O zlom platení inteligencie-staronová téma




  • Doc. MUDr. Igor Škodáček, CSc (článok napísaný v roku 2006)

    O zlom platení inteligencie-staronová téma
    Po toľkých rokoch od zamatovej revolúcie platí až k neuvereniu parafráza otca Československej republiky prof.Masaryka,že podľa charakteru zakladatela štátu sa odvíja morálka existencie toho štátu.Platí to bezosporu pri hodnotení dejín štátnych útvarov,napr. pri zániku Rímskej ríše.,Sovietskeho zväzu,alebo pri charakterizovaní národného naturelu /ale to pokrivkáva za skutočnosťou a len preexponovaní nacionalisti na tom budujú zmysel svojej činnosti/ ako napr. Taliani sú prchkejší,kým severské národy sú chladnejšie,či pokojnejšie.

     

    Dajú sa vôbec identifikovať charakter,rysy,črty,morálka súčasných Slovákov z globálneho posudzovania?Je možné postupovať od jednotlivcov k zovšeobecneniu kedy z jednotlivých reálií sa dá usudzovať na celok,ktorý spätne ovplyvňuje spomínané jednotlivcov-osoby, ich vzťahy,možné dôsledky konania.
    Pisateľovi článku je najbližší svet medicíny najmä v oblasti psychiky,duchovna jednotlivcov a rôznych skupín.Na príklade niektorých sociálnych vrstiev sa pokúsi popísať súčasnú duchovnú klímu a postoje k oceňovaniu práce.
    V dejinách Slovákov bolo známe vyjadrovanie úcty k farárovi,notárovi ,právnikovi a lekárovi.V priebehu ani nie tak dávnych dejín sa pokrútilo ich hodnotenie,ktoré sa dostalo do prapodivných súvislostí so stratou úcty a ako aj vážnosti týchto profesií,ktoré treba považovať za povolania.Je známe,že v priebehu II.svetovej vojny niektorí farári žehnali zbraniam a akciám,ktorými sa zabíjali často nevinní ľudia,alebo súhlasili s odchádzajúcimi transportami ľudí do miest kremácií,pretože ľudia boli nepohodlní,bohatí či spochybnení svojím genetickým základom /najlepšie ak sa v nich skombinovali všetky faktory/.K tomu napomohlo pár lekárov,hoci sa hlásili ku kresťanskej viere.Mnohí boli voči takým praktikám a boli aj farári,ktorí so zbraňou v ruke sa v slovenských horách postavili proti tak pokrivenému pohľadu na vieru,humanizmus,vedu a kultúru.Vtedajší právnici legislatívne upravili túto pokrivenú formu praktického uplatnenia ľudskej agresie,primitívnosti a ziskuchtivosti v mene ideí.Podobne ako vo všetkých vrstvách obyvateľstva Slovenska sa našli v rôznej miere opozične konajúci farári,právnici a lekári,ktorí rôznou intenzitou hrdinstva pre zachovanie človečenstva a vedeli potiahnuť morálku humanizmu do povojnového obdobia.
    Ošiaľ z povojnového zbavenia sa hrôzy vrážd pre idey,masového zneužitia citov,viery aj intelektu ľudí spojeného s pocitom viny a neschopnosti pokánia priviedlo mnohých ľudí Slovenska k prijatiu ďalšej totality.Po krátkej demokratickej medzipauze nová totalita svojou štruktúrou bola podobná tej,nad ktorou mnohí slušní ľudia zvíťazili v závere vojny.Tí v naivnej eufórii sa nádejali,že rýchle vybudujú akýsi pozemský spoločenský raj s novými ekonomickými regulami štátu. Kedysi to mala byť tisícročná ríša,teraz idea rovných príležitostí blahobytu.Predtým arizátori,teraz z nich transformovaní svetlonosiiči,luciferi štastnej budúcnosti pre všetkých.Pritom telesne a nebodaj duševne chorí musia byť mimo pohľadu veselej a zdravej budujúcej masy ľudí:Ak niektorí boli proti simplifikácii skutočnosti,tak boli zaradení k nepriateľom štátu a aj šli do väzby podobne ako počas predchádzajúcej vojny,prípadne šli až pre smrť.Lekári mali liečiť pochybujúcich a napomôcť k vytvoreniu spoločnosti bez utrpenia,farári mali spolupracovať vo svojej zbytočnosti,lebo raj si vytvoríme na zemi.Učitelia vychovajú deti k jedinemu správnemu pohľadu štastnej budúcnosti.Netreba sa zaťažovať filozofiou inakosti a vyššieho princípu,mimo ekonomického,ktorý sa zbožštel.Právnici postupne vytvorili web dokonale prepletených zákonov podporujúcich robotnícku a roľnícku triedu na princípe kolektívneho vedenia kapitálu a jednotnej línie štátu.Paradoxne podľa vtedajších tendencií druhoradí jedinci ako farári,lekári a koniec koncov ani právnici nevytvárajú hmatateľné hodnoty,ktoré sa dajú prepočítať a ktoré sú vyjadrením peňazí .Idey uvažovania,samostatné prístupy mimo teórie kapitálu ako základne spoločnosti sú zbytočné až nebezpečné.Radšej s takýmito neproduktívnymi ľuďmi do väzníc alebo do nemocníc,ktoré boli ozaj na okraji mesta.
    Do nich sa účelovo dostali aj ľudia,pozdejší disidenti,ktorí dvíhali latku slušnosti,úcty,pokory,chápania aj odpúšťania.Pokračovala známa dialektika paradoxu-v „blázinci“ sa tvorili najmúdrejšie a najcitlivejšie koncepcie,ktoré prekonávajú princípy prekrásneho nového sveta a ideu big brother Nepružný systém materializmu paradoxne slabol v ekonomike normalizovaného štátu zošróbovaného ideou jedného princípu a ekonomiky, hľadajúcej oporu v kolektívnom uctievaní vopred nalinkovaného trhu.Udržiavala sa sa nivelizovaná apatia ľudí so zabezpečením určitých istôt presadzovaných direktívne,napr. povinnou zamestnanosťou.Veľa ľudí bolo stlmených relatívnou bohatosťou majetku získaného podfukmi až krádežami malého rozsahu,aby tak zabezpečili rodiny v duchu – len mi dajte pokoj.To sa dodnes volá šikovnosťou a rozumným využitím dier v zákone.Kto to nevedel pre svoj charakter a morálku,tak bol považovaný za slabocha a hlúpeho.V súčasnosti to predstavuje znova paradigmu spoločenského postavenia.Prevládala chudoba ducha nad chudobou ekonomickou do roviny priemernosti a poslušnosti.Pri rozvoji okolitého trhu peňazí a myšlienok rôznorodého sveta ktorý sa zasa paradoxne nazýval prehnilo kapitalistický, slabla sila centralizovanej ekonómie a agresie predstaviteľov štátu.Aj právnici menili zákony,dokonca sa presadzovala na určitý čas rôzne rozvinutá kultúra napriek šedivosti normy.Pritom sa napĺňal Marxov zákon,že pri slabnúcej ekonomike sa otriasala nadstavba a po krátkych obdobiach agresie podporenej represívnymi zákonmi,či aj napríklad prisluhovaním farárov v Pacem in terris, sa nakoniec ríša zla rozpadla.Nemohla konkurovať mnohorakosti ideí,ktoré zavádzali pred zamatovou revolúciou myšlienkovo a citovo produktívni ľudia,Pracujúca inteligencia /aký paradox vyjadrenia-a ostatné vrstvy nepotrebovali inteligenciu k svojej práci?/ sa nadchla,že uplatní znalosti,empatiu a zručnosti pre dobro obrodenia štátu pri svojom slušnom ekonomickom štandarde ,aby nebola trpeným appendixom spoločnosti.Bolo treba sa chopiť historickej príležitosti a po nádejnom pohybe v cirkviach sa preukázali ako logicky uvažujúci hlavne právnici.Vytvorením mohutnej legislatívnej siete nutnej pre chod novej spoločnosti sa ako vysokoškoláci existenčne zabezpečili tak,aby nemuseli pekuliárne myslieť.Náročná prestavba legislatívy umožnila povedomie nutnosti využiť rozpory a hiáty madzi zákonmi predchádzajúceho obdobia a nastupujúcim systémom súčasných zákonov sa umožnila tvorba bohatej sociálnej vrstvy vrátane mafie.Dialo sa to nie čistými cestami,do bližšieho okruhu vyvolených sa dostávali ľudia rôznych profesií,ktorí sa pri tak rýchlokvasených okolnostiach sa nemuseli vyznať v danej problematike a iba využili možnosť nevyváženej legislatívy.Lekár sa stal spolumajiteľom železiarstva,predavač tuzexových bonov majiteľom siete autoopravovní, úderník komunistickej ideológie sa stal majiteľom fabriky,hotela,význačného média a podobne. Aj v rozdelení spoločného československého štátu sa prejavil deficit charakteru otcov štátu,čím dodnes trpí morálne povedomie národov.Dané spôsoby sa považovali a doteraz sú mnohými považované za prejav pružného,vysoko rozvinutého intelektu.Jeho funkciou je predsa vedieť sa vyznať v zmäti vyvíjajúcich sa zmien legislatívy a je iba voľbou jedinca,či ide riskovať s podnikaním v takom prostredí.Z klinickej praxe vieme že aj niektorí mentálne subnormní sa nerozpakujú ísť do rizika,lebo nemajú kapacitu premyslieť dôsledky nesprávneho rozhodnutia.Tým sa nevyjadruje,že všetci čo prišli k veľkým majetkom sa zaraďujú do tejto kategórie-ba práve naopak bola vysoká miera inteligencie vo vleku zamerania ich charakteru.Väčšina ľudí Slovenska v najlepšej viere,vyjadrenej aj v konfesii,uplatňuje svoju profesiu podľa moderného aj najlepšieho úmyslu Motivovaný robotník sa teší ,že využíva nové spôsoby technológie výroby,ktorá mu uľahčuje prácu.Učiteľ vyrovnane znáša niekedy až únavný stereotyp vyučovacích hodín z lásky a obetavosti k deťom pri ich vzdelávaní.Farár mimo vedenia liturgie sa venuje čoraz rozširujúcej sa pastoračnej a inej činnosti.Lekár sa má čo najviac venovať sa individuálne pacientovi a k tomu ešte študovať nové teoretické poznatky, spôsoby liečby i meniace sa úpravy prestavbyzdravotníctva.Umelec dáva svoje ja do duší iných ľudí,či si to uvedomujú alebo nie a tak scitlivuje národ v prehĺbenom pociťovaní krásy hlbky ľudských vzťahov.Títo skutoční odborníci nemajú čas sa pohybovať v spleteni záujmových skupín,ktoré sa vyznajú v neustále sa meniacich predpisoch,zákonoch,vyhlášok.Tu je jeden z koreňov „pozabudnutia“ úpravy takej maličkosti ako je finančné ohodnotenie náročnosti práce takých skupín obyvateľstva,ktoré kultivujú kultúru,zdravie a vzdelanie národov.Nejde reč o tých,ktorí sa presadili hneď v čase zamatovej revolúcie /mimo spomenutých vypočítavých/ svojím skutočne veľkým intelektom do rozhodujúcich oblastí smerovania spoločnosti.Akoby sa pozabudlo ohodnotiť prácu ľudí ktorí v slovenskej spoločnosti roznášali kultúru do najmenších obcí-od predávania kníh až po predstavenia šmíry.Dnes sú rušené knižnice a nemajú istotu pre svoje povolanie ani divadelníci kamenných divadiel.
    Bieda povolaní sa najpregnantnejšie preukazuje v učiteľskom a lekárskom povolaní.Učiteľský stav najmä štátnych škôl,je tak podvyživený,že potom unavení chudobou a emočne vyprahnutí učitelia majú dávať čo najviac základov vzdelania,ktoré by malo posúvať Slovensko ďalej.V súčasnosti už mnohí žiaci a hlavne deti podnikateľov vidia ako ich učitelia živoria a tak ich ľutujú ,alebo sú im na smiech.Z pocitu laxnosti k hodnotám múdrosti či úcty k znalostiam sa obecne u detí zvyšuje ich agresia pri nerešpektovaní učiteľského zboru.A pri nedostatku citovej výchovy či preferovania vzdelávania /však pre niektoré predmety nie sú doteraz učebnice,napr.dejepis/,lebo rodičia sa vyčerpávajú v honbe za peniazmi je zjavné,že tu nachádzame jeden zo sociálnych koreňov poruch správania so začiatkom v detstve a v adolescencii.Iste ide o celosvetový problém,ktorý sa v krajinách EÚredukuje ocenením učiteľskej práce,aby ňou deti nepohŕdali.Tie už poznajú iné spôsoby aktivít ktorými rýchlejšie prídu k peniazom bez náročného vzdelávania a rozdávania citovej výchovy.Netreba pokrytecky hroziť pedagógom,že odišli do iných profesií,že zradili povolanie,ktoré im vyčítajú aj vlastné deti s dovetkom ich neschopnosti zarobiť peniaze inde,kde ani netreba študovať a pripravovať sa na vyučovanie.Pritom učiteľ hociktorého stupňa má byť nielen osvietencom ale aj reprezentovať lebo tým takisto vychováva a vytvára kultúru vzťahov,etiky a morálky.Učiteľ si má si kupovať knihy pre svoje štúdium, má chodiť do divadla a kina/koľko peňazí dnes stojí premiéra filmu vo vzťahu k platu učiteľa-ten pôjde na film až po mnohých rokoch,keď už bude pre pamätníkov/Dnes mimo verbálneho oceňovania necítia pedagógovia výhody svojho stavu.Starí pedagógovia ,ktorí celý život učili majú ku koncu kariéry len o pár stoviek vyšší plat ako začínajúci,lebo panuje predstava o tzv. zmotivovaní mladého človeka pre výučbu.Učitelia sa dostali do takej polohy, že nedávno jeden mestský poslanec bez zlomyseľnosti uviedol –ak by sa v meste zakázalo podnikanie poslancom mesta „tak to budú muásieť byť bezdomovci alebo učitelia,lebo ostatní sa dostávajú nejakým spôsobom do kontaktu s mestom“.Netreba byť ani psychoanalytikom aby sa vycítilo to podcenenie vyjadrené v prímere oboch skupín obyvateľstva. Ale stále je to menej ako v iných profesiách ,ktoré sa môžu vykonávať aj bez nutnosti dosiahnutia vysokoškolského vzdelania a tej náročnosti v povolaniach,ktoré vyžadujú celú osobnosť.Najpeknejšie to vyznieva v hodnoteniach detí a mladých ľudí,ak sa jedinci takýchto profesií s ľútosťou sťažujú /a to môžu byť aj vyskoškolsky vzdelaní knihovníci,nielen doteraz popisované povolania/ :“Však to bola tvoja voľba“.Z toho vyplýva – pri svojom idealizme / chceš liečiť,hrať,učiť,robiť vedu a podobne/ preto trp,nesťažuj sa,nikoho to nezaujíma či máš pred výplatou čo kúpiť,vyštudoval si vysoku školu máš zarobiť viac.Však načo študuješ,píšeš,vžívaš sa do rolí,alebo maľuješ a hoci to stojí veľa času máš mať iné kšefty,lebo ohodnotenie znalostí tvojho povolania ťa neuživia.Iste mnohí ľudia budú entuziasticky pracovať v svojom povolaní,aj keď budú finančne na úrovni životného minima,lebo povolanie a plynúce z toho aktivity ich bytostne napĺňajú,čo máme dokladované príkladmi z dejín.Avšak v súčasnosti má byť vyriešené motivačné ocenenie práce tak,aby ľudia neboli z finančného podcenenia tak otrávení,že zľavujú z morálky,čo sa potom odrazí v rôzne ďalekom časovom horizonte na podstate štátu a jeho ekonómiiI.,Netreba sa dívať na dnešný uzualizmus v zmysle carpe diem-ale na to čo to prinesie v budúcnosti aby charakter štátu sa udržal na svojej úrovni hrdosti aj keď z obyvateľstva tohto územia nikdy nevzišiel aspoň jeden kráľ.Sú aj horšie platené profesie ako by mali byť,čo je zlé pre takto vedené ocenenie,ktoré má už byť prepracované odborníkmi od úrovne štátu po župy.
    Veľa čitateľov dá za pravdu že hore napísané úvahy ešte viac platia u autority lekárskeho stavu.Je správne,že lekársky stav si má na seba zarobiť,lebo ako zdravie,vedomosti,umenie,viera v človeka nie sú zadarmo o to viac to platí skĺbené v jednote praxe poctivého lekára.Jeho ohodnotenie či už v štátnom alebo súkromnom sektore je insuficientné.Jedno z najuctievanejších,najložitejších, najmorálnejších a najviac etikou podložených povolaní by malo mať podľa súčasných kritérií posudzovania náročnosti práce oveľa vyššiu hodnotu bodového ohodnotenia výkonov ako sú určené doteraz.Neplatia už vyjadrenia Chamurappiho zákonov.Týka sa to všetkých pracovníkov v zdravotníctve konajúcich službu chorým ľuďom.Zámerne používam výraz chorý šlovek ,čiže pacient a nie klient.Pacienti nie sú v tomto vzťahu zákazníkmi bánk,či iných inštitúcií,ale trpiacimi telesne alebo duševne.Klient síce znamená ,že niekto prijíma rady a služby profesionálov,ale v medicíne ide o viac ako rady.Ďalší význam pojmu klient znamená plebejca v starovekom Ríme,ktorému sa poskytovala ochrana od patróna-a dnes v modernej medicíne ide o viac ako o ochranu.Pri porovnaní hodnoty hodinovej práce mnohých profesií so sesterskou, lekárskou prácou a iných pracovníkov v zdravotníctve sa má vyššie nastaviť hodinová mzda zdravotníkov.Veľa právnikov,bankárov,ekonómov robotníkov verbálne uznávajú túto skutočnosť.Hanbím sa za ohodnotenie pracovníkov zdravotníctva už hneď prvý meter za hranicami Slovenska,pretože v žiadnej kraine EÚ to nie je tak dehonestujúce ako u nás.Každá krajina si plne uvedomuje,že je lepšie platiť zdravotnícke služby ako v yplácať chorých,invalidov,ktorí viac zaťažia národné hospodárstvo ako zdraví pracujúci ľudia.Cynicky napísané-iba mŕtvi ľudia menej stoja štát,ale keď živí nebudú-nebude ani štát/. Predsa nie je únosné aby sa zo štátneho rozpočtu nenašli vyššie sumy na bod hodnotenia práce lekára či iného zdravotníckeho pracovníka,ktorý sa v súčasnosti pohybuje v smiešnych desaťhaliernikových sumách.Lekár sa má skutočne zaujímať o pacienta,sledovať a skúmať tento najbožskejší výtvor bez bočných úmyslov zdierať chorého človeka.Lekár si má v dialektickej jednote všímať problémy konkrétneho jedinca v spolupráci s ním,ale aj vo všeobecnosti z hľadiska spoločenského dopadu takýchto ochorení jedincov a skúmaním podstaty choroby a poznatky pretaví do vyučovania iných lekárov či medikov. V tomto štáte je dosť peňazí ako to bolo poznať pri oddlžovaní sa na miliardových sumách pre ČSOB,Devín banku či v iných situáciách.Podľa managerských pravidiel sa má inštitúcia hodnotiť podľa výstupných informácií,teda s akým efektom danej služby uspokojujú občana..Na základe neuspokojivého stavu ekonomického ohodnotenia práce a z toho vyplývajúcej demotivácie,následného „vyhorenia“ ošetrujúceho personálu inštitúcie nazývanej nemocnica sa znižuje uspokojenie občana,v tomto prípade pacienta.Najdôležitejšie je urobiť systémové presuny v ohodnotení hodinovej mzdy,kde cena vysokoškolsky vzdelaného človeka nebude pod cenou mladého predavača,ochrankára SBS,alebo hodiny pre strážneho psa /čo je mimochodom 150 Sk pritom vysoko odborná prednáška pre postgraduálne školenie lekárov sa príliš neodlišuje od tej úrovne svojou hodnotou 210 Sk za hodinu,alebo lekári nemocníc majú robiť nočnú aj za 40 Sk na hodinu/.Domnievam sa,že ide len o neinformovanosť občanov tohto štátu,keď sa divia platu prednostu jedinej kliniky na Slovensku,v podobe hrubej mzdy 25 tisíc Sk,keď riaditeľ jednej z desiatok pobočiek banky má 80 tisíc mesačne. Opakujem-nič nie je zadarmo ani diagnostikovanie a liečenie pacientov,ale nepodceňujme výkony ľudí v týchto ušľachtilých profesiách zdravotného sektora. Parafrázujúc Hviezdoslava:Nehaňte zdravotníctrvo moje!Dovoľte pár príkladov pars pro toto.
    V r.2005 mzda lekára vychádza na Slovensku presne na štvrtinu mzdy právnika.Lekári pracujúci aj v nočných a víkendových službách/a všetci vieme,že aj proti normám platiaciom v štátoch EÚ /len aby zabezpečili potreby seba a rodiny sa v tomto povolaní napriek entuziazmu tak vyčerpávajú,že sú vo vyššom percente chorejší ako iné profesie,mnohí vyprahnú,vyhoria.Potom sa dostanú do penzie,ktorá presne odráža hladinu priemerného platu zdravotníka 12.000 Sk čo sa nedá porovnať so spodnou hranicou penzie právnika,ktorá predstavuje 30.000k. Aká tu motivácia?Najkrajšia je racionalizácia /pod týmto pojmom v psychiatrii sa myslí rozumové zdôvodnenie dajakej tézy,ktorá mi má ospravedlniť niekedy nie čisté uvažovanie alebo konanie/,že predsa právnici musia mať toľko financií aby neboli podplatiteľní,nepodliehali korupcii a z aj preto,že sú na funkčne vyššom a tým aj nebezpečnejšom pracovnom zaradení musia mať väčšie finančné ocenenie:Podobne aj u hlásateľov televíznych novín sa to zdôvodňuje vyskou psychickou náročnosťou.Prečo potom univerzitný akademik-docent či profesor dostane zakladný príjem aj s príplatkami za vedenie katedry či kliniky 24 až 28 tisíc hrubého.Ostatní lekári zarobia oveľa menej a pracujú aj na nebezpečných miestach.Doprajem určovateľom mzdového ohodnotenia ľudskej práce aby strávili aspoň pracovný deň na uzavretom oddelení detskej alebo dospelej psychiatrie.Jednak by ich to naučilo pokore ako aj pochopeniu hodnotového systému oceňovania práceMimochodom-neexistuje ani jeden štát aby neprispieval zo svojho rozpočtu na chod psychiatrií už len z pragmatických dôvodov.Pri reformovaní zdravotníctva sa zabúda na ohodnotenie poctivosti,slušnosti a náročnosti práce zdravotníka.Z logiky hore napísaného vyplýva akoby si zdravotníci mali požadovať priame a nepriame výhody,všimné,nadbiehať takýmto tendenciám.V platobnej politike sa znova vytvára mechanizmus rovných a rovnejších. ak uvedomíme ma prehodnotíme do hĺbky V našej republike sa jedná o systémovo nesprávne nastavené hladiny odmeňovania štátnych pracovníkov v školstve,zdravotníctve a kultúre z obecného balíka financií štátu zodpovednosť,náročnosť profesií.Nespomínam už etickú hladinu hodnotenia.Preto mladí ľudia aj z týchto skutočne zmysluplných a krásnych povolaní utekajú,lebo sa v nich stretáva boj ideálu/a nepodceňuje mladých,oni tie ideály napriek všetkému majú/ pre ktorý šli študovať a venovať sa mu celý život a realistického vytriezvenia zo systémového pauperizovania/a mladí zasa nie sú zaostalí napriek svojim ideálom/.

    Leave a Reply

    Your email address will not be published.

    *

    This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.