liecba rakoviny, pretoze s tym mam skusenost. A ano, mam aj predstavu, co je to “patentovanie” lieku. O to viac trvam na tom, ze keby sa prislo na ucinnu latku, ktora “zvlada” liecbu rakoviny, farmaceuticke giganty by po tom skocili, investovali by miliardy do dalsieho vyskumu, pokusov, ci uz na zvieratach alebo humannych pokusov – az kym by sa nedopracovali k tomu, ze novoobjavena ucinna latka na liecbu rakoviny dostane “zelenu” v co najvacsom pocte krajin sveta. Preco by investovali napr. v roku 1998 do latky xyz a keby sa o par rokov neskor zistilo, ze existuje zasadne ucinnejsia latka, ktoru obsahuju napr. jadra z kostok, tak by sa zacali ( tak ako vy ) ohanat nejakou nezmyselnou teoriou o tom, ci ma ludstvo vobec nejaku predstavu, kolko stoji to a to. Figu borovu. Investovali by znovu ostosest a nasledne roky roky roky ryzovali…
      Nic negativne som nepovedala na temu zdravej vyzivy, prave naopak – vyzdvihla som ju ako dobry prostriedok na udrzanie zdravia. Lapem vsak po dychu pri predstave, ze vy -ako lekarka, s prepacenim sadate na zadok od uzasu nad tym,ze palestinsky lekar zmeria teplotu a rozhovorom ziska anamnezu pacienta a ze bronchitidu pomaha liecit mrkva marinovana v mede. Od lekarky by som ocakavala, ze popremysla logicky a z rozmyslania jej vypadne, co take moze obsahovat mrkva a med a preco tieto dve latky dohromady vyrazne napomozu “vykurirovat” bronchitidu.. ( zeby prostrednictvom zvysenia imunity pacienta a tym padom, ked je vyssia “imunitna odpoved”, tak organizmus lepsie zvladne infekciu ?? Stoji to za uvahu, vsak? Podla mna je to lepsia teoria, ako vyzdvihovanie (pre nasinca) exotickeho arabskeho lekara, ktory zrejme – ked na zaklade vysetrenia nic zavazne nenasiel, tak odporucil vyskusany a rokmi overeny domaci recept. Tak, ako je v nasich koncinach zvykom varit si cibulovy caj, lipovy caj s medom, nakrajat cibulu a pridat k nej med, jest surovy cesnak…a tak podobne… a velakrat to pomoze). Velmi by ma zaujimalo, kedze mate taky az utocny postoj na moje nazory, kolko ludi ste vy osobne vyliecila z rakoviny, kolkych ste odporucila k specialistovi – onkologovi ( kedze voci zapadnej onkologickej liecbe mate istu zjavnu vyhradu ). Kedze vy ste lekarka a ja mozno vasa potencialna pacientka ( ktovie..), tak by ma zaujimala nielen teoria o stravovani, ktoru ste si precitala,ale realne vysledky tejto teorie vo vasej praxi. Mohla by ste mi k tomu nieco napisat? Odkaz na nejaky marketingovy bestseller diagnoza smrt, mi ako vasej potencialnej pacientke nestaci a nepresvedcilo ma to.

    31. Majka says:

      Ten prvý článok o chorom otcovi a jeho liečbe od Roberta z Bratislavy bol písaný dávnejšie.
      Ale dnes 7.2.2010 som sa “vygooglila “k nemu aj ja.
      Môžem povedať po mojich skúsenostiach s mojimi rodičmi a lekármi- že má absolútnu pravdu.
      Uznávam liečbu doktora Jurkoviča. I metabolickú liečbu. To musí ísť ruka v ruke
      s pohybom a psychikou – chcieť a veriť takejto liečbe. Mať túžbu vyzdravieť a hľadať
      pravdu ako. Paciet sám prikladať k tomu svojou prácou na sebe. Nespoliehať sa len
      na lekárov – zvlášť nie na tých z našich ordidácií /česť výnimkám/.
      Tu by som ale chcela zdôrazniť veľmi dôležitý jeden zdroj vyliečenia – ktorý tu nezaznel.
      Ja viem, že existuje liečivá Božia sila, ktorá prúdi z vesmíru od nášho Stvoriteľa,
      len ide o tom, aby sme ju vedeli prijať. Veľkú mieru pri vyliečení má aj viera.: Ježiš povedal: Tvoja viera Ťa uzdravila. A tiež uschopnenie k prijatiu tejto Božej sily-lásky.

      Chcem tým povedať: kombinácia liečenia. Okrem tela – čo bolo popísané /metab.liečba,pohyb,
      strava/ nezabúdať na DUCHA. Liečbu ducha. Teda začať od ducha, lebo aj každá choroba
      začína v duchu – v porušovaní duchovných zákonov. Súčasťou liečby je: zmena vnútorného ja
      -pokánie – metanoia – zmena mysle. Dospieť k pokore a prosiť Otca-Svoriteľa o odpustenie
      za to, čo sme vedome, či nevedome vykonali zle. Správna pokora – to je pochopenie, že
      pred duchovnými, čiže Božími zákonmi sa musíme jedine skloniť a uznať ich /lebo oni sú
      súčasťou vesmíru-či o nich vieme, alebo nevieme/ a dodržiavať ich. A ešte niečo. Odpúšťať
      vo svojom vnútri všetko čo nás omína. Od-púšťanie je tiež dôležitý krok k zdraviu.
      Nestačí raz. Pracovať na sebe. Niekomu stačí jeden deň, niekomu 40 dní, atď…
      Nad tým všetkým je Boh. Komu dovolí uzdraviť sa, sa uzdraví, komu je určené zomrieť v tele
      zomrie. Prečítajte si Lazareva, /neodsúďte to, ale najprv sa snažte pochopiť súvislosti, keď neveríte v reinkarnáciu-tak ju neverte ale ostatné stojí za to pochopiť/.
      Začnite čítať Bibliu. Oduševňujúce žalmy:
      3x denne. Ako tabletky. Žalm 100-Ďakovný žalm,
      a neskôr aj žalm 23, alebo 91.
      Prajem Vám všetko najlepšie. maria

    32. Naďa says:

      Dobrý den, dovolila bych si odkázat paní Anettu na stránky o etikoterapii. http://www.etikoterapie.com
      Myslím si, že to je také jedna z cest k vyléčení. A pro Klaudii to možná bude rovněž zajímavé čtení…
      S pozdravem Naďa

    33. eva says:

      Pre Katarinu: Chcela by som poprosit pani doktorku Katarinu, ci by bola ochotna podelit sa s jej skusenostami pri liecbe svojho ocka. Moja svokra, 55r., ma niekolkodnovu diagnozu pokrocilej rakoviny pankreasu s metastazami v peceni. Cela rodina studujeme vsetko mozne a zhaname vsetky dostupne prostriedky… Potrebovali by sme poradit s konkretnou vhodnou stravou, pripadne kontaktom na odbornika, ktory ma skusenosti… Sme presvedceni, ze jedinou este zijucou nadejou na zvratenie tejto tazkej situacie je metabolicka liecba. V pripade, ze by Vas to pani Katarina neobtazovalo, prosim Vas kontaktujte ma priamo na e-mail adresu 15062003@szm.sk. Vopred velmi pekne dakujem za akukolvek pomoc. Eva

    34. Katka says:

      Robo, citala som tvoj clanok este asi pred rokom, mnohokrat ho postla aj prostrednictvom FB..

      Tak ako tvoj ocko, aj ten moj boj s rakovinou prehral..

      Paradox, ako clovek najde v tvojich riadkoch pribeh velmi velmi podobny, ak nie rovnaky ako sa odohraval aj u nas doma..

      Vsetkym, ktori vahaju, aku formu liecby zvolit, hovorim z pohladu laika ale milujucej dcery.

      Jedom, akym je chemoterapia zivot nezachranite.

    35. Katka says:

      Pre Evita..Ak mate akekolvek otazky ohladom kompletnej enzymatickej liecby, moj mail katarina.krcova@gmail.com

      brat je lekar, takze viem poskytnut aj odborne konzultacie..

      velmi vam drzim palce..

    36. Anonym says:

      Co poviete mudreho odporcovia tohoto clanku na to ze moja znama skoncila po case z chemoterapiou a lekar jej na to povedal:Ako si to predstavuje len tak prerusit chemoterapiu v dosledku coho pride nemocnica o pol miliona….uboheeee

    37. Maja says:

      Dobry vecer, bludila som po nete a natrafila som náhodne na tento članok a nedalo mi to nedočítat do konca. Uprimne mi je luto co si pán Robert prezil so svojim ocinom a paci sa mi ze tak ako to citil to aj napisal. Sledujem na zone reality pribehy vyliecenych onkopacientov, ked mam na to cas a uz viacej krat tam boli pribehy ludi ktorí sa vyliecili prave alternativnou liecbou a preto ma zaujal tento clanok. Ja sama mam 30 rokov a kazdy polrok chodim na onko preventivne prehliadky kvoli prsniku. Ked som mala 21 rokov tak som mala dva fibroadenomy, ktore mi hned vybrali, ale podstupila som aj biopsiu predtym a to tak ze jeden den, ano mate tam dva podozrive ukazy a este Vás do nich pichneme a uvidime co to tam je. nevedela som reagovat a tak som urobil apresne to co navrhli bez toho aby som sa nadtym zamyslala. Biopsia nic nepreukazala ale aj tak sa rozhodli ze ich daju radsej von. Boli v poriadku. a po polroku som tam mala dalsie dva, moja otazka znela ci sa to bude riesit zase tak isto, lebo ak budem kazdy rok chodit na operacie tak moj prsnik bude zakratko cely dorezany, na to mi povedali ze nie ze sa to bude sledovat. Potom som uz nikam nechodila, presne 8 rokov som na ziadnej kontrole nebola, medzicasom sa mi narodila dcera a ked som kojila a uvedomila som si ze uz nie som sama a ze je tu niekto kto ma potrebuje som zacala opat na kontroly chodit. Pred rokom boli stale dva- ale na inych miestach ako predtym co znamena, ze dva sa vstrebali, proste zmizli a teraz mam jeden dalsi novy, teda uz su tri, ale nevie sa z MR ci ten posledny je fibroadenom alebo nieco ine tak ma zase caka kontrola v juni. Len Vam chcem povedat ze v januari som cakala na sono cca 3 hodiny, ked som sa konecne dostala na radu tak ma mila pani doktorka uviedla hned do obrazu ze dnes maju same nalezy a ze dufa ze ja nebudem dalsia. potom som tam s odhalenym poprsim lezala asi 15 minut kym pani doktorka vybavila vsetky telefonaty, a potom konecne urobila sono kde nic nehovorila a zrazu len ze no…toto sme tu nemali, kukla do starych zaznamov…no ano toto je nieco nove…akoze to si tak sama pre seba stebotala a zrazu : sestricka pripravte mi veci pichneme ju…ja ze kam? Ona ze no musime Vam zobrat vzorku, ja ze naco? a ona ze no ja musim vasej lekarke nejako zdokladovat ze co sme nasli. A ja na to ze si to nedam urobit, ze az ked to bude nutne..tak napisala do zaznamu ze som nesuhlasila s biopsiou. potom som vysla von a plakala som asi hodinu v kuse. Tak ani sa Vas nespytaju, ani vam nevysvetlia ze na co je to dobre, nijako vas psychicky nepodporia, skratka nula!!! Cisty beziaci pas. Keby to bolo podane inak tak si to asi necham urobit ale takto nie. Moja pani doktorka co ma tam poslala mi povedala ze sa nic nedeje , upokojila ma a ze ma posle na MR a uvidi sa co dalej. vysledky z MR nic nepreukazalo iba ze sono v juni. Ak to bude rast tak to musia pichnut a ze sa mam na to pripravit psychicky. a do tej doby si mam pomoct, wobenzym vysoke davky, c vitamin az 5 mg denne, a skusit zmenit stravu. to mi poradila moja onko doktorka asi vie preco. Vraj to fakt pomaha. tak mi drzte palce v juni…a inak ked som tam na onkologii a vidim tych ludi po chemoterapii vzdy mi je do placu, je to nieco hrozne ako sedia v tej cakarni a cakaju na tu svoju dalsiu davku. Rozmyslam vzdy tam rozmyslam nad vsetkym, nad svojim zivotom, nad malou, bude mat tri roky, a nad tym ci by som bola schopna ak by som musela aj ja raz podstupi chemo ci by som sa na to dala. Asi nie. Moja mama mala MM, maligny melanom. – rakovina koze, vybrali pred 3 rokmi, nemusela podstupit ziadnu liecbu len ju sleduju, v marci CT preukazalo nejake nodulusy..caka ju dalsie CT v juni ja dufam ze to nebudu metastazy. takze obe este nevieme co nas caka, obe sme z toho nestastne ale musime byt silne, ja kvoli dcere a nej a ona kvoli mne a svojej vnucke. A tu alternativnu liecbu si chcem tiez nastudovat pre istotu. Chcem sa opytat pana Roberta ci bude potom ochotny mi poradit ak bude nejaky vazny problem. dakujem a drzim vsetkym paste, chorym aj zdravym. M.

    38. Nikolas says:

      Hmmm. Zaujímavé, ale pravdivé. Moja mama zomrela na rakovinu mozgu v 54 rokoch. Rok pred tým ju bolievala hlava a neurologička jej dávala tie isté lieky celý rok a na CT ju poslal tiež až po roku . Lekári povedali, že jej nádory zbujneli v priebehu mesiaca a tak samozrejme chemoterapia a rádioterapia. No moja mama nezomrela na rakovinu. Zomrela na následky ožarovania !!! Poznám minimálne 2 prípady, ktoré tak skončili. Nevedeli sme o Dr.Jurkovičovi a jeho liečbe. Úprimne ? Okamžite by sme započali liečbu. Môj názor je, že ak niečo pokazíte Vy sami máte súsenosť a nemusíte sa obviňovať , ak to pokazí niekto iný, koho zažalujete ? Lekárov ? Každý každému kryje chrbát. Toľko som chcel reagovať. Prajem veľa úspechov.

    39. Ana says:

      Pán Robert, ĎAKUJEM, keby lekári popreli konvenčnú liečbu, popreli by seba, svoje vysoké EGO, svoju existenciu, svoje štúdium….a pritom stačí tak málo, mať v sebe pokoru a ľudskosť….
      Prajem všetko dobré….

    40. zuzana says:

      Ja dodam len tolko: nie som si ista spravnostou liecby u Jurkovica, nakolko mojej blizkej osobe nepomohol a pritom dodrziaval vsetko. Ludia uvazujte.

    41. Karol says:

      Moja sestra ma dcerku a ako rocnej, jej zistili rakovinu. Davali jej 1% na prezitie a teraz ma 11rokov a je zdrava. Nepoznam pana doktora Jurkovica, ale sestra sa v tom case venovala zravemu stravovaniu. Studovala vsetko mozne a verim tomu, ze to pomohlo. Po cheme mavala vzdy dobre vysledky a mysleli sme si, ze nas chcu len ukludnit kedze na zaciatku mala sancu len 1% a malo to byt tazke. Tazke to je vzdy ale priebeh, liecka a zotavenie bolo aj podla lekarov prekvapujuco dobre oproti vyhliadkam. Strava a zivotny styl je dolezity.

    42. Karol says:

      A ked na onkologickom oddeleni davaju na obed naprikla parky alebo ine vyzivne jedla, detom co sa tam liecia…
      Ked sa v cakarni plati doktorom za prednostne vybavenie (akoze objednanie na presny cas – v minulosti to bol uplatok ako dezert, flasu alebo pozvanie doktora na pivo ci ten klasicky penazny uplatok) ako sa to teraz vola (ja to volam verejny uplatok alebo korupcia schvalena statom). Alebo sestricka vykukne, opyta sa kto ma aku poistovnu a zoberie 3 z jednej a 3 z druhej ostatny domov alebo zaplatit a zajtra vas radi uvideme. To teraz nepisem o sukromnych ambulanciach… (pozn. moj otec, to este nevedel ze makrvacanie do mozgu, takto cakal v bolestiach v cakarni a sestricka ho obchadzala a brala objednanych a dve zname, az potom jeho. To bolo nie o hodinach ale o minutach ako potom doktorka povedala ked ho zachranili. Ale mal stastie, ze tam nemala sestricka dalsiu znamu alebo ze neprisiel dealer lebo to by moj otec uz urcite nebol medzi nami.
      Tazko clovek veri takemu zdravotnictvu, ze chcu pomoct. Chcu ale len ak nieco za to dostanu. Cest vynimkam. Poznam vela dobrych doktorov, ale ubera sa to zlym smerom.
      Je to o ludoch. Ale vstupuju do toho ovela viac peniaze ako zivotne poslanie. Taka je doba a preto sa necudujem ze ludom ze neveria zdravotnictvu.
      Aj to sa mne osobne nepaci, ked som v TV zbadal ako zdravotnictvo odporuca pit mlieko. V roku2011. To som sa 10minut nevedel spamatat ci to mysleli ako zart alebo vazne. Ked tak tam malo byt varovanie, ze kravske mlieko urcite nie (aj ked je jasne ze len o to konkretne islo) ale ze povzbudzuju matky aby v kojeni a aby sa nevzdavali a podobne..
      Keby zdravotnictvu vadilo kolko ludi fajci a denne zomiera na rakovinu pluc tak sa bojuje a tlaci do parlamentu zakon o zaradenie cigariet do kategorie navykovych latok a zakazu ich legalny predaj aj alkoholu ktory by mohol byt oznaceny ako navykova a omamna latka… Toto sa neriesi a nikdy nebude a preco? Ze by zdravotnictvo nechcelo aby sme boli zdravy? Kedze predaj tabakovych vyrobkov plati zdravotnictvo co je zadlzene tak skuste hadat. Najlepsie by bolo keby fajcil kazdy jeden.
      To len k tomu, preco asi ludia “maju taku doveru v zdravotnictvo a nehladaju alternativne moznosti” lebo zdravotnictvo je cim dalej tym viac o peniazoch co uz nieje len v parlamente ale dostalo sa do ordinacie.

    43. Ada says:

      Zdravím Róbert, pri čítaní vášho článku som mala pocit ako by som čítala o sebe, takýto istý scenár som prežívala s manželovým otcom, keďže som sa všetkému venovala hlavne ja, nakoľko som bola toho času nezamestnaná. Štúdium alternatívnej liečby mi zmenilo život, ale bohužiaľ musím potvrdiť pravdu, že metabolická liečba nie je pre toho kto ju potrebuje ale toho kto ju chce. Akokoľvek sme sa snažili otcovi pomôcť, zohnali sme lieky vo veľmi krátkom čase, aj tak sme boli šarlatáni a tí čo ho trovia. I keď po 2 týždňoch liečby sa mu zlepšili výsledky krvi, prestal brať analgetiká, aj tak nás takmer vyhadzoval z domu a odmietal všetky naše odporúčania a rady. Z vlastnej skúsenosti s priebehom choroby u otca potvrdzuje a zdôrazňujem, že najdôležitejšie sú 3 PILIERE – strava, pohyb, psychika, ani jedna zložka sa nesmie podceniť. A na začiatku toho všetkého je odhodlanie chorého, nie odhodlanie jeho okolia. Napríklad otec sa nepohyboval, niekedy som mala pocit, že už z trucu, že mu to vôbec pripomíname. Odhodlanie, chcenie, túžba sa vyliečiť sú veľmi dôležite. Ešte krátku poznámku k pánovi MUDr. Jurkovičovi. Jeho metóda má niečo do seba, ale podľa môjho názoru aj osobnej skúsenosti, lebo aj tým sme prešli, je dobrá ako súčasť metabolickej liečby, samostatne je podľa mňa nedostatočná. Teda podľa môjho názoru, ak doktora Jurkoviča, tak ako súčasť metabolickej liečby.

    44. Marika says:

      Pre Adu

      chcela by som Vas poprosit o poskytnutie informácii ohľadom zabezpečenia metabolickej liečby (injekčne).

      ďakujem Marika

    45. Nadej umiera posledna says:

      Vsetka cest za tak vycerpavajuci clanok, velmi ma obohatil a vyslovujem uprimne VDAKA! tiez som bola zufala ako pomoct otcovi, tiez je jeden z tych co sa priklana ku chemoterapii(kedze nechce zomriet!,co je jeho argument) Uz je tazke sa na neho pozerat pri vyske 181cm a byvalej hmotnosti 90kg ma po tretom cykle R-CHOP 65kg.nohy tazsie ako polovica jeho tela a nebudem vypisovat o mnozstve liekov kt.berie a co vsetko mu sposobuju…Ma rakovinu 4ho stupna.Nie je mozne ju operovat (a ako som sa docitala ani to nema vyznam) takze treti cyklus uspesne za nami, v septembri dalsie vysetrenia mimochodom tie stavy co ma po chemoterapii (dnes je tomu presne piaty den) su hrozne, navaly tepla,nespavost, atd.atd… Len jedno chcem, ako mu mam zmenit nazor? ako??? 🙁 precitala som mu clanok, no boji sa zmeny.

    46. Maroš says:

      Dobrý deň,

      ďakujem za veľmi hodnotný príspevok pána Róberta. Otvoril mi uplne nové obzory pri boji s rakovinou.
      Otcovi v piatok diagnostikovali tumor v pankrease s metastázami v pečeni s veľmi biednymi vyhliadkami. Naozaj by som aj ja chcel vyskúšať metabolickú liečbu, nakoľko si myslím, že jediné čo môže poraziť rakovinu je samotné telo a jeho imunitný systém a samozrejme pacient tomu musí veriť. Otec má diagnostikovaný aj diabetes, pričom užíva tabletky.

      Mohol by som Vás poprosiť o zaslanie nejakého harmonogramu stravovania (čo, kedy, v akom množstve), samozrejme v rámci metabolickej liečby. Za každú Vašu skúsenosť, by som bol nesmierne vďačný.

      ďakujem veľmi pekne
      Maroš P.
      email: rapalo@azet.sk

    47. daniela says:

      moja mamka zomrela 25.januara 2011 na rakovinu pankreasu… zistili jej ju v poslednom stadiu, ano ano pise sa vsade, ze rakovina tohto typu ak nezasiahne iny organ tak sa dovtedy nedozvieme ze je to rakovina pankreasu, podla mna je to blud!!! vina debilov lekarov!! niekedy sa studovalo za maso, dnes je to o peniazov…moja maminka stale chodila na prev.prehliadky, stale, bola aj cukrovkarka ale brala len lieky aj to jej mudra michal;ovska doktorka predpisala zle! najsamprv jeden tyzden schudla, druhy tyzden dalsie 5 kil, ale prisiel treti tyzden a bum 22kil dole…nastali bolesti, nespala, nejedla, az vtedy ju poslali na CT!!! preco ked uz predtym s placom utekala k doktorke ze necvh ju vysetri ze jej je zle na odpadnutie ze ma bolesti, preco ju uz vtedy neposlala na CT ale povedala jej ze to nie je nic ze to od liekov a predpise jej ine!!! ked sla zas k svojej ze ma bolesti chcrbta, preco jej neurobila vysetrenie ako mala ale poslala ju na po*ebane masaaze, preco!!!ale az ked schudla tie 22 kila az vtyedy, az vtedy ked to bola rakovina v poslednom stadiu?! poslali ju na operaciu do kosic, vza;li jej pol pankreasu, pol pecene, celu slezinu, operovali ju 10 hodin!! v nemocnici bola 5 dni, ako je mozne ze ked ju prepustali jej nepredpisali nic ale ako vstala, tak sme jej zbalili vecxi a tak ju pustili?? co to ma byt?! a aj zaplatene mali…po operacii jej povedali pani ste v poriadku!!! mamka sa opytala mam rakovinu? kedze nevedela ze ju ma…oni ze nie…a v den prepustania jej povedali hlaste sa u onkologa o v michalovciach o 5 dni, lebo mate rakovinu!!!ty ju z viac ako polovici zabili!!!! este musela do kosic tahat stehy!!! ked preslo 5 dni, volali sme sanitku nech dojde ze s maminkou ideme na onko lebo musi na odber krvi, sanitka? o pol hodiny neskor dosla ako mala!! a co bolo tam? zaklopali sme da,li sme papiere, otvori;la na pohlad hnusnma prehnusna sestricka, povedala pockajte, pride pan doktor, no vysla zas a poslala nas k inym dveram, a otvorilo to hnusne nesympaticke strasidlo, ten hlupak doktor..a viete co pred mamkou povedal? naco ste ju tu priviezli, co vam v KE nepovedali ze je to beznadejny pripad?!!!!!!! to co ma byt, kde ten pes studoval?! chcete meno Berilla z MI!!! tym mamku zabil, hned u[padla do bezvedomia na vozicku!!!! este v ten den nam zomrela!! mamka nikdy nepila nikdy nefajcila!! to som zabudla napisat….este ked zila som jej vravela mami ty musis zit, nesmies zomriet, musis bojovat a potom ja zabijem vsetkych hlupakov doktorov ktori do teba este viac po….!!! lebo to mala od tabletiek co jej predpisala ta spinava cukrovkarka!!!! nechcela aby som nieco robila, ked zomrela som povedala a idem na polikliniku a zo stolickou vytiahnem vsetky suky za vlasy von a vykricim im ake su vzdelane….no nesla som lebo som brala ohlad na ocka..nechcela som mu robit problemy lebo ja by som nikde nevyhrala!!! ako napisal uzx niekto do clanku, nad nimi nevyhrate oni su vsetci spolu!!!! preco ked som pisala tento pribeh na ine stranky ci na FB alebo podobne tejto preco vzdy vymazali komenty!!!!! ale to som sa zaprisahala a to aj splnim, ked budem doma, pojdem na on ko do MI alebo ked stretnem tohjo strapateho psa, nmaplujem na neho a vykricim mu vela….takto sa k ludom spravat nemaju, a uz vobec nie k onko pacientom, ja keby som mala rakovinu a mam sa liecit v MI verte mi radsej si dam gulku smerom k hlave!!! mam aj susedku cio ma nador v hlave, jeden jediny den lezala v MI na onko, na druhy den sa postavila so slovami : JA ODCHADZAM< CHCEM ZIT< NIE ZOMRIET, odisla sa liecit do KE vybrala davkly co mal;a prekonala nie jednu operaciu, za ziva jej zasivali oko, no zije!!! keby sa liecila v MI uz tu urcite medzi nami nie je!!!!

    48. lady1993 says:

      tento pribech je …. strasne zaujimavy velmi ma to vzalo…citat nieco co preziva niekto je velmi zaujimave..a jje my velmi luto toho syna….. moj otec ma rakoviny…. dufam ze to prekona aj ked su zhubne…..

    49. valeri says:

      Tento článok sa mi dostal do rúk vďaka mojej známej. Nedávno nás opustila veľmi blízka osoba a môžem len zo svojho vlastného presvedčenia potvrdiť, že všetko čo sa človek dozvie a prežije ho to vnútorne posilní,(aj keď mnohokrát človek odmieta pravdu a stane sa obeťou nepoznaných síl) Veľakrát človek radšej uverí všetkému a vloží svoj život do iných rúk, akoby si svoju zodpovednosť vzal na svoje plecia. Občas je to ľahšie, pohodlnejšie, no následky potom ťažko znášame. Ale všetko sa raz dostane na povrch. Myslím si že keď nastane prelom a zmena vo vedomí človeka, príde aj cesta vyzdravenia, keď spozná aký je svet opravdivo, vie sa aj pozdvihnúť. Každému prajem silu ku každému dňu.

    50. Peter says:

      Príbehy vás ľudí sú veľmi poucne, viem ako to vo svete chodí a tiez ako by sme chceli.
      Mám chorí mamu, čakáme na výsledky ale predbežne chirurg povedal že to budu metastazy, kědže ju mal otvorenú a takpovediac jej pomohol utiecť smrti…
      Tiež má sere, že si ju mesiac a pól pohadzovali po oddeleniach, samé sono, CT a výsledky žiadne, až ked bolo najhoršie, tak konali.
      Teraz nás asi bude čakať taká púť ako viacerych z vás. Tiež študujem celu tuto problematiku. Verím že tak ako človek odmenuje telo, tak odmenuje telo človeka. Preto uvitam ak mi pošle niekto systém stravovania, a či je aplikovatelny aj pri pacientovi s vyvodom že jeho čreva.
      Neviem čo si mám o Chemo myslieť, niekomu pomôže, niekomu nie…
      Každopádne za poučenie ďakujem a za pripadne rady tiež.

      S pozdravom
      Peter
      kiwik69@Azet.sk

    Leave a Reply

    Your email address will not be published.

    *