Oops! It appears that you have disabled your Javascript. In order for you to see this page as it is meant to appear, we ask that you please re-enable your Javascript!

Hodnotenie drogovej závislosti u detí a mládeže so zreteľom na ADHD – časť 1

nič mocdá sadobrézaujímavévýborné (hlasov 1, priemer: 5.00 z 5)
Loading...




  • Autor: Doc. MUDr. Igor Škodáček, PhD.

    Za obdobie posledných 10 rokov sa v zdravotníckych štatistických ročenkách SR vedie štatistika liečených užívateľov drog nedospelého veku v súvislosti ku primárnej a sekundárnej droge, podľa pohlavia, v ambulantnej a nemocničnej liečbe. Nie je roztriedená štatistika výskytu drogových závislostí podľa jednotlivých nozologických jednotiek u nedospelých do konca 18 roku. Plynie to z neexistencie metodických podkladov pre tak rozpracované podrobné hlásenia. V období počítačového spracovania by to malo byť podstatou súčasného prístupu ku hláseniu o stave drogovej problematiky na Slovensku pre každoročné Výročné správy NMCD.

    O problémoch mládeže s psychoaktívnymi látkami sa dá nepriamo usudzovať z údajov o náraste počtu starostlivosti o ťažko postihnuté deti a dorast. V r. 2007 sa v ambulantnej starostlivosti SR evidovalo 11 357 nedospelých pre duševné poruchy a správania (F01,F03-F99),čo sa v r. 2011 zvýšilo na 17 793 jedincov. Hrubá miera počtu vyšetrených osôb prepočítaná na populáciu v r.2007 má hodnotu 101,8 evidovaných ochorení na 10.000 registrovaných detí a dorast (0-18 rokov).V roku 2011 mala hodnotu 163,1 evidovaných ochorení. Žiaľ, z údajov nie je možné identifikovať jednotlivé podskupiny psychických porúch nedospelých ako sú emočné poruchy, psychotické poruchy, či vývinové poruchy ako je napríklad porucha pozornosti a hyperkinetické poruchy (attention deficit and hyperactive disorder – bežne sa užíva skratka ADHD). Pritom ADHD je najčastejšia neurovývinová porucha v detstve. ADHD je vo veľkom počte prípadov kombinovaná s inými psychickými poruchami a výsledným narušením fungovania v každodennom živote. V Medzinárodnej klasifikácii chorôb sa rozlišuje porucha aktivity a pozornosti – F90.0 a hyperkinetické porucha správania – F90.1. ADHD prejavy musia byť zjavné pred 7. rokom veku dieťaťa a stav musí trvať najmenej 6 mesiacov. Podľa literárnych údajov porucha vo vyše 50 % prípadoch prechádza do dospelosti. Pri použití konzervatívnych hodnotiacich kritérií sa výskyt hyperkinetickej poruchy odhaduje na úrovni 3 – 6% detí školského veku. Prevalencia ADHD je vyššia a výsledky novších štúdií ju odhadujú na úrovni 10 – 12%. Priamy dopad jednotlivých klastrov symptómov ADHD – porúch pozornosti, hyperaktivity a impulzivity na deti je zjavný. U detí a dorastencov sa rozvíjajú sekundárne, psychologicky vysvetlitel’né problémy ako je znížené sebahodnotenie.Častejšie ako v ostatnej populácii je u týchto jedincov prítomné fajčenie, pitie alkoholu a škodlivé užívanie rôznych látok,prejavy skupinovej agresivity a delikvencia, ak sa neliečia. Charakteristické sú školské a výkonové problémy.Deti s ADHD častejšie vyžadujú vyšetrenie a intervencie od odborníkov viacerých disciplín – od pedopsychiatrov, pediatrov, psychológov, detských neurológov a liečebných a špeciálnych pedagógov.Medzi spôsoby liečby ADHDpatrí farmakologická liečba,kognitívne a psychoedukačné stratégie, behaviorálna terapia a psychosociálna rehabilitácia. Medzi farmakoterapiu s dokázanou účinnosťou patrí liečba stimulanciami, atomoxetínom (resp. inými noradrenergickými látkami) a alfa2 adrenergickými agonistami.Efektívna stimulančná liečba vedie zníženiu rizika zneužívania návykových látok u pacientov s ADHD v neskoršom živote Systém OROS je daľšou ochranou pred zneužívaním metylfenidátu. ADHD je prekurzorom porúch správania v širokom zmysle slova. V dospelom veku sa spája s antisociálnou poruchou osobnosti, abúzom alkoholu a návykových látok a delikvenciou. Adekvátna komplexná liečba pomáha predísť súvisiacej psychiatrickej morbidite a mnohým sociálne patologickým javom vrátane užívania psychoaktívnych látok .V našom výskume z r.1999 za celé obdobie sledovania hospitalizovaných pacientov s addikciou predstavovalo ADHD ako komorbídna porucha 13,4% všetkých pacientov /Škodáček,1999/. Pacienti s ADHD radi preferovali tabakové výrobky a solvenciá,menej boli heroinistami a málo uvádzali marihuanu a alkohol, čo vyplývalo zo zberu údajov od r.1985.Spočiatku nedospelí skúšajú bežne dostupný alkohol(pivo,víno) a občasne užijú tvrdý alkohol s paralelným fajčením tabakových cigariet.Neskôr vplyvom vrstovníkov prešli k solvenciám (ale i tento začiatok môže byť prioritný) v 13-15 rokoch a potom k tzv tvrdým drogám-heroínu či amfetamínom.Pripomína to tzv.teóriu dosiahnutia prechodu na vyššiu úroveň drogy (stepping stone theory).Pritom abuzér nepreruší užívanie niektorej z predchádzajúcich drog.V etiológii začiatkov užívania je zvedavosť a vplyv skupiny a postupne ďalšie príčiny, ktoré nedospelí uvádzali a majú charakter sociálnej mal adaptácie typickej aj pre ADHD.V klinickom obraze všetkých pacientov sa dostávali do popredia poruchy nasledovných funkcií. Porucha pozornosti v súbore našich pacientov bola v 45,9%. V 44,3% bolo zníženie pamäťových funkcii u všetkých typov zneužívania. Vôľové schopnosti boli zredukované u polovice pacientov /47,6%/,zreteľná impulzivita sa vyskytla u 24,6% pacientov. Mladiství mali narušený hodnotový systém v 23% ,pričom fajčiari viac- v 30%.Išlo o nedozreté osobnosti, u ktorých bola častejšie ľahká organicita,emotívna tuposť,citová chladnosť,zúžené záujmy,poruchy vzťahu k rodičom. Emočné faktory sú všeobecné a najvýznamnejšími prejavmi sú položky,vyjadrujúce nízku toleranciu k frustrácii ,slabú motiváciu k činnosti so vzdialenejším cieľom,slabú schopnosť posúdiť vlastné emočné prejavy a zníženú kanalizáciu konfliktov. Ide o poruchy čŕt osobnosti ,ktoré vyčnievajú z charakteristík neplnoletých addiktorov a majú znaky ADHD. Poruchy pozornosti a správania sa dávali do súvisu s abúzom PL.Je známou skutočnosťou že užívanie PL pred 15 rokom života zvyšuje enormne riziko neskoršieho abúzu a návyku od drogy. Treba predpokladať vplyv chemickej štruktúry drogy a na vyvíjajúci sa mozog detí a adolescentov,ktorý modifikuje prirodzene plynúci rozvoj mozgu detí s ADHD a zvýrazňuje ten ktorý podtyp tejto poruchy. Klinická symptomatika nedospelých jedincov v kontakte s drogou preukazuje vo väčšej alebo menšej miere výchylku,odchýlku až patológii niektorej funkcie až funkcií ako sme zisťovali sofistikovanejším štatistickým spracovaním.Jedná sa zjavne o predispozíciu mozgových a psychických funkcií,ktorá interaguje s vlastným účinkom PL pri neustálom vplyve peristázy,čo je obzvlášť významné u nedospelých.

    pokračovanie….

     

    Leave a Reply

    Your email address will not be published.

    *

    This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.