HOMOSEXUALITA

nič mocdá sadobrézaujímavévýborné (hlasov 3, priemer: 5.00 z 5)
Loading...




  • Zopár slov na úvod!

     Bez toho, aby sme si to uvedomili, stretávame gayov a lesbičky v bežnom  živote každý deň. Či už je to v práci, na úradoch, v čakárni u doktora, jednoducho kdekoľvek v bežnom spoločenskom živote.  Sami sa nám nepriznajú k svojej orientácii.  Mnohokrát sa boja našej reakcie. Aký je rozdiel medzi homosexuálnymi a heterosexuálnymi ľuďmi?  Sú niečo menej? To, že majú odlišnú sexuálnu orientáciu, neznamená, že sú chorí alebo nenormálni. Pre gayov a lesbičky je príťažlivosť  rovnakého pohlavia tak isto prirodzená ako pre heterosexuálov príťažlivosť opačného pohlavia.  Nikto si svoju orientáciu nevyberá.

    Socializujeme sa v heterosexuálne  formovanej spoločnosti, kde je téma homosexuality stále tabuizovaná a v niektorých krajinách je to ťažký zločin.  Musím však podotknúť, že spoločnosť sa  stáva čím  ďalej tolerantnejšia k homosexuálom, a to vďaka informovanosti ľudí.  Môžeme si myslieť, že v našom okolí  sa neobjavuje žiadny gay alebo lesbička, pretože nikoho takého nepoznáme. Osobne si myslím, že je ich viac ako si myslíme. Od detstva sme vychovávaní v predstave, že raz sa vydáme, oženíme, založíme si rodinu s partnerom opačného pohlavia.  Nikomu z nás nezíde na um, že by to mohlo byť aj inak.  Pretože,  sa to takto robí,  je to spoločensky normálne. Ale kde je napísané, čo je normálne? Kde sú hranice normálnisti?

    Spoločnosť akceptuje všetko, s čím súhlasí väčšina, stretávame sa s tým denno-denne a veľakrát je to na zamyslenie … Gayov a lesbičky na prvý pohľad nespoznáme. Chodia každý deň okolo nás, ale tvárime sa, že sú „neviditeľní“, tvárime sa, ako keby neexistovali. Veľa o nich nevieme. Je na čase byť tolerantnejší, vnímavejší a neodsudzovať druhých ľudí za ich sexuálnu orientáciu, ktorú si sami nevybrali.  Skúsme sa vcítiť aspoň trochu do ich kože, čo asi prežívajú , ako vnímajú okolitý svet. Najťažšie je seba prijatie, keď si poviete áno som gay/som lesbička. V hlave vám víri ako vás príjmu, čo povie rodina, kamaráti, nebodaj sa to dozvedia v práci, tak vás možno vyhodia … . Mám to držať najďalej v tajnosti? Dusiť to v sebe? Avšak to sa nedá, mám byť večne nešťastný? Stále sa tváriť ako čakám na tú pravú/pravého princa na bielom koni? Odsúdi ma okolie, bude sa vysmievať a častovať posmeškami? Stojí mi to za to? Radšej sa ožením a nejako to snáď prežijem a možno sa zmením … . Viete si predstaviť, že by ste sa so svojou prvou láskou nemohli chytiť  na verejnosti za ruku, nemohli by ste ju pohladkať, zaľúbene sa usmiať a o bozkoch ani nehovorím.  Toto všetko prežívajú, a to je len zlomok vecí čo musia prežiť, s čím sa stretávajú každý deň.

    eľmi dobre viem o čom píšem, lebo všetkým týmto som si prešiel a viem, čo to je prijať seba samého takého aký som. Preto som sa už dávno rozhodol pre pomoc tým, ktorí sa potrebujú o tom porozprávať, poradiť sa a potrebujú nájsť v sebe silu na zásadnú zmenu vo svojom živote.  Myslím si, že najlepšie dokáže pomôcť človek, ktorý si tým sám prešiel.

    Teším sa na našu spoluprácu!

     

    S pozdravom Mgr. Tomáš Petruch

    Leave a Reply

    Your email address will not be published.

    *