Komentáre k Virtuálne kluby

Od: admin

admin — Mon, 11 Oct 2010 17:47:35 +0000

Dobry den,

pre taketo situacie mame na nasej sranke neverejnu komunikaciu.

klinknite na http://psychohelp.butlavavrba.sk.

Drzim palce

Administrator stranky

Od: Batrflaj

Batrflaj — Sun, 10 Oct 2010 19:42:58 +0000

Ahoj.Potrebovala by som poradiť. Moji rodičia a ja chceme pomôcť môjmu bratovi, ktorý v posledných rokoch začal príšerne piť. Už tu nič nepomáha je príšerne agresívny a príliš “hrdý” na seba, aby podstúpil niejaké liečenie. Každým dňom to ide dole vodou. Manželka a deti to už vzdali a odišli od neho a začalo sa piť ešte viac. Je to začarovaný kruh. Prosím poradte.

Od: veronikagulyaska

veronikagulyaska — Sat, 09 Oct 2010 13:51:19 +0000

Milá pani Katarína,prosím Vás,vedeli by ste mi vysvetlit ako funguje stranka psychohelp?? dost sa tu nevyznam
Veronika

Od: Gappa

Gappa — Tue, 28 Sep 2010 18:14:51 +0000

Milá Veronika,

Veľmi ma teší, že ste reagovala tak úprimne a bola by som ešte radšej ak by ste si riadne vytvorila tiket na tejto našej stránke v PSYCHOHELP, kde naša spoločná konverzácia bude v úplnej anonymite pre Vašu osobu omnoho lepšia.

Teraz prejdem na Vašu odpoveď. Je veľmi pekné, ako ste sa postavila na nohy a vzala za seba zodpovednosť tým, že pracujete. Svedčí to o Vašom zdravom uvažovaní a o Vašej zodpovednosti. Rozhodne ste neni samoľúba!!!! Každý zdravý jedinec musí byť samolúby tak zdravo ako ste Vy sama voči sebe. Opak by bol chorý!!!! Veľmi rada by som si s Vami písala tak trochu v tej anonymite, ktorú nám zabezpečí práve ten PSYCHOHELP. Ak súhlasíte o otvorenejšej konverzácii, napíšte mi sem iba odkaz, že ste napísala na psychoHELP a tam budeme podrobne rozoberať celý tento problém spoločne a verím, že nájdeme cestu, ako situáciu začať lepšie prijímať, eliminujeme ju na minimum a úspešne doriešime. Obraz som si už teraz urobila lepší a odpovedať dopodrobna Vám budem rada v tej väčšej anonymite. Je to lepšie hlavne pre Vás.

Zatiaľ sa opatrujte a napíšte mi.

S úctou Katarína Žofčíková

Od: veronikagulyaska

veronikagulyaska — Tue, 28 Sep 2010 15:17:41 +0000

Pani Katarína,veľmi pekne Vám ďakujem,že ste reagovali na to , čo som napísala. Pokiaľ ide o tie informácie,tak mám 19rokov a bývam na vidieku s rodičmi. Doteraz som bývala v podnájme počas mojich ctredoškolských rokov,lenže ma teno ro bohužiaľ neprijali na VŠ a tak som ostala doma,pretože sa od decembra zas budem pripravovať na prijímačky. Kvôli tomu sa mi nechcelo ísť pracovať do zahraničia a plus tu mám priateľov a priateľa-toho matka s veľkou obľubou komentuje že je neschopný idiot,hoci ho ani nepozná. mám aj jednu sestru,je mladšia odo mňa a ona býva na internáte. O mojej matke len toľko,že tieto veci nerobí každý deň,tak zo siedmich prevažne 3-4 dni je u nás takáto situácia,ale alkohol vplýva podľa mňa na celé jej správanie takže kľud zas nikdy nie je doma ,lebo z každej maličkosti robí cirkus a toto nechápem že si akoby naschvál sťažuje svoj vlastný život. Matka nepracuje,hoci “hľadá” prácu momentálne,ale všetky možnosti nejako nevyužije. Ja pracujem,pretože podľa mňa to je jednoznačné,že keď som už ostala ten rok doma,nebudem si vkuse pýtať peniažky od rodičov. A toto ma hnevá najviac.Mama to celé kašle,má zlý vzťah s otcom,obiňuje mňa,jeho,všetkých,z toho že sme takí nešťastní,ale pritom keby nerobila z maličkostí takéto obrovské problémy,by sme podľa mňa mohli byť šťastnejší. Proste namiesto toho aby vo všetkom videla dobré,ona to robí opačne. Nechápem prečo. + o nej by som mala pravdepodobne napísať,že mala ťažké detstvo,jej otec bol alkoholik a neskôr sa aj jej rodočia rozviedli. teraz som sa rozhodla ináč,že začnem toto ignorovať ,pretože jej pomôcť neviem a starám sa o svoju buýdúcnosť. je to príliš samolúbe?? nemyslím si že do konca života sa mám zaoberať takýmito problémami,hoci chtiac-nechtiac som ich súčasťou,nechcem sa nimi zaoberať. Dnes Vám už viac napísať neviem. Veronika

Od: Gappa

Gappa — Fri, 24 Sep 2010 05:48:47 +0000

Vážená slečna Veronika,

Pozorne som si prečítala Váš príbeh a hoci som neni špecialistka na alkohol, tým je pani Dr. Cymbalová, odpisujem Vám z dôvodu, že som vyrastala aj ja sama v domácnosti, kde bol alkoholik môj otec. To čo opisujete mi v mnohom pripomína moje vlastné skúsenosti a to čo som prežívala ja sama vo Vašom veku. Žiaľ Vašej matke je naozaj možné pomôcť iba vtedy ak to ona sama bude chcieť a rovnako aj umiestnenie na psychiatrii musí byť dobrovoľné. Ja sa na tejto stránke venujem oblasti psychológie a životnej motivácie, ktorá by Vám mohla pomôcť z hľadiska Vašej psychiky, Vášho psychického rozpoloženia. Nepochybne tu vo Vašom prípade potrebujete hlavnú radu od psychiatra a špecialistu. Pani Dr. Cymbalová Vám istotne napíše profesionálne vyjadrenie sa k celej komplikovanej situácii, týkajúcej sa alkoholu a ja Vám môžem pomôcť v tom, že nanovo začnete vidieť svet tak trocha z tej lepšej stránky. Ťažko sa mi píše a radí čo a ako urobiť s Vašou matkou, lebo predpokladá, že by asi ona sama pani doktorku neoslovila, hoci by to bolo najlepšie a začala by sa dobrovoľne liečiť. Na polícii by Vám nikto nepomohol, lebo by Vašu matku jedine zobrali na jednu noc na vytriezvenie a potom by ste to musela zaplatiť (predpokladám,že by to matka nemala z čoho zaplatiť), a po návrate zo “záchranky” by Vám matka robila peklo. Poznám jeden prípad, kedy si nevedela dať dcéra a manžel rady s agresívnou matkou alkoholičkou a práve oni zavolali na matku políciu a dali ju odviezť na prespatie do centra “záchranky” a keď sa vrátila, najskôr vyskakovala a potom jej to patrične môj brat a neter doma vysvetlili. Z dôvodu veľkej agresie mojej švagrinej a z dôvodu donútenia, aby prestala piť jej zrušili trvalý pobyt v dome a od tej doby si nedovolý robiť bordel a snaží sa nepiť. Problém s alkoholikom je veľmi chúlostivý a vyžaduje si obrovkú pevnú vôľu a hlavne výdrž. Nepíšete či bývate v meste, alebo na vidieku a preto by bolo ešte dobré dopísať pár informácií, ako sú vek, bydlisko (v meste, na vidieku), nie ulicu, aby ste si nemyslela, že po Vás žiadam dajaké informácie, ktoré určujú presnú Vašu polohu. Ďalej by som chcela vedieť čo vlastne matka robí počas doobedia, lebo pravdepodobne nepracuje. Ak môžete, skúste dopísať pár informácií, ktoré urobia obraz širším. Možno to pomôže a budeme zatiaľ hľadať spoločne dajakú cestu k zlepšeniu situácie.

S pozdravom

Bc. Katarína Žofčíková

Od: Administrator

Administrator — Wed, 22 Sep 2010 20:35:55 +0000

Mila Slecna Veronika,

Vas komentar som schvalil chvilu po jeho odoslani. Kontaktoval som nasu spolupracujucu pani psychologicku a aj nasu pani doktorku specialistku na alkoholove zavislosti.

Prosim trpezlivost, pani doktorka je momentalne po uraze v sadre, ale bude reagovat.

Kedze ide o chulostivu situaciu, doporucujem Vam pouzit neverejnu komunikaciu s nasimi odbornikmi v casti PSYCHOHELP. Http://psychohelp.butlavavrba.sk

S pozdravom
administrator stranky ButlavaVrba.sk

Od: veronikagulyaska

veronikagulyaska — Wed, 22 Sep 2010 15:30:24 +0000

Čaute! Ja našťastie nepatrím medzi ľudí,ale moja matka bohužiaľ áno. Prosím vás ,poraďte mi,čo mám robiť. Približne pred dvoma rokmi sa zúčastnila odvykávacieho pobytu (dúfam že som to nazvala správne) a jeden a pol roka abstinovala, vlastne asi trikrát to porušila. Vo februári tohoto roku odišla pracovať do Nemecka,hoci som ju odhovárala,lenže naša finančná situácia nám nedovoľovala mať doma nezamestnenú moju mamu a ona okrem toho chcela dokázať niečo “veľké” tak odišla do Nemecka pracovať do mäsokombinátu. Počas jej pobytu v Nemecku začala opäť piť,s čím sa nám nepriznala (samozrejme) . Keď došla domov tak nám povedala že si niekedy dala pár pohárov vína a že sa s alkoholom vyrovnaôla,lebo si vie určiť hranicu,že si dá dva poháre a stačí. Bolo mi to čudné,pretože ak je niekto alkoholik,aj keď abstinujúci,si už nič nemôže dať.ale po čase som sa od jej známeho dozvedela,že pila všetko čo mohla,dokonca nám nahovárala že ten známy bol k nej odporný a ohováral ho,aby sme s ním prerušili kontakty. Samozrejme to bolo klamstvo ,všetko,čo nám o Nemecku povedala ,bolo klamstvo a bohužiaľ klamstvu sa nevyhla ani keď bola triezva. Čítala som o jednej chorobe,volá sa Korsakovova psychóza,môže to byť ono?? Od návratu mojej matky prešli 3mesiace a odvtedy sa vrátila na tú úroveň,že si denne dá ten liter vodky. Bohužiaľ s tým fakt neviem nič urobiť,pretože je agresívna,stáva sa že ma chce zbiť hoci mám už 19rokov,stále mi vykričí že som decko a nemám sa čo starať do vecí dospelých.ako nič v zlom,ale si nemyslím že jej správanie je dospelé… a keď jej vyjadrím svoj názor,nas*rie sa a ide sa opiť a nedá sa nič robiť. otec celý týždeň pracuje,aby sme vedeli vyplatiť naše účty a mama prepije skoro všetky dni . keď otec prichádza domov unavený z práce,je ňou znechutený,aj to chápem a nechcem podrobne opisovať ako je všetko smradľavé od alkoholu alebo moču. Potom matka obviňuje otca z toho že je alkoholička a on jej pokazil život a do každého rýpe a mne aj sestre nadáva do k*riev atď. Proste to už nezvládam! Na liečnenie musí ísť sama od seba,chcela som ju udať aj na polícii ale s čím?? že mi robí každú sekundu čo som doma peklom?? kebyže ju pošleme na pozorovanie na psychiatriu,ona sa zahrá na dobrú a povie že je opitá len z príležitosti. Fakt nevidím cestu von z tohoto trápenia!!!! Prosím Vás pomôžte mi lebo som s nervami v koncoch a bojím sa že takto ma teda na vysokú školu nikdy nezoberú,pretože nebudem v takom psychickom stave aby som sa vedela vôbes len pripravovať na prijímačky . A okrem toho všetci potrebujeme rodinu.aj ja aj môj otec aj moja sastramtakisto možno niekde v kútiku duše aj matka,ale fekt ju ja už nenávidím z celej duše a často ju mám aj chuť zabiť. Takú odvahu nemám že to urobím,ale je to podľa mňa choré keď už dieťa rodiča chce zabiť,aj keď len v mysli. Nechcem toto ,chcem normálny všedný život,taký nudný ako majú moji rovesníci. chcem tak veľa?? prosím poraďte mi čo mám robiť,lebo sa zbláznim! Veronika

Od: dany

dany — Tue, 14 Sep 2010 16:19:07 +0000

Som veľmi rada, že sa naša vrbičla rozrastá. Je to annonímné, i keď si myslím, že ke´d sme pili, tak to anonímne nebolo… tak prečo sa máme hanbiť, že sme triezbí… je to ale môj názor a ja som už x.krát prezentovala temer vo všetkých masmédiach na Slovensku. nie je sa čím chváliť, ale rozhodne to dáva odvahu tým, ktorí stoja ešte pred prahom ambulancii, liečební či klubov…už, už len trošička postrčiť…a práve aj naša vrbička môže byť tá malá trošička, ktorá dodá odvahu. Ja Vám- vlastne nám ďakujem ale hlavne môjmu “mágovi” Ing Romanovi a Doc. MUDr. Škodáčkovi, ktorí to vymysleli a robia určitú supervíiu nad tým, čo robíme. Ešte raz vďaka. A predsa len pre tých, ktorí si to ešte len tajne čítajú, je to naozaj anonymné, nebojte sa nič čo nechcete sa nedostane do nepovolaných uší.
Držím všetkým palce. Dany

Od: Anonym

Anonym — Fri, 13 Aug 2010 16:10:30 +0000

Prajem Vám pekný deň, som v situácii, keď si už sama nemôžem pomôcť, neviem sa dostať zo situácie,ktorú navodila manželova závislosť od alkoholu.Trvá to už mnoho rokov – manželmi sme 24r. a jeho závislosť tak okolo 10 r.Opakovane sa snažil liečiť – amb. liečba na Hraničnej, neskôr recidíva u Dr.Novotného – ale bez úspechu.Na Hraničnej vydržal abstinovať 10 mesiacov, potom odtiaľ odišla pani doktorka, ktorú uznával,nevydržal, začal znovu.
Ako typický alkoholik nemal pocit zodpovednosti, nedarilo sa mu v podnikaní, tak sa ani nesnažil.Opakovane sa dostával do problémov a vtedy som so strachu pred problémami, možnou exekúciou všetko za neho vyriešila ( najmä finančné záväzky).Som lekárka, snažila som sa, aby som pokryla všetky potrebné nároky rodiny, domácnosti – vždy som ustúpila , zvýšila snahu – pracovala som na 3 pracoviskách ,aby som to všetko utiahla.Pritom s deťmi – kt. sú vysokoškoláci žijeme skromne a výdavky sa v prevažnej miere týkajú potrieb manželového “podnikania”.
Posledné 2 roky nás však svojim správaním začal psychicky týrať – vyvolával neustále hádky, prejavoval vo všetkom nespokojnosť – možno to bolo vyvolané snahou presvedčiť ho, aby si našiel prácu. Je to čoraz horšie,myslím,že má prejavy alkoholickej psychózy s výraznou patologickou žiarlivosťou. Obmedzuje ma vo všetkom, kontroluje telefón, nesmiem nikam chodiť , žiadne spoločenské aktivity, žiadne kamarátky, nesmiem sa zúčastňovať ani odborných seminárov – je to pre mňa peklo,nedá si vysvetliť, že všetko je len prejav chorej mysle.
Rozhodla som sa po 24 rokoch manželstva ( a 26 rokoch spoločného bývania) pre rozvod.
Napriek tomu, čo všetko prežívam, ako sa denno-denne bojím v akom stave príde domov, je to pre mňa najbolestnejšie rozhodnutie .Neviem, či robím správne rozhodnutie, či sa ešte nedá niečo urobiť iné ( liečbu odmieta – ale na druhej strane tvrdí, že ma ľúbi a bezo mňa neprežije – vyhráža sa – a ja sa o neho bojím.
Cítim svoju rozpoltenú osobnosť – na jednej strane neskutočná láska, na druhej utrpenie, ktoré prežívam.Moje reakcie už nie sú také vyrovnané, pokojné ako voľakedy, cítim že manželovo správanie úplne rozložilo našu rodinu, dcéra už pred rokom vyhľadala pomoc psychiatra a ja cítim, že ju potrebujem tiež.
Ďakujem, že ste si prečítali tieto riadky, ak mi viete poradiť, budem vďačná. Iveta