Komentáre k Závislosť na alkohole a dôsledky

Od: Anonym

Anonym — Fri, 03 Sep 2010 13:46:47 +0000

Štádium ochorenia- závislosti, Vašej mamy je skutočne veľmi ťažký- tak ako to popisujete. Ale bolo to jej rozhodnutie. Nemyslím, že by ste jej v tomto štádiu pomohli tým, že ju budete navštevovať. V liečebni je program, kde má možnosť sa jednak dať fyzicky a psychisćky trochu doporiadku, a ak jej zostalo niečo ešte čo alkoholom celkom nezni´čila, ona sa vráti k Vám sama. Nerobte si výčitky,rozhodla sa tak žiť už ako dospelá.Prajem Vám veľa úspechov.

Od: Kaccer

Kaccer — Sat, 28 Aug 2010 10:09:08 +0000

Skuste vyuzit aj http://psychohelp.butlavavrba.sk, je to neverejna komunikacia s odbornikmi. Urcite nejako poradia, uz velakrat pomohli.

Od: Anonym

Anonym — Sat, 28 Aug 2010 09:33:26 +0000

Ahoj.Mam 25 rokov a zo sestrou už nebývame u rodičov.Otec chodil do zahraničia za prácou na mesiac,potom na dlhšie a matka bola sama.Chodili sme za ňou,ale začala piť a bola veľmi nepríjemná,tak sme často nechodili ju pozrieť.Zakaždým sa vyhovárala že nepije i keď bola na mol.Flaše si schovávala po celom byte,aby sme nevideli.Trvá to už asi 7 rokov.V poslednom čase sa jej zdravotný stav veľmi zmenil.Schudla veľmi,máva záchvaty alkoholické a nič neje poriadne.Brucho sa jej nafúklo a telo vyziablo,až sa poriadne nevie ani prejsť.Bola veľmi poriadkumilovná,ale teraz je jej to úplne jedno.Začala hovoriť z cesty a odpovedá len jedným slovom, alebo dvoma.O čase a o mesiaci ani netuší veľa si ani nepamätá.Rapidne sa jej stav zhoršil.Otec už je doma a nemá robotu.Nehľadá si len pije.On si ľúbil vypiť a pil ale nie tak stále pod parou.Matka bola kedysi veľmi milá a starala sa o nás, narozdiel od otca.Keď začala piť bola veľmi nepríjemná a hádava.Teraz je jej nálada taká že o ničom nevie a je stále ticho bez pohybu.Boli sme u psychyatra a po doktoroch.Predpísali tabletky na poškodené orgány od alkoholu.Ide teraz na interné a z tade asi do zálužia.Bojíme sa o ňu,lebo je veľmi bezmocná a nevieme či sa dakedy vráti do normálu po psychyckej,zdravotnej,alkoholickej stránke.Pobyt v cudzom prostredí či jej viac neuškodí ako prospeje.Či nezabudne na nás rodinu.Pobyt by sme navštevovali čo najčastejšie ale kôli finančnej stránke sa budeme musieť obmedzovať.

Od: DANY

DANY — Fri, 20 Aug 2010 12:47:20 +0000

ďakujem, za Váš podnet , hoci na druhej strane mi je ľúto, že Vaše šťastie z triezvou mamou trvalo krátko. závislosť je diagnóza na celý život.Preto je tak veľmi potrebné doliečovanie po liečení v socioterapeutických kluboch alebo v skupinách AA. To Vaša maminka určite počula na liečení, vie o čom píšen, preto bude dobre, keď jej vo vhodnej chvíli dáte prečítať môj príbeh, po prípade v janovšom čísle EMY je tiež môja príbeh. Ak ste blízko Bratislavy,

Od: Anonym

Anonym — Thu, 19 Aug 2010 20:46:55 +0000

ahoj dany…som 36 ročná žena,mama 3 detí,dcéra a sestra.Môj,teda náš problém je naša mama.Mohla som mať asi 13-14 rokov,sestra okolo 11 a ďalšia 9 rokov.Otec začal robiť na týždňovky a neviem,či ten pocit samoty,či príležitosť v obchode,kde pracovala…jednoducho mama začala piť.Najskôr to bolo raz za čas ,no postupne sa intervaly skracovali.Pamätám si na obdobie,keď sme pre ňu chodili do roboty,aby sa neopila,no často sme prišli neskoro.Nikdy nezabudnem na ten pohľad a pocit,keď išla predo mnou po ceste-z jednej strany na druhú a ja za ňou 10 krokov som dávala pozor,keby spadla…Mala som 15!Pila a pila a pila.Nikdy nie tak,že by neprišla domov,alebo sa flákala,ale stalo sa,že sme skoro vyhoreli,lebo zapla variť mlieko a zaspala,alebo nevarila,neupratovala…Potom ju to zas mrzelo,tak týždeň nepila a všetko porobila.Ale potom…Takto to trvalo až do mojej svadby.Vydávala som sa 24 ročná.Hneď po svadbe sme odišli s manželom na chatu a keď som jej stade volala,povedala mi,že ide na liečenie.Dovtedy sa s ňou o tom nedalo rozprávať,stále sa cítila ukrivdená,že ju neprávom obviňujeme,že jej nič nie je.Preto som bola prekvapená,šťastná a hrozne hrdá na ňu.Boli sme ju aj pozrieť na liečení v Pezinku a nikdy sme sa lepšie neporozprávali ako vtedy.Na liečení bola asi 2 mesiace a bola super.Narodila sa mi dcérka a maminka bola najlepšia babka na svete.mali sme krásny vzťah a ja som sa zakaždým v kostole poďakovala,za tento zázrak.Žiaľ,trval iba 7 rokov.Raz sme prišli pozrieť našich a mamina pod parou.Neverila som vlastným očiam,nechápala.Na druhý deň sa ospravedlňovala,že ona pila len nealko pivo…výhovorky.Odvtedy sa drží v tej rovine,že pije potajomky,odmieta sa o tom baviť,alebo sa vyhovára a znova to začína naberať na sile.Píšem kôli tomu,že svoju maminku veľmi ľúbime a nevieme si ďalej rady.Chceli by sme jej pomôcť,no nechceme čakať,kým sa to dostane tam,kde predtým.Prosím o radu.Prosím.

Od: DANY

DANY — Wed, 09 Jun 2010 05:56:10 +0000

milý priateľ, asi sme si na začiatku nerozumeli-v o virtuálnych kluboch sa hovorí o ľuďoch, ktorí prekročili hranicu konzumu alkoholu- teda ide o ľudí, ktorých kategória sa posunula do závislosti- a odtiaľ nie je cesta zpäť ku konzumu.prečo sa rozhodnete závisí od Vás, ale ja neviem niekoho naučiť konzumne piť… hlavne ak sme už v závislosti. Dajte si ale otázku..naozaj potrebuje k dobrej nálade alkohol??? mne to znie podozrivo nebezpečné.

Od: DANY

DANY — Sat, 05 Jun 2010 18:16:01 +0000

každý má právo na svoj vlastný život, ina to ako hoprežije…čo ak mi alkohol dáva tú potrebnú silu, ktporú potrebujem k normálnermu životu?Robí ma bezstarostného, odvážneho a pod. prečo hovoríte iba o abstinancii???

Od: dany

dany — Tue, 20 Jan 2009 12:01:00 +0000

a teraz ma chápete, jak je hrozne ťažko dať na papier čo sa v skutočnosti dialo. myslím si, že som k sebe dosť kritická, čo sa týka minulosti- tej hroznej alkoholíckej, ale ja to vidím mojou optikou. Optika dieťaťa pijúcej matky je oveľa hroznejšia. Veľmi to bolí Tinka, ale žiaľ ja už s tým nič neurobím… to už bolo., ale urobím všetko preto aby si nič podobné nezačila, čo i len na chvíľu. Ďakuejm Ti za Tvoje slová i za to, že náš vzťah si dovolila vybudovať na taký aký je. Si to najkrajšie a najdrahšie čo ma v mojom živote stretlo.

Od: butterfly

butterfly — Mon, 19 Jan 2009 11:07:38 +0000

Tento rok oslávim 44-té narodeniny.
V texte článku zistíte, že presne toľko rokov mala moja mama (Dany), keď sa začala liečiť. Som jej dcéra a to, čo napísala sa možno “ľahko” číta, no o to nepredstaviteľne “ťažšie” sa to žilo v mojom detstve. Mám troch synov – Martina (23r.), Michala (22r.) a Filipa (12r.). Je pre mňa absolútne nepredstaviteľné, že by ich detstvo vyzeralo ako to moje, a že by som sa práve teraz rozhodovala pre cestu abstinencie, vediac, čo som za sebou zanechala…..
Neodsudzuem tým svoju mamu.
Aj keď to bude znieť zvláštne, vlatne jej ďakujem.
Ďakujem za to, že našla v sebe tú obrovskú silu postaviť sa na vlastné nohy a ukázať mi aj jej triezvu tvár bez klamstiev, výmyslov a nesplnených sľubov. A ďakujem že to vydržala dodnes…. (a verím, že vydrží aj ďalej).
Dnes ráno mi volala a pripomenula, že má 20-te výročie. Keby mi to nepovedala, nevedela by som to. Nespomenula by som si na niečo také, nakoľko jej abstinencia a plnohodnotný život sú pre mňa také samozrejme a hlavne dôležité, že si neviem predstaviť, žeby to bolo inak.
Mami, ďakujem.
Mám ťa rada.

Od: dany

dany — Fri, 16 Jan 2009 16:06:45 +0000

som rada, že ste to pochopili, že i jeden pohárik môže u niekoho byť spúšťačom k závislosti, menej súhlasím s tým klobúkom dole… budte rád/a/, že nemáte takú skutočnosť a zrejme ani vo Vašej blízkej rodine sa niečo také neudialo. každá choroba je zlá- niektorá je ale zhubná a žiaľ závislosť je zhubná nie len pre postihnutého, ale aj pre blízke okolie.