Oops! It appears that you have disabled your Javascript. In order for you to see this page as it is meant to appear, we ask that you please re-enable your Javascript!

Príbeh môjho otca a jeho boja s rakovinou

nič mocdá sadobrézaujímavévýborné (hlasov 32, priemer: 4.16 z 5)
Loading...




  • Vážení čitatelia,

    v tomto článku by som Vám chcel priblížiť príbeh môjho nebohého otca a jeho statočného, ale žiaľ zároveň konvenčným systémom ovplyvneného boja s rakovinou hrubého čreva. Rakovinu mu diagnostikovali v štádiu, ktoré je podľa konvenčnej medicíny zrelé na operáciu…

    Dnes už viem, že rakovina sa nedá vyliečiť žiadnou formou operácie, ak túto nie je nutné podstúpiť z dôvodu, že nádor tlačí na nejaký vnútorný orgán. Čím viac tkaniva chirurg vyreže, tým väčšiu oblasť s oslabenou rezistenciou vytvorí, následkom čoho rakovinové vírusy spôsobia ešte väčšie spustošenie. Keď sú rakovinové bunky spaľované chemoterapiou, príp. ožarovaním, pacient inklinuje k zlepšeniu trvajúcemu zhruba jeden mesiac, pretože rakovinové bunky boli dočasne zničené. Lenže nie vírusy. Keď bunky začnú umierať, vírusy ich opustia, aby zaistili svoje prežitie. Druhý karcinóm bude mať vyvinutú rezistenciu a chemoterapii, príp. ožarovaniu už viackrát nepodľahne. Na konci tretieho mesiaca sa vírusy reprodukujú do takej miery, že na chemoterapiu, príp. ožarovanie sa doslova tešia. Keď k tomu dôjde, nepomôžu už žiadne chemoterapie. Chemoterapia súčasne zničí zdroje imunity.

    Poznámka Kampane: Uvedený článok je trocha obsiahlejší, no chceli by sme čitateľov povzbudiť prečítať ho až dokonca, pretože dôležitosť a hĺbku príbehu pochopíte naozaj až po jeho celom prečítaní.

    Presne takýto priebeh mala aj počiatočná liečba otcovej choroby. Po operácii hrubého čreva a oslabení imunitného systému sa mu v krátkom čase rozšírili metastázy v pečeni. Jeho onkologická doktorka mu povedala, že sa musí rozhodnúť: ak nebude brať chemoterapiu, dožije sa 9 mesiacov a ak áno, tak bude žiť ešte 4 roky.

    Ako si za účelom získania si pacienta pre liečbu chemoterapiou môže nejaký doktor dovoliť povedať pacientovi do očí takúto informáciu? Aj keby bola táto „veštba“ akokoľvek pravdivá, bola podnetom pre narušenie psychickej vyrovnanosti pacienta, ktorá je pri liečbe akéhokoľvek zdravotného problému dôležitá. O tom by vedela rozprávať napr. MUDr. Mária Fulová (röntgenologička, „ultrazvukologička“ a špecialistka na liečbu stravou) zo „Školy verejného zdravia“, ktorá svojím metabolickým – stravovacím prístupom pomáha s liečbou mnohým pacientom. Spomeniem napr. bývalého hokejového trénera a prvého prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja pána Jána Mitošinku, ktorému okrem pani doktorky Fulovej pomohol jeho psychicky vyrovnaný prístup k rakovine. Pán Mitošinka mal takú istú diagnózu ako môj otec a vďaka správnemu pochopeniu metabolickej liečby a za podpory skutočných doktorov je ešte medzi nami.

    Samozrejme, že otec vtedy s chemoterapiou súhlasil. Krátko na to (cca 3 mesiace), ako mu bola nasadená prvá chemoterapia – Xeloda, sa metastázy zmenšili do dvoch menších bodov. Pre veľký úspech dostal otec od svojej onkologičky reklamné dary s logom aplikovanej chemoterapie.

    Tu by som sa pristavil a na margo konvenčnej medicíny spomenul jednu z rád konvenčných špecialistov, onkológov, príp. výrobcov Xelody, ktorá bola okrem iných nezmyslov napísaná v reklamnej knižke k tomuto prípravku: „odporúča sa vyhýbať sa dlhému státiu a chodeniu“. Nechcel by som počuť to, čo by na to povedali skutoční metabolickí špecialisti a doktori, napr. už. spomínaná MUDr. Fulová.

    Otcovu radosť z úspešného priebehu liečby však čoskoro pokazila informácia, že metastázy sa po 2-3 mesačnom vysadení chemoterapie rozrástli a rozšírili ešte viac. Pauza mu bola stanovená za účelom uistenia sa, že sa tieto dva malé zostatky nebudú zväčšovať a rozširovať a otcovi budú môcť byť z pečene vyoperované. Bola táto pauza potrebná? Nie sú spomínané reklamné dary dávané pacientom za účelom otupenia ich mozgov a udržania si ich náklonnosti k chemoterapii? Vedela onkologička o tom, že po jej nasadení na začiatku liečby má chemoterapia taký vplyv, ako som opísal na začiatku môjho článku?

    Prvú chemoterapiu – Xeloda, bral otec 9 mesiacov a zdravotný stav sa mu pomaly začal zhoršovať. Druhá chemoterapia – FOLFOX, bola do žily. Pod krkom mu zaviedli kanylu a každú druhú stredu, štvrtok a piatok si poležal v nemocnici, kde mu do nej púšťali chemoterapiu. Jeho zdravotný stav sa stále zhoršoval. Časom mu na chodidlách začala praskať koža – musel si ich natierať, vypadali mu vlasy, zoslabol, začal strácať stabilitu a odpadávať, prestalo mu chutiť jesť a teda prestal prijímať potravu, strašne schudol a nakoľko mu vypovedávali aj iné chúlostivé časti tela, nestíhal sa dotackať na záchod. Stav sa mu pomaly zhoršil až natoľko, že jedného dňa mal niekoľkohodinový výpadok pamäte. Na toto som sa už nevydržal pozerať a dohodol som si moje prvé a zároveň posledné stretnutie s otcovou onkologičkou, ktorej som dovtedy veril (ovplyvnený konvenčným systémom a nevedomosťou o alternatívnej liečbe a špinavej politike konvenčnej medicíny), nakoľko som mal informácie, že o liečbu môjho otca sa stará popredná odborníčka v tejto oblasti. Na prvý pohľad na mňa pôsobila dosť nepríjemne, ale keďže takíto doktori prichádzajú do styku s ľuďmi v naozaj zúfalom zdravotnom stave, snažil som sa to pochopiť a neprikladal som tomu význam. Moje prvotné pochybnosti o nej vyvrátila milou informáciou z môjho súkromia, ktorú jej o mne familiárne porozprával s dobrým úmyslom otec. A ako väčšina bežných ľudí, ktorí nemajú dôvod neveriť konvenčným doktorom a nimi naordinovaným liečbam, aj otec sa snažil bojovať tak, že mlčal a hrdinsky bral doktorkou predpísanú liečbu aj za cenu odpadávania. Moja prvá otázka mierená na doktorku preto bola, či sa otec priznal, že odpadáva. Zároveň som jej povedal o nepríjemnom výpadku pamäte. Prvé vety, ktoré mi povedala, boli nasledovné: „Viete, pacienti s takou chorobou a takým stavom, aký má Váš otec, sa priemerne dožívajú 9 mesiacov a Vášho otca poznáme už vyše roka, tak nemôžete očakávať zázraky“ (otcovi hovorila, že s chemoterapiou bude žiť 4 roky).

    V tomto momente som začal pochybovať nielen o jej ľudskosti, ale aj o pravdivosti konvenčnej medicíny, ktorú reprezentovala. Ďalej mi povedala, ako otec odmietol ňou navrhnutú liečbu. Táto informácia bola čisté klamstvo, nakoľko otec a aj mama mi potvrdili (onkologička si ich totižto vtedy zavolala oboch), že im dala na výber z viacerých druhov chemoterapií (liečba metódou pokus – omyl) a oni ako neznalí problematiky ju poprosili, aby vybrala ona. Keďže sa vykrúcala, otec si nakoniec vybral takú možnosť, aby nemusel ležať v nemocnici, čiže tabletky Xeloda. Keď som ju poprosil, či by nemohla otcovi predpísať trochu slabšiu chemoterapiu, tak mi oznámila, že ona nevie, či sú tie otcove stavy spôsobené chemoterapiou, alebo sú z choroby (dôkaz, prečo nemohli byť z choroby príde neskôr). Nemusím sa hádam rozpisovať, že som očakával odpoveď typu: „Ten Váš otec je teda riadny prípad, nič nepovedal, takto to popieral, určite nasadíme slabšiu chemoterapiu“. Krátko na to sa otec ocitol v nemocnici. Poležal si tam dva týždne. Zistili, že má málo bielych krviniek a tak mu ich dodali infúziou. Jeho fyzický stav bol naďalej veľmi úbohý. Potravu neprijímal, ústa mal opuchnuté, bolela ho ústna dutina a tak mu moja švagriná (lekárnička) priniesla nejakú vodičku na výplachy. O tom, ako sa k nemu správali a že mu zabavili aj tú vodičku sa už rozpisovať nebudem, radšej pristúpim k podstatnejším informáciám.

    Niekedy v tomto období sa mi dostal do rúk článok, ktorý napísal jeden zo zástupcov  medzinárodnej Kampane za pravdu v medicíne – "Efektívne a netoxické metódy boja s rakovinou ". Dozvedel som sa, že metabolickú liečbu, teda liečbu stravou, môže človek na sebe aplikovať aj popri chemoterapii (bol som si vedomý toho, že otca by som od chemoterapie neodhovoril, o čo som sa v konečnom dôsledku vtedy ani nepokúšal, nakoľko sme ešte nemali žiadne praktické skúsenosti a priznám sa, že vtedy ešte ani plnú dôveru v takúto liečbu). Napriek tomu som ju otcovi odporučil, nakoľko sa jednalo v podstate o neškodnú zmenu stravy a jej obohatenie o potravinové doplnky, ktoré ak aj by nepomohli, určite by neuškodili. Popri tom som sa ja sám začal zahlbovať do tajov nielen tejto medicíny, jej neuveriteľných výsledkov, ale aj do tajov konvenčnej medicíny, špinavej politiky, utajovaných informácií a vôbec všetkého, čo sa týkalo zdravotníctva. Všetko mi postupne začalo do seba zapadať a dávať logiku. A keďže išlo o čas, zaujímal som sa najmä o informácie z oblasti onkológie. Za výdatnej pomoci zástupcov z „Kampane za pravdu v medicíne“ to išlo pomerne rýchlo. Pochopil som, prečo by človek s rakovinou nemal konzumovať cukor, mäso, mliečne výrobky – hlavne mlieko. Začal som postupne kupovať zelené a bylinkové čaje, napr. Sayonara, Ajurvédske himalájske čaje, šťavu z rastlín Noni, Aloe Vera, riasu Chlorella. Začal som vnikať do problematiky správneho stravovania, správnej životosprávy, enzýmoterapie (tú mimochodom používa aj MUDr. Kamil Jurkovič pri jeho metóde BMN – blokácia metabolizmu nádorov, ktorý momentálne vďaka špinavej politike chodí po súdoch, ale k nemu sa ešte dostanem neskôr). Zoznamoval som sa s vit. C, s neuveriteľným vitamínom B17 – amygdalínom, účinkami čistej vody, okysličovania, citrusov, cesnaku, protipliesňovej stravy, probiotík, vitamínov, minerálov, antioxidantov, betaglukánov, kombuchy – nie len protirakovinového nápoja plného probiotickej kultúry, olivového a ľanového oleja, príp. ľanových semien. Kúpil som si okrem iných knihu Rudolfa Breussa s jeho 42 dňovou protirakovinovou hladovkou za pomoci zeleninových štiav. Spoznal som účinky klystírov, infračervenej sauny, atď… Najdôležitejšie informácie boli pre mňa v prvej chvíli príbehy ľudí, ktorí sa vďaka tejto medicíne vyliečili nie len z leukémie, rakoviny (a to bez vedľajších účinkov a trvalých následkov), ale aj iných chorôb. A nešlo iba o stovky, ale tisíce ľudí (napr. pri spomínanej Breussovej hladovke).

    Všetky poznatky som preberal s otcom. Výsledkom bol stravovací harmonogram, ktorého sa otec začal držať a ktorý po konzultácii a drobných úpravách zo strany „Kampane“ bol vhodný na 4 stupeň rakoviny, ktorý mal aj otec. Tomu samozrejme predchádzalo zložité zháňanie všetkých tých spomenutých prostriedkov, z ktorých značnú časť na Slovensku nezoženiete (ak však ešte nemáte nájdené správne zdroje a to sme my pre krátkosť času spočiatku nemali) a z ktorých mnoho je dostupných iba na internete (čiastočné vysvetlenie, prečo tie zmanipulované informácie z masmédií, aby ste nekupovali lieky cez internet). Ich dostupnosť je často podmienená kreditnou kartou, ktorú som si na tieto účely zriadil. Vzhľadom k 4 štádiu rakoviny nám boli odporúčané aj účinnejšie prostriedky, ako napr. amygdalín – B17 vnútrožilovo. Keďže sme s tým nemali skúsenosti a priznám sa, že vtedy ešte ani plnú dôveru v takéto prostriedky, ostali sme pri tomto harmonograme (okrem iného pri B17 vo forme marhuľových jadier). Okrem strachu z neznámych injekcií som mal ešte obavu z toho, kto by to otcovi pichal, nakoľko išlo o u nás neschválené liečivo. Okrem toho, mnoho prostriedkov bolo veľmi nákladných, čo otca strašne trápilo, takže som bol v konečnom dôsledku rád, že začal užívať aspoň tie z harmonogramu.

    Otcovi sa jeho zdravotný stav behom krátkej doby (1-2 mesiace) začal zlepšovať. Začal sa lepšie cítiť, začalo mu chutiť jesť, postupne trochu pribral, koža sa mu zahojila, ba dokonca mu narástli tmavé vlasy (predtým, ako začal brať chemoterapiu, bol vzhľadom k jeho veku šedivý). Jednoducho sa vrátil do reality života. Je len na zvážení čitateľa, či všetky tieto zmeny boli výsledkom vplyvu metabolickej liečby, alebo výsledkom nasadenia ďalšej nezmyselnej chemoterapie – UFT, prípadne infúzie s bielymi krvinkami, ktoré mu najprv chemoterapiou zničili.

    Otcova onkologička sa nestíhala čudovať. Vynikajúce krvné testy, vynikajúce pečeňové testy a vôbec celý priebeh liečby bol mimo jej chápania. Keď jej zo začiatku otec oznámil, že berie podpornú liečbu, tak ani brvou nepohla.

    Počas tohto obdobia (1-2 mesiace po nasadení metabolickej liečby) som sa snažil otca dotlačiť k tomu, aby bral iba metabolickú liečbu a prestal brať chemoterapiu, na ktorú bol veľmi naviazaný a ktorej neuveriteľne veril. Veľa krát som sa snažil otcovi vysvetliť, že telo má svoj potenciál a ten sa časom vyčerpá. Že nemôže na jednej strane telo opravovať metabolicky a na druhej strane ho zamorovať toxickou chemoterapiou, obzvlášť v takom štádiu rakoviny, aké mal. Snaha o dotlačenie ho k tomuto rozhodnutiu vychádzala hlavne z faktu, že otec nedokázal brať metabolickú liečbu dôkladne. Aj napriek tomu, že si tieto dve liečby neodporujú a môžu sa teda brať súčasne, obával som sa ešte toho, že metabolická liečba nedokáže v konečnom dôsledku eliminovať chemoterapiou spôsobenú toxicitu. Ešte stále som mal pred očami obraz jeho chemoterapiou zúboženého tela. Vypracoval som niekoľko dokumentov, ktoré iba na jeho vlastných skúsenostiach dokazovali, aká je chemoterapia nezmyselná.

    Jeden bol napr. o chemoterapii, ktorú práve bral – UFT. Jej užívanie bolo 3 týždne, potom týždeň pauza, a tak dokola. Tu je úryvok z neho. Je to zároveň aj zdôvodnenie, prečo je rada z reklamného materiálu prvej chemoterapie Xeloda: „odporúča sa vyhýbať sa dlhému státiu a chodeniu“, o ktorej som písal v úvode môjho článku, absolútny nezmysel. V dokumente som mu položil nasledovnú otázku:

    „Zamýšľal si sa nad tým, prečo bola tvoja liečba chemoterapiou na týždeň prerušená? Prečo, keď sa cítiš dobre, nepokračuješ v tejto „konvenčne úspešnej“ liečbe? Tvoj fyzický a psychický stav je predsa na takej úrovni, že nie je dôvod na prerušenie liečby chemoterapiou. To, že liečba týmto prostriedkom vychádza z toho, že človeku spôsobuje toľko negatív a vedľajších účinkov, že sa výrobcovia a výskumníci (ktorí tento liek skôr ako ho dali na trh samozrejme otestovali?!?) dopracovali k záveru, že liečbu treba po nejakom čase prerušiť, ešte predsa neznamená, že sa to v prípade úspešného priebehu liečby musí aj dodržiavať. Oni totižto nepočítali s tým, že niečí zdravotný stav bude udržiavaný nejakou „metabolickou liečbou“ až na takej úrovni, že by sa ten chemoterapeutický liek mohol užívať bez prerušenia.

    Kde je tá hrdosť a sila bojovať, ktorú si mal pred nejakým časom, keď si svojej onkologičke tajil ako odpadávaš a na obranu svojich zranení spôsobených týmito odpadnutiami si hrdo prehlasoval, že ti na hlavu padla haluz zo stromu? Prečo už v tebe nie je sila bojovať tak, ako predtým? Hrdo si znášal následky chemoterapie až do takej miery, že ťa priviedla na nemocničné lôžko. Prečo teraz, keď je tvoj zdravotný stav na takej úrovni, že by si v tejto liečbe mohol spokojne pokračovať, dávaš si týždennú pauzu? Nie je to náhodou iba preto, že Ti to doktorka (ktorá nevie nič a možno práve naopak, o skutočnej liečbe ktorú ty berieš) predpisuje, a ty jej všetko „žerieš aj s navijakom“? Prečo nečítaš medzi riadkami? Nebuď ako všetci tí zadubení ľudia v tomto chybnom systéme.

    Už si zabudol, ako tvoju liečbu po prvej chemoterapii na 2-3 mesiace prerušili, (po tom čo Ti metastázy regresovali do dvoch bodov), za účelom otestovania, či ťa môžu pripraviť na operáciu, a ty doposiaľ ľutuješ, že si v nej nepokračoval? (Pokračovanie v tejto liečbe by bolo asi aj tak zbytočné. Ľudia totižto neumierajú na rakovinu, ale na následky z „liečby chemoterapiou“ a keby si v chemoterapii vtedy pokračoval, už by si bol možno teraz mŕtvy). Prečo teraz podstupuješ to isté riziko, keď už máš takúto skúsenosť a vynechávaš týždeň liečby chemoterapiou, keď ju môžeš spokojne vzhľadom na svoj fyzický stav aplikovať ďalej?

    Už Ti dochádza, aký je chemoterapia nezmysel?

    Všetko čo tu píšem je možné konštatovať iba vďaka tomu, že popri chemoterapii si sa nebál podstúpiť metabolickú liečbu, ktorá spôsobila to, že si v tak fyzicky dobrom stave, v akom si, a zároveň vďaka náhode, že ten sprostý chemoterapeutický liek je predpisovaný s prerušením.

    Otec sa spravidla na takýchto dokumentoch a informáciách, ktoré som mu nosil či už vytlačené z internetu, kúpené, alebo iným spôsobom získané, snažil hľadať iba negatíva, ktorými sa podporoval v jeho presvedčení o správnosti liečby chemoterapiou. Bolo to napr.: „Ale metabolická liečba je iba oprava a podpora imunitného systému“. Nepomohol argument, že čím iným by si chcel bojovať proti chorobe, ak nie imunitným systémom?

    Aj napriek tomu, že sa mi miestami podarilo otca presvedčiť o tom, aká je chemoterapia nezmyselná a často bol rozhodnutý, že ju prestane brať, nakoniec vždy zvíťazil vplyv konvencie. O jeho viere v scestnú chemoterapiu a o tom, že na ňu nedal dopustiť, svedčí aj udalosť, keď otec niekedy v tomto období stretol istého chirurga. Ten si všimol jeho nepríjemný pruh (ten sa mu urobil niekedy v období po operácii hrubého čreva), a bol ochotný hneď mu ho spraviť. Otec sa vtedy vyhovoril na to, že berie chemoterapiu a že nemôže ísť na takúto operáciu. Keď som sa ho opýtal prečo si ho nedal spraviť, povedal mi, že najprv sa vylieči z rakoviny. Že v jeho veku je to už problém a že má kamaráta, ktorému to robili už 5 krát a zakaždým sa mu ten pruh obnovil. Aj napriek dlhodobému naliehaniu, či už z mojej strany, alebo zo strany rodiny, sa nám nepodarilo otca dotlačiť k tejto operácii. Na jednej strane som vedel, že otca nepresvedčíme a bolo mi jasné, že tento problém bude veľmi závažný, obzvlášť, ak naďalej bude brať chemoterapiu. Na strane druhej som však dúfal, že metabolická liečba bude až tak účinná, že sa to zvládne. Pri tak závažnom probléme, akým je pruh (otcov pruh bol veľmi nepríjemný – veľký a na chúlostivom mieste) sa z dôvodu usadzovania chemických látok a usadzovania a zahnívania potravy, nemôže telo dôkladne detoxikovať. Zároveň sa vplyvom narušeného trávenia nedostávajú účinné metabolické prostriedky v dostatočnom množstve do rakovinového prostredia (ak sa však neaplikujú injekčne, čo vtedy nebol otcov prípad).

    Tí, ktorí už majú informácie o metabolickej liečbe rakoviny, určite vedia, že nejde iba o radikálnu zmenu v stravovaní, o konzumáciu nejakých prípravkov, ale o komplexný prístup. Že sa treba aj pohybovať do maximálnej možnej miery ako to len zdravotný stav dovolí (okysličovanie tela – rakovinová bunka získava svoju energiu z anaeróbneho kvasenia cukrov, teda bez prítomnosti kyslíka – za tento objav bola udelená Nobelova cena) a že treba byť aj psychicky vyrovnaný. O týchto troch rovnocenných pilieroch (strava, pohyb, psychika) by vedeli rozprávať napr. už spomínaní MUDr. Fulová a pán Mitošinka. Otec však nedokázal pristupovať k metabolickej liečbe komplexne a nebral ju vážne. Bola iba druhá v poradí a jeho prehreškov bolo čoraz viac. Nedokázal sa držať správneho stravovania. Tento fakt si dokonca na Vianoce odniesla aj rodina, keď som na otca kričal a mali sme výmenu názorov. Prestal chodiť na vychádzky – pohybovať sa. Jedného dňa sa rozhodol, že všetko o metabolickej liečbe prezradí jeho onkologičke. Na to som mu povedal, že veď to je správne, že to nie sú tajnosti, práve naopak, že by mal so svojou doktorkou spolupracovať. Tu spomeniem, že často som otcovi hovoril aby zmenil doktorku, ale on bol na ňu veľmi naviazaný a nepovažoval to za dôležité.

    Na otázku: „Ako sa má stravovať?“, ktorú jej položil už dávnejšie, mu vtedy odpovedala, že môže jesť a piť čo chce (to hovoria asi každému pacientovi). Zrazu sa prekvapená jeho zotavením a relatívne dobrým zdravotným stavom začala o jeho stravovanie zaujímať. Schválila mu, že nekonzumuje mäso, cukor, ale že by mal určite jesť tvrdé syry, ktoré obsahujú niečo (zrejme myslela vápnik), čo sa nedá nahradiť žiadnou rastlinnou potravinou. Toľko výmyslov a klamstiev, až sa dych zastavuje. Všetky udalosti podobného typu mali v konečnom dôsledku vplyv na otcovu narušenú psychiku, zmätenosť, nesprávne dodržiavanie metabolickej liečby a utvrdzovanie sa, že ja mu prinášam iba samé nezmysly.

    Okrem toho mu za účelom obhajoby nezmyselnej chemoterapie a konvenčného chybného systému rozprávala, aký by jej mal byť vďačný za to, že mu vtedy dala takú silnú chemoterapiu (ak sa čitateľ dobre pamätá, mne pri jej návšteve hovorila niečo iné), že nebyť jej, teraz by už možno nežil. Prečo ho radšej nedotlačila k operácii pruhu? Po tom, ako jej opäť povedal, že za terajší jeho stav vďačí podpornej liečbe, začala ho strašiť. Vraj, že oni (konvenční doktori) všetko vedia, že pozná aj MUDr. Jurkoviča, že on tiež nie je zázrak, že poznala chlapcov, ktorí mu umreli a pod. O omnoho vyššej úspešnosti liečby rakoviny, ktorú MUDr. Jurkovič má oproti konvenčnému systému, sa už zmieniť zabudla. O tom, že Jurkovič sa už niekoľko desaťročí snaží dať svoju metódu svetu a konvenčná medicína sa ho za to snaží zlikvidovať, sa tiež akosi zabudla zmieniť. A aj napriek tomu, že Jurkovič objavil vzťah rakovina – štítna žľaza, jeho metóda je podľa mňa iba malou súčasťou komplexného metabolického prístupu, ktorý si rakovina vyžaduje a ktorý s veľkou úspešnosťou a neuveriteľnými výsledkami využívajú mnohé konvenciou nepoškvrnené kliniky a doktori po celom svete. Ak o Jurkovičovi a špinavej politike okolo neho náhodou nič neviete, názor si veľmi rýchlo utvoríte na tejto adrese http://www.jurkovic.sk/peticia.html prečítaním si dvoch dokumentov: listu Občianskeho združenia „Právo na zdravý život“ adresovaného Ministrovi zdravotníctva zo dňa 8.8.2007 a jeho odpovede zo dňa 31.8.2007.

    Počas tohto, pre otca relatívne dobrého obdobia sa udiala ešte jedna vec. Zistili mu zvýšenú hladinu cukru v krvi. Doktorka mu povedala, že ak sa to do 2 týždňov nezlepší, tak si ho budú musieť nechať v nemocnici. Otec vyhlásil, že má ďalšiu smrteľnú chorobu a prestal na týždeň brať metabolickú liečbu. Všetko odsunul a na stole mu ostala iba chemoterapia. Darmo som sa mu snažil vysvetliť, že práve zvýšená hladina cukru v krvi v metabolickej medicíne môže znamenať úspech, že v rakovinovej bunke je niekoľkonásobne väčšie množstvo cukru ako v obyčajnej bunke a teda vplyvom zabitia rakovinových buniek sa môže do krvi tento cukor vyplaviť. Že sa jedná o to, aby sa našla rovnováha medzi úhynom rakovinových buniek a odvádzaním týchto splodín z tela a teda aj spracovaním nadmerného množstva cukru v krvi a že tá zvýšená hladina môže byť iba dočasná. Opäť som na otca apeloval, aby zmenil doktorku. Zasiahnutý vplyvom konvenčnej medicíny a podľa neho neúspechmi, mi postupne prestával veriť.

    Často krát som bol zúfalý a trápil som sa otázkou, či neprišla metabolická medicína v otcovom prípade neskoro. Najviac ma však trápila otázka, prečo otec nevedel pristúpiť k tejto liečbe tak, ako by som pristúpil ja. Prečo tak podceňoval vážnosť situácie a ani za účelom záchrany svojho života nedokázal pristúpiť k radikálnej zmene stravovania a životosprávy. A to ani po tom, ako ho táto liečba vrátila späť do života. Odpoveď sa vždy črtala jednoznačná – vplyv konvencie, hlavne však chemoterapie, ktorá okrem iného ničí aj nervové zakončenia a nervovú sústavu a teda má vplyv aj na psychiku. Otec teda nebol ten otec, ktorého som poznal predtým. A keďže pomoc som nenachádzal ani v blízkom okolí, bol som sám. Jeden človek verzus svet. Hľadal som teda nejaké „spriaznené duše“, ktoré by mi pomohli narušiť otcovu chemoterapiou spôsobenú psychickú nevyrovnanosť a rozpoltenosť. Rozhodol som sa, že otca zoznámim s ľuďmi, ktorí sa takto vyliečili a mohli by mu porozprávať vlastné skúsenosti. Poskytol som mu aj kontakt na doktorku Fulovú, s ktorou na krátky čas spolupracoval. „Sú to šarlatáni“ – to bol vždy otcov záverečný verdikt a zakaždým odmietol akékoľvek stretnutia.

    Tieto všetky udalosti podporené otcovými chybami a tým, že sa nevedel vzdať chemoterapie vyústili do výsledkov z ďalšieho CT vyšetrenia, ktoré absolvoval po 3 mesiacoch od začatia užívania metabolickej liečby. Výsledok bol progresia metastáz na pečeni a rozšírenie metastáz aj na iné orgány. Nakoľko prístroj na vyhotovovanie CT sa v otcovej nemocnici pokazil, s vybavením vyšetrenia v inej nemocnici ani chvíľu neváhal zástupca „Kampane“, za čo sa mu chcem ešte raz poďakovať. Zástupcovia z medzinárodnej „Kampane za pravdu v medicíne“ sa od začiatku až do konca otcovej liečby snažili a to bez akéhokoľvek nároku na odmenu a bez toho, aby tohto človeka čo i len videli, prípadne ho osobne poznali. Prečo im záleží na živote nejakého cudzieho človeka? Prečo s takým úmyslom nekonala otcova onkologička?

    Zhoršenie otcovho stavu viedlo k jednému potešiteľnému a jednému smutnému faktu. Potešiteľný bol ten, že otec sa vzdal chemoterapie a ten smutný bol ten, že už bolo, žiaľ, neskoro. Pojem „neskoro“ sa pokúsim vysvetliť. Metabolická medicína totižto dokáže vyliečiť aj pacienta v stave kachexie, čo je posledné štádium rakoviny, do ktorého sa dostal aj otec po veľmi krátkej dobe od posledného vyšetrenia CT. Problém bol však v tom, že telo bolo nadmerne zanesené toxickými látkami a ešte disponovalo viac menej nefunkčným trávením a zahnívaním potravy – pruh.
    Neostávalo nám nič iné, ako pristúpiť k injekčnej aplikácii buď enzýmov (trypsín a chymotrypsín, čo využíva aj MUDr. Jurkovič),  vysokých dávok vitamínu C, alebo amygdalínu – vit. B17, prípadne ešte DMSO. Na tomto mieste by som čitateľovi odporučil, aby neváhal tak, ako sme váhali my s otcom a aby si našiel spôsob k injekčnej aplikácii týchto prostriedkov hneď, ako sa o metabolickej liečbe dozvie (samozrejme, že až potom, čo „bude v obraze“, prípadne mu to metabolickí odborníci a doktori odporučia – závisí od štádia rakoviny). Váhať samozrejme netreba ani v prípade užívania iných prostriedkov. Otec bral napr. amygdalín B17 v opačnom poradí (aj napriek odporúčaniu zástupcu „Kampane“ z pred 3 mesiacov). Najprv marhuľové jadrá, potom tabletky a k injekčnej forme sme sa už, žiaľ, nedostali, nakoľko zásielku z Ameriky som objednal neskoro a prišla až po otcovej smrti.

    Treba si však uvedomiť, že všetky tieto prostriedky nie sú najlacnejšie. Okrem toho sa pri aplikácii musíte spoľahnúť sami na seba, prípadne si nájsť nejakú zdravotnú sestru, známeho doktora, lebo sa jedná o na Slovensku neschválené liečivá a postupy, s ktorými Vám konvenční doktori spravidla nepomôžu. Musíte počítať s tým, že výsledky z priebehu liečby Vám nikto neurobí, prípadne navštíviť nejakú kliniku v Mexiku, alebo niekde inde, kde sa zveríte do rúk odborníkom.

    Na margo tohto by som sa ešte vrátil k obdobiu, keď sa otcovi polepšilo. Nahováral som ho, aby predstieral, že berie chemoterapiu a aby si k doktorom chodil iba po výsledky a rozbory. Je to jedna z možností, ako využiť služby konvenčných doktorov (ktorí nie sú ochotní spolupracovať) bez toho, aby sa o tom dozvedeli.

    Nakoniec sa mi podarilo otca presvedčiť na enzýmové injekcie. Problém s presvedčením bol hlavne v tom, že to nie je najlacnejšie a otec to argumentoval psychicky poznačeným názorom, že sú to zbytočne vyhodené peniaze. Vplyvom zhoršovania sa jeho zdravotného stavu a tým, že sa mu vytrácal zmysel a teda viera v metabolickú liečbu, už nedokázal rozlišovať čo sú vhodne vyhodené a čo nevhodne vyhodené peniaze. Jeho psychika sa veľmi nalomila. Ja som však stále veril, že ešte je tu nejaká šanca.

    Keďže som vedel, že Ukrajinské, prípadne iné injekčné enzýmy sa na Slovensku oficiálne zohnať nedajú, okrem hľadania zdrojov na iných miestach, obrátil som sa aj na MUDr. Jurkoviča, ktorého sme potom navštívili. Otca prezrel, naordinoval mu nejaké lieky, pichol mu prvú enzýmovú injekciu a po testoch mu predpísal Carbimazol na blokáciu štítnej žľazy. Nakoľko sme sa s mamou báli mu tieto injekcie pichať sami, oslovil som zopár zdravotných sestier z môjho okolia, ale neúspešne. Dokonca aj otcov všeobecný doktor a kamarát bol ochotný pichnúť mu iba prvú imunoglobulínovú injekciu, ktorú otcovi predpísal Jurkovič.

    Nakoniec sme sa rozhodli pichať mu injekcie sami. Pomohol nám jeden môj priateľ z detstva – zamestnanec rýchlej zdravotnej služby, ktorý sa so svojím otcom (tiež sanitkárom) už mnoho rokov stretávajú s rôznymi, viac či menej nepríjemnými udalosťami.  Bez váhania nás zasvätil do problematiky a pichol mu druhú enzýmovú injekciu a to až s takou istotou a presvedčivosťou, že sa vytratili všetky naše obavy z pichania. O ďalšom priebehu otcovho života, ktorý ku koncu nabral veľmi rýchly a nami neočakávaný spád, sa už rozpisovať netúžim. Snáď by som len poďakoval pánom zo záchrannej služby, ktorí nám ešte zopár krát veľmi pomohli.

    Aj keď sa otec snažil brať metabolickú liečbu poctivo v rámci jeho možností, vplyvom konvencie ju bral nie z úplne vlastného presvedčenia (bola až druhoradá) a teda aj chybne a nie naplno. Som presvedčený o tom, že keby ju nebral až do jeho smrti, umrel by skôr a s omnoho väčším trápením. Na druhej strane som presvedčený, že keby vysadil chemoterapiu hneď po tom, ako sme spoznali metabolickú liečbu a pravdu o medicíne, ešte by žil. Ak sa Vám tieto tvrdenia zdajú „trúfalé“, možno Vás presvedčí druhá časť môjho článku.

    Niektorí ľudia z môjho blízkeho okolia majú názor, že som fanatik. Že som uveril nejakej „sekte“ a nezmyslom písaným na internete a pod. Na svoju obhajobu si dovolím povedať, že som nesmierne šťastný a vďačný za to, že práve táto „sekta“ vstúpila do môjho života. Pod pojmom „sekta“ samozrejme myslím selekciou, zaujímaním sa o problematiku a internetovým študovaním získaný okruh informácií, okruh skutočných doktorov, ich výsledkov, spoluprácu s nimi, ako aj pomoc a spoluprácu od zástupcov „Kampane za pravdu v medicíne“.

    Po tom, ako som pochopil metabolické princípy a možnosti liečby nielen rakoviny, pristúpil som ku zmene stravovania, ktorú som si behom pár mesiacov osvojil a dnes som za ňu veľmi vďačný. Osvojoval som si ju už počas otcovej liečby.

    Výsledok sa veľmi rýchlo dostavil. Behom pár mesiacov som sa zbavil svojej miernej nadváhy (to dokonca bez zvýšenia pohybovej aktivity), vysokého tlaku, hemoroidov (tie ma trápili takmer 10 rokov), pravidelných herpesov a značne mi ustúpili bolesti chrbta a krčnej chrbtice. Za najväčší úspech však považujem vyvrátenie tvrdenia urológov, podľa ktorých splodenie potomka by malo byť u mňa možné iba umelým spôsobom, nakoľko som bol na 95% neplodný.

    Všetky tieto zmeny sa udiali po tom, ako som začal ráno nalačno piť liter vody. Zo začiatku to bolo samozrejme menej, ale postupne si moje telo na to zvyklo. Začal som jesť niekoľkonásobne vyššie množstvo ovocia (hlavne citrusov – citrónov a červených grepov) a zeleniny (prevažne v surovom stave). Aj keď MUDr. Fulová je v stravovaní prísnejšia, ja sa v podstate držím zásady max. 40 % acidickej (živočíšnej stravy, spravidla biele mäso – kura, morka, králik, príp. ryba) a min. 60 % zásaditej, teda rastlinnej stravy. K tomu pribudol ľanový, prípadne panenský, za studena lisovaný olivový olej, množstvo orechovín, strukovín, obilnín, protipliesňovej stravy najmä vo forme cesnaku. Ako antioxidant pravidelne konzumujem vitamín C, ďalej pijem probiotickú kultúru vo forme kombuchy a japonského vodného kefíru. Okrem toho pijem iba vodu, nesladené čaje a zeleninové a ovocné vlastnoručne vyrobené šťavy. V podstate vypijem 1,5 – 2,5 litra tekutín denne. Chlieb som začal kupovať tmavý, celozrnný, nie krájaný a balený, ale čerstvý. Do tých sa spravidla nepridávajú žiadne chemické látky. Na detoxikáciu tela som začal užívať infračervenú saunu a konzumujem zelené potraviny – chlorellu a mladý jačmeň. Pravdu povediac, vôbec nemám pocit, že by zmena stravovacích návykov nejako ovplyvnila môj dovtedy zabehnutý denný režim. Práve naopak. Tým, že som začal konzumovať viac surovej stravy, mám o niečo viac voľného času, ktorý som predtým venoval príprave pokrmov. Okrem toho všetkého som sa ešte začal venovať bioelektronickej liečbe podľa MUDr. Clarkovej, Rife-a, Naessensa, ktorá mala podľa mňa zásadný podiel na zbavení sa mojich hemoroidov.

    Na tomto mieste som chcel pôvodne svoj článok ukončiť, ale napokon som sa rozhodol pokračovať. Okrem toho, že som čitateľovi ešte ostal dlžný vysvetlenie ohľadne mojej neplodnosti, rozhodol som sa tak učiniť ešte z jedného dôvodu. Zostatok článku je síce adresovaný viac-menej jednej osobe, ale myslím, že takýmto spôsobom dokážem čitateľovi lepšie priblížiť môj pohľad na scestnú konvenčnú medicínu a moje získané skúsenosti.

    Jeden môj veľmi blízky človek bez ohľadu na to, že by vedel všetky okolnosti a skutočnosti o ktorých som už písal, mi po otcovej smrti povedal, že keby otec bral chemoterapiu a chodil naďalej ku konvenčným doktorom, mohol si požiť ešte aspoň rok. Že pozná ľudí, ktorí chemoterapiu berú a sú ešte tu.

    O veľmi dôležitých udalostiach a okolnostiach ohľadne liečby môjho otca uvedených v tomto článku, ktoré mu unikli a o ktorých nevedel takmer nič, som s ním nechcel debatovať. Napr. o tom, že otec bral chemoterapiu skoro až do smrti (žiaľ), že nie som zarytý odporca chemoterapie – metabolická medicína ju tiež využíva, ale v omnoho menších dávkach a iba v počiatočných štádiách choroby (čiže otec ju už nemal brať), že všetky liečebné a stravovacie postupy, ktorých sa otec snažil držať, sú niekoľkoročné a spravidla zakazované a utajované výsledky a skúsenosti doktorov a nie šarlatánov, atď.  Náš rozhovor by bol totižto na dlho a ja som sa rozhodol pre iný spôsob. Nehovoriac už o tom, že dotyčný by sa iba utvrdil vo svojej pravde.

    Skúsil som sa s ním porozprávať o skúsenostiach, ktoré som nadobudol pri odstraňovaní svojich zdravotných problémov. O tom, že som si znížil tlak, zbavil som sa hemoroidov, ale stavil som hlavne na vyliečenie mojej vraj neplodnosti. Rozprával som mu o tom, ako by som mal podľa niekoľkých urológov splodiť potomka iba umelým spôsobom. Aké zmeny nastali po tom, čo som tým doktorom neuveril a uveril som princípom metabolických doktorov, správnemu stravovaniu, správnej životospráve, ktorých som sa začal držať a ktoré som na sebe aplikoval. Na tieto informácie mi povedal, že nemám veriť všetkým doktorom (myslel tým urológov), že ich nesmiem brať vážne, že si naháňajú robotu, že to je biznis, že aj oni chcú zarábať na svojich pacientoch.

    Rozprával som mu o tom, že všetky vyšetrenia, ktoré som absolvoval, mu môžem predložiť. Prvé výsledky dokazovali, že pravdepodobnosť splodenia dieťaťa prirodzeným spôsobom bola u mňa 5 %. Ďalej som mu rozprával o tom, že po zmene môjho prístupu k stravovaniu a životospráve, pravdepodobnosť vo veľmi krátkom čase začala rapídne narastať. Že keby aj otec uveril týmto veciam naplno, prestal včas s chemoterapiou a dal si urobiť okamžite pruh, mohol byť ešte s nami a to nie iba rok, ale časovo neobmedzene. Týmto sa však naša debata skončila.

    Povedal mi totižto, že to je môj názor a on má svoj názor.

    Musíte uznať, že po takomto argumente sa už v debate pokračovať nedalo. Tohto človeka si nesmierne vážim. Žije však v sladkej nevedomosti a verí slepo niečomu, o čom v skutočnosti nič nevie a spolieha sa na odbornosť a profesionalitu konvenčných doktorov (česť výnimkám).

    Už som sa v našej debate nedostal k otázke, na základe čoho si utvoril názor na túto problematiku, keď aj po viacerých mojich pokusoch si odmietal prečítať rôznorodý materiál, ktorý som mu predkladal za účelom získania podpory, spolupráce a pomoci z jeho strany pri otcovej liečbe. Vždy to skončilo argumentom: „papier veľa znesie“. Prečo na jednej strane verí, že keby otec pokračoval v chemoterapii, ešte by žil a teda verí konvenčným onkológom a na druhej strane sú urológovia a odborníci z centier asistovanej reprodukcie tí, ktorým by som veriť nemal? Prečo by som mal veriť konvenčným onkológom, ktorí predpisujú pacientom za účelom brutálnych obratov a ziskov z farmaceutického priemyslu chemoterapie, ktoré sú často neotestované a aplikujú sa na ľuďoch ako na pokusných králikoch a na druhej strane by som nemal veriť urológom a odborníkom z centier asistovanej reprodukcie, ktorým sa v konečnom dôsledku jedná o to, aby ľudia, ktorí to nemôžu dosiahnuť prirodzeným spôsobom, mali potomkov a ide im teda o nový život a o zachovanie budúcich generácií? A nech sa pre mňa za mňa na tom aj finančne nabalia. To, že títo urológovia a špecialisti sú odborníci vo svojej oblasti (po mojich skúsenostiach môžem naozaj potvrdiť – snažili sa toľko, koľko len bolo v ich silách a bolo vidieť, že im ide naozaj o to, aby ma urobili šťastným) ich však neospravedlňuje v tom, že pacienta (zákazníka) „neskúmajú“ od základov a teda, že sa nezaoberajú tým čo konzumuje, ako žije, prípadne, že ho nepošlú za odborníkom v oblasti stravovania (onkologického pacienta aj k psychológovi). Načo sú nám takí odborníci, ktorí Vám vedia presne stanoviť diagnózu, určiť aký máte problém, ale nevedia Vám povedať prečo k tomu došlo, ale hlavne to, ako sa dá daný problém v skutočnosti veľmi ľahko a to spravidla zmenou stravovacích návykov, životosprávy a bez predpísania liekov a finančného zaťaženia odstrániť? A to, že sa to dá aj u onkologických pacientov, o čom som sa po mojich cca polročných skúsenostiach, žiaľ, iba čiastočne presvedčil aj ja, je absolútne smutné. Nie je to náhodou spôsobené tým, že politika potravinárskeho a farmaceutického priemyslu je tak obrovská a silná, že sa to v konečnom dôsledku prejavuje na degradácii zdravotníctva, na tom, že lekár nás potrebuje liečiť a nie vyliečiť, na zvýšenej konzumácii liekov, na zvýšenom množstve chemických látok v potravinách, vo vode, v ovzduší, a na zvýšenom množstve chorôb u ľudí a to nie len onkologických pacientov? Úplne najsmutnejšie je to, že s tým ako jednotlivci nedokážeme nič urobiť a ovplyvniť to.

    Ale vrátim sa k tomu môjmu blízkemu človeku. Ešte keď sa otec liečil, tak som sa s dotyčným pochytil. Okrem iného mi vytkol, že on by sa nikdy nevŕtal do medicíny, čiže do niečoho, v čom sa nevyzná. Že on nie je doktor a že ani ja nie som doktor a že som vyštudoval úplne inú oblasť. Jediné, na čo som sa vtedy zmohol, bola otázka, že ak by vedel o nejakej inej metóde, ktorá by otcovi pomohla a ktorá sa dá dokonca aplikovať i popri chemoterapii, či by ju otcovi neodporučil? Aspoň tu sme sa zhodli. Dnes už by som mu argumentoval iným spôsobom. Inou jednoduchou otázkou. Ako je možné, že si dokázal postaviť dom, keď nie si vyštudovaný stavbár? Prípadne, ako je možné, že sa neotráviš hubami, keď nie si mykológ? Nie je to náhodou tým, že tvoje skúsenosti s ich zberom a prípravou Ťa postupne priviedli k tomu, že sa nebojíš ohrozovať svoj život, ako aj život svojich blízkych? A to, že v prípade konzumácie smrteľne jedovatej huby o život ide, nikomu hádam vysvetľovať nemusím. Otec sa na základe skúseností s metabolickou liečbou a na základe informácií ktoré som mu poskytoval a ktoré si si Ty odmietal čo i len prečítať, v konečnom dôsledku rozhodoval sám. A aj napriek mojim námietkám, výstrahám, ba dokonca hádkam, to bolo, žiaľ, často tvrdohlavo a chybne. A tak, ako v prípade riskovania ohrozenia života konzumáciou nesprávnej huby, išlo aj v jeho prípade o život a nie o fazuľky. Nikdy by som si nedovolil hazardovať s ľudským životom, obzvlášť, ak išlo o život môjho otca. To, že vedomosti a informácie o metabolickej liečbe sme s otcom získali vo veľmi krátkej dobe, ale o to intenzívnejšou prácou (dokonca som nespával) a ešte k tomu od skutočných doktorov, ešte neznamená, že by som za ne „nedal ruku do ohňa“. Sú tvoje znalosti v oblasti mykológie získané väčšinou iba zo starých hubárskych kníh na takej úrovni, že si môžeš s pokojným svedomím dovoliť pripraviť pokrm z húb a tak ohroziť nielen svoj život? Dištancovať sa od podstaty problému je v skutočnosti naozaj veľmi jednoduché.

    Zároveň mi je veľmi ľúto, a to sa netýka iba môjho blízkeho človeka, ale aj mnohých ďalších z môjho okolia, že aj napriek tomu, že každý máme nejaký zdravotný problém, nič s tým nerobíme. Keď im poviem, aké ľahké je zbaviť sa napr. vysokého tlaku, tak Vám odpovedia, že „teoreticky to vedia aj oni“ a naďalej pokračujú v konzumácii liekov na vysoký tlak. Ono je ľahšie povedať si: „teoreticky to ovládame aj my“, ako skúsiť prestať konzumovať stravu, na ktorú sme za tie dlhé roky zvyknutí a zrazu zmeniť stravovacie návyky. Keď sa im snažím povedať, že podstata problému je v odstraňovaní príčin a nie dôsledkov, čo zvyčajne zvyknem argumentovať MUDr. Fulovou a jej detoxikačnou kúrou, dočkám sa odpovede, že „na niečo predsa musia umrieť“. Veria viac konvenčným doktorom a ich, vo veľkej miere nezmyselným liekom a liečebným postupom, ako skutočným odborníkom a doktorom, ktorí väčšinu ich problémov dokážu odstrániť bez liekov a finančných strát. Smutné je to, že nepomáha ani argument, že to, že umrieť musia, je síce pravda, ale ak by som mal posledných povedzme 20 rokov svojho života trpieť na nejaký vážny zdravotný problém a potom naň umrieť, tak to radšej už dnes pristúpim k správnej životospráve, správnemu stravovaniu a pod., aby k tomu problému nedošlo. A priznajme si, že nikto z nás, a to dokonca aj pri tej najväčšej snahe, nedokáže dodržiavať všetky zásady a venovať sa napr. problematike stravovania a správnej životosprávy (pohyb, psychika) naplno, takže v konečnom dôsledku je tých podnetov na vypuknutie tej – ktorej choroby aj tak dostatok. Spôsobené je to napr. stresmi, rýchlym životným štýlom, zamestnaním, atď. Podstatné však je uvedomovať si to, čo je správne a čo nie. A to, čo je správne a čo nesprávne, čo je pravdivé a čo nie, sa dozviete naozaj iba skúmaním, bádaním a selektovaním informácií. Tie pravdivé a spravidla utajované sa však dozviete, žiaľ, iba na internete. Väčšina z nich sú v anglickom jazyku a teda má k nim prístup iba ten, kto tento jazyk ovláda. Preto moja vďaka patrí hlavne zástupcom medzinárodnej „Kampane za pravdu v medicíne“ za to, že priniesli anglickú stránku na Slovensko a za ich informácie o mnohých skutočnostiach, ktoré odštartovali môj záujem o zdravotníctvo, správnejšie stravovanie a správnejšiu životosprávu. Môj otec, ktorého som mal, mám a navždy budem mať rád, už žiaľ tieto informácie a overovanie si pravdy o medicíne neocení. Pre mňa však boli, sú a budú veľkým prínosom a zároveň boli základom pre fakt, že krátko na to, ako mi urológovia potvrdili, že to u mňa nie je možné, splodil som nový život – môjho potomka.

    Je mi jasné, že tento článok je už aj tak dosť dlhý, ale nasledovné informácie sú pre mňa čerstvé a tak si ich dovolím ešte napísať. Nedávno som v televízii zachytil informáciu o tom, že Košická onkologická nemocnica zakúpila nový prístroj, ktorý slúži na cieľenejšie a presnejšie ožarovanie. Pacienti sa vraj môžu tešiť z toho, že ožarovanie bude spôsobovať menej vedľajších účinkov. Prečo 100 miliónov vynaložených na tento prístroj neinvestovalo Ministerstvo zdravotníctva do informovanosti o vplyve radikálnej zmeny stravovania na priebeh liečby onkologického pacienta, prípadne do výskumov liečby prostredníctvom amygdalínu, vit. C, enzýmov, DMSO, atď., ktorá je bez vedľajších účinkov, trvalých následkov a s niekoľko násobne vyššou úspešnosťou ako ožarovanie?

    Ďalšia informácia, ktorú som pre zmenu zachytil v rádiu, pojednávala o výsledkoch štatistík, ktoré poukazujú na skutočnosť, že deti na Slovensku pijú málo mlieka. Podľa tejto informácie nedostatočné pitie mlieka ohrozuje ich správny vývin a objavujú sa obavy o zdravie mladej generácie. Už za čias socializmu nás ako deti nadájali mliekom a vypadá to tak, že kampaň stále pokračuje. Nie je to náhodou spôsobené tlakmi potravinárskeho a farmaceutického priemyslu, ktoré podľa mňa idú ruka v ruke a obohacujú sa na úkor pacientov? Ale veď prečo nie. Nech sa páči. Aspoň liter mlieka denne. Ale potom sa nečudujme, že počet detí trpiacich na leukémiu sa stále zvyšuje.

    Ja som celý svoj doterajší život mlieko pil. Mal som ho veľmi rád a patrím k tým „nešťastným“ 80% populácie Slovákov, ktorí majú enzým na štiepenie mliečneho cukru a pitie mlieka im teda nespôsobuje žalúdočné problémy. Skúste naliať pohár mlieka napr. Číňanovi a uvidíte, ako sa Vám za to poďakuje (v Číne je takmer 100% intolerancia mlieka). Po tom, ako som sa dozvedel, že jeho pravidelné pitie má viac negatívnych, ako pozitívnych účinkov, som rád, že aj napriek jeho značnej konzumácii sa u mňa doposiaľ neprejavili nejaké závažné problémy. Prestal som ho piť. Myslíte si, že skončiť s pitím mlieka je taký veľký problém? Myslíte si, že sa cítim horšie ako predtým? Myslíte si, že bielkoviny, alebo vápnik, ktoré obsahuje, sa nedajú nahradiť inou potravinou? Čas ukáže…

    To sú v skratke moje krátkodobé skúsenosti s metabolickou medicínou, konvenčnou medicínou a jej svinskou politikou. Aj keď si môj otec tento článok už nikdy neprečíta, verím, že pomôže aspoň mnohým ďalším a držím všetkým palce pri ich hľadaní a selektovaní pravdy o medicíne a pri odstraňovaní svojich zdravotných problémov. Ak by som mal totižto vtedy, keď som stál pri otcovom nemocničnom lôžku s jeho chemoterapiou zúboženým telom, také informácie a skúsenosti s touto problematikou aké mám dnes a podarilo by sa mi na to otca  presvedčiť (som si istý, že teraz by to už šlo), ani sekundu by som neváhal vynaložiť finančné prostriedky na zabezpečenie jeho liečby na nejakej metabolickej klinike, napr. v už spomínanom Mexiku. V konečnom dôsledku by sa tie prostriedky možno vyrovnali tým, ktorých bolo otcovi tak ľúto. A ak si niekto myslí, že otcov chybný prístup bol spôsobený hlavne jeho vekom, tak Vás môžem uistiť, že ste na omyle. Poznám jednu rovesníčku, ktorá tiež chodí k onkológom a iným zadubeným konvenciou ovplyvneným odborníkom, a aj napriek tomu, že som jej čiastočne priblížil moje skúsenosti a informácie o medicíne, stále verí konvencii a nechá si ničiť svoje zdravie. A to prosím žije vo Švajčiarsku. Všetko to, čo jej konvenčná medicína spôsobila a ešte len nedajbože spôsobí, je už však jej príbeh …

    Cieľom tohto článku v žiadnom prípade nebolo poukázať na nedostatky môjho zosnulého otca, prípadne uraziť mne veľmi blízkeho človeka. Netvrdím, že otec počas svojej liečby nerobil chyby, ale s určitosťou si dovolím povedať, že sa nechal „zavraždiť“ chybným konvenčným zdravotným systémom. Ak by totižto medicína nebola politikou a bola by aspoň ako-tak „poctivá“, a teda jej cieľom by bolo vyliečenie a nie liečenie chorých, poskytnutie potrebných, pravdivých, neutajovaných a nie zmätočných informácií, k väčšine otcových, narušenou psychikou a zmätenosťou ovplyvnených chybných rozhodnutí a činov, by nedošlo. Či už to bol vplyv chybného zdravotného systému, konvenčných doktorov, alebo konvenciou ovplyvnených blízkych rodinných príslušníkov a otcových priateľov, ktorí ho podporovali v nesprávnych veciach, aj napriek mojej snahe zmeniť to, v konečnom dôsledku to spôsobilo jeho smrť.

    Hlavným cieľom teda bolo prispieť k ukázaniu pravdy o medicíne a zároveň to bola potreba upozorniť čitateľa, že aj napriek snahe zachrániť život vlastnému rodičovi a to spôsobom, ktorý je konvenciou neuznávaný, zakázaný, často krát až zákonom stíhaný, ale o to pravdivejší, poctivejší, jediný a jedinečný, môže sa stretnúť s odporom a nepochopením, dokonca aj zo strany blízkych ľudí.

    S pozdravom

    Róbert,
    Bratislava, júl 2008

    PS: Otec, mám Ťa rád…

    131 Odpovedi k Príbeh môjho otca a jeho boja s rakovinou

    1. Miki says:

      Poprosím účastníkov tohto fóra o názory a odporúčania.
      Mám rakovinu – zhubný melanóm.Neúspešne som vybral imunoterapiu.Onkológovia nezávisle na dvoch klinikách mi doporučili opätovne iný druh chemoterapie.
      Je ťažké sa rozhodnúť konvenčnú alebo metabolickú liečbu alebo kombináciu oboch.
      Je to moja choroba chcem s ňou bojovať a chcem nad ňou aj zvíťaziť.
      Ďakujem.

    2. mt says:

      Môj otec zomrel v auguste t.r. na rakovinu hrubého čreva,o ktorej nevedel.Dozvedeli sme sa to po pitve.Bol to pre rodinu obrovský šok.Otec mal problémy s trávením asi rok, chodil na rôzne vyšetrenia,ale nič mu nenašli,iba miernu gastritídu atď.Musel ale brať tabletky na riedenie krvi,dva roky a tie mu veľmi škodili na žalúdok aj črevá.Stále chudol,slabol a mal anémiu.V apríli t.r. sa mi konečne podarilo dať ho na vyšetrenie do FN v BA na Mickiewiczovej.Držali ho tam tri týždne,ale našli mu iba nejaký infekt a křmili ho asi 5 druhmi antibiotík a iných chem.liekov,z ktorých mu bolo zle.Dostal takú hroznú krvavú hnačku,že ho preložili na izbu pre zomierajúcich a dali mu infúzie.Do nemocnice prišiel sám a z nemocnice ho domov priviezla sanitka ležiaceho v plienkach a mal už iba 58 kg./185cm výška/. doma sa nám podarilo dať ho trocha do poriadku,jedol,chodil von,šoféroval atď.Stále sa však necítil dobre.V júni, po dlhom čase si konečne vybavil aj kolonoskopiu hrubého čreva,lebo majú dlhé termíny a doktori mali stále dovolenky.Absolvoval prípravu pred vyšetrením-tekutá strava,preháňadlo.Kolonoskopia neodhalila žiadny nádor,dokonca zlepšenie zápalu,mal pokračovať v antibiotikách a kontrola o dva mesiace.V polovici júla sa otcovi prudko zhoršil stav,zostal ležať a nemohol nič jesť.Odrazu pochopil on aj my,že sa deje niečo strašné,o čom sme ani netušili.Do nemocnice už odmietol ísť,že mu tam nepomôžu.Koncom júla sme ho dali previezť na interné odd.štát.fakult.nemoc.na Mickiewiczovej-tam,kde ležal v apríli.Ani teraz lekári neuhádli,čo mu je.Zomrel o štyri dni,ešte ho stihli týrať obrovskými dávkami antibiotík a Helicidu-proti vraj žalúdočnej kyseline,ktorú vôbec nemal.Dávali mu aj iné agresívne chemické lieky a tými ho,podľa mňa,definitívne zabili.Jeho ošetrujúci lekár, Mudr.Milan Vyskočil,mi po smrti povedal,že to bola asi rakovina pankreasu,ktorú mu nezistili,lebo sa to vraj nedá.Pitva ukázala,že to bol hlienotvorný adenokarcinóm colon ascendens,teda rakovina hrubého čreva.Mali sme problém získať pitevnú správu.Lekári z Mickiewiczovej sú prepojení s patológiou na Sasinkovej.Zdá sa,že došlo k pokusom vylepšiť nález z pitvy ešte aj o rakovinu pankreasu,aby tak Mudr.Vyskočil zakryl svoju chybu.Chceme podať sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,ale nikto tomu neverí,lebo tento úrad sídli tam,kde patológia a sú to tí istí ľudia.Zaujímavosťou interného odd. aj patológie je napr.to,že všetci lekári majú približne 35 rokov a sú to spolužiaci.Tým,že neboli schopní diagnostikovať rakovinu u nášho otca,podpísali mu rozsudok smrti.Pri tom doma už 20 rokov zbierame všetky možné alternatívne metódy,od Dr.Nolfiovej až po Breussove kúry atď.Otec si ich ukladal v počítači.Bohužiaľ,náš otec sa nepustil preventívne do týchto kúr.Ešte dva týždne pred smrťou sedel za počítačom a snažil sa dopátrať na internete,čo mu vlastne je,ale stále sme nachádzali iba ulceróznu kolitídu-to,čo mu diagnostikovali v nemocnici.
      Moja rada pre všetkých,ktorí ste ešte nažive:NEVERTE LEKÁROM A ICH VYŠETRENIAM.Držte sa surovej stravy.To je minimum,čo môžete urobiť. Lebo keď zomriete,až pitva ukáže,čo vám bolo a NIKTO NEBUDE ZA NIČ ZODPOVEDNÝ,žiadny lekár si chybu neprizná a nikto nebude potrestaný.Ak sa niekomu zdá,že vo vyššom veku je už jedno,na čo človek zomrie a nezáleží na tom,či mu zistia rakovinu alebo nie,myslite na to,že sa to môže stať každému a v každom veku.

    3. Ibina drusky says:

      to je strašné…čo k tomu dodať, neviem čomu a komu veriť, som za konvenčnú medicínu, ale nie za hyeny, ktoré ju nevedia vykonávať a z hlúposti narobia iba deštrukcie a fyzické i psychické ujmy pacientomh. Ono s tou rakovinou, to je zákerné….s chemo a rádiot.je zle, ale bez nej tiež. Pozrite sa, myslíte si, že geniálny mág Apple firmy,p.Jobs, ktorý bol miliardár, mohol si dovoliť dať si transplantovať novú pečeň a navyše sa stravoval ako vegán, nebol natoľko múdry, že by nevedel, čo, kedy a ako užívať, pohybovať a ako hinduista narábať so svojou psychikou – o metabolickej alternatíve nehovoriac? Veď bol obklopený suitou najlepších ôškioslkých i alternatívnych medical doctors…. A čo!? Pomohlo to? Rakovina pankreasu je jednou z najzákernejších foriem rakoviny, doteraz na celom svete s ňou prežívajú pacienti najviac do 5-6 rokov od stanovenia 1.štádia diagnózy…dokonca aj biochemik, ktorý si mal prevziať teraz Nobelovu cenu za imunitu, práve za “dendrické” bunky, ktoré rozpoznávajú laicky povedané dobré bunky od zlých- aj ten zomrel minulý týždeň, myslím v Kanade na rakovinu pankreasu. Takže, kým sa veda nepohne ďalej a ja verím, že pohne, ešte veľa ľudí podľahne tejto chorobe. Žiaľ, keby to bolo také jednoduché, ako p.Robo opisuje – a to sa prikláńam k p.Klaudii, lekárke, to by sa už rozdávali Nobelovky jedna radosť a rakovinu by sme mohli vyhubiť šmahom ruky….ale na to si ešte počkáme……áno, enzýmy, strava na vlákninu, bylinkové čaje, čistá vodu, pohyb atď….ale to je len prevencia,a tiež nie vždy 100%ná nie liečba….verte, podporí už nastavenú terapiu…ale rozhodne ju nevylieči. Viem, že to neznie optimisticky, ale realita je taká.
      Ibina

    4. Zuzka says:

      hm…Zaujímavý článok, zaujímavé komentáre. Moja mama zomrela pred dvomi mesiacmi na nádor pankreasu. Veľmi chcela žiť, bojovala 1 a pol roka. Bol to nesmierne ťažký rok. Vychudla, zoslabla…Ku koncu života bola odkázaná už iba na našu pomoc- vo dne v noci. Neviem sa vyjadriť, či je lepšia liečba chemom, alebo stravou. Avšak viem, aká dôležitá je prítomnosť blízkych, pomoc, láska a trpezlivosť. Mama mala ísť na nejaký čas do nemocnice, nakoľko všetci sme už boli veľmi vyčerpaní. No keď sme videli, že už tu dlho nebude, že sa to blíži ku koncu, nedali sme ju tam.Mama mi zomrela v náručí…dožila dôstojne, aj keď ťažko, no so svojími najbližšími- s deťmi a vnúčatami. A ten pocit, že nebola sama, je myslím dôležitejší, ako riešiť po jej smrti, či sme urobili chybu my, lekári alebo niekto iný, aj keď je ťažké vyrovnať sa s tým…živým buďme oporou a na mŕtvych spomínajme v dobrom s modlitbou na perách. Prajem všetkým, ktorí sa starajú o chorého príbuzného, veľa síl…potrebujú ich a Vám, pacientom tiež, aby ste mohli bojovať či už s pomocou liekov alebo úpravou stravy. Zuzana

    5. mango says:

      d.den, chcela by som iba vyjadrit svoj nazor, aj moj otec ma rakovinu, lymfatickych uzlin. dobera 12 cyklovu chemoterapiu, ktoru zvladal na 1* , posledne 3 cykly su vysokodavkove, kedze ho caka autologna transplantacia jeho vlastnych kmenovych buniek. musim povedat, ze chemo zvladal naozaj velmi dobre, mal iba raz par pluzgierov na chodidlach a tyzdne trochu krce v rukach, ale ziadne strasidelnosti nemal. som presvedcena, ze ta metabolicka metoda, o ktorej autor clanku pisal , je vybornou sucastou liecby rakoviny, zdrave stravovanie,zavodnovanie organizmu a pohyb su velkym plusom a prinosom , ale som presvedcena, ze sama o sebe je to nedostatocna metoda liecby rakoviny, ziadne jadra a zial ani vitamin neovplyvni DNA bunky, aby sa prestala nekontrolovatelne mnozit, je to komplikovany proces a jadra a vitaminy sami o sebe to nedokazu. skuseny vyborny onkolog , ktory pacienta nastavi na spravne davkovanu chemoterap.liecbu s presnou diagnozou-typom rakoviny dokaze pomoct a intleigentny lekar ani nezakaze metabolicku liecbu, ale vzdy to bude sucastou liecby a nie hlavna. mame naozaj vyborne skusenosti sonkologmi na klenovej v bratislave a aj pristup velmi ocenujem, ziadny “beziaci” pas. vsetkym chorym zelam vela zdravia , optimizmu a hlavne VYLIECENIE.

    6. Januška says:

      Dobrý deň,
      práve som si prečítala článok a príspevky k nemu, slzy mi stekajú po tvári,
      lebo sú tú užitočné rady o ktorých som nevedela a bohužiaľ už nemôžu ani
      pomôcť, maminku som pred 2 dňami pochovala. Začalo to pred 6 rokmi nádorom
      obličky, ktorým predchádzal zvýšený tlak a bolesť v krížovej oblasti.
      Avšak obv.lekár maminku liečil teda na tlak, stále dokola iné lieky,
      lebo nezaberali. Až po dlhej dobe jej jedna pani povedala, či nemá problémy
      s obličkami. Ale mama že nie, len ju bolievajú kríže. Až po čase objavila
      krv v moči, tak sa vybrala k lekárovi. Ten ju poslal na sono, potom CT.
      Tam už zistili rozsiahly nádor na oboch obličkách, o jenu prišla, druhú jej
      časť zachránili. Po dvoch operáciách bolo ok, chodila pravidelne na konroly,
      na nefrologiu a onkourologiu. Vše bolo v poriadku, na naše počudovanie
      liečba žiadna, ale presne po 4 rokoch sa objavil nádor na nadobličkách,
      bol to vlastne nádor z mts. Opäť operácia, to jej už zobrali aj nadobličky.
      Tak musela brať lieky kortikoidy (Hydrocortison). Opäť len pravidelné
      kontroly na nefrologii. Presne po roku sa jej 1.sept 2010 rozpadol krčok
      bedrového klbu, na základe mts v kostiach. Nasledovala oparácia, výmena
      klbu, rehabilitácia… Až vtedy sa dostala prvý krát na onkologickú ambulanciu,
      kde jej nasadili liečbu na mts kostí, neskôr liečbu Sutentom, ale ten
      musela po 2 týždňoch vysadiť pre zlé krvné testy. Ostatné výsledky
      mala ok. Všetko bolo ok, pekne sa zotavovala, až lekári boli prekvapený,
      ako sa napriek zdravotného stavu rýchlo zotavuje. Tento rok v lete ju začali
      kváriť bolesti hlavy, najprv mierne, neskôr silné. Z bolestí bola taká
      zúfalá, že odmietala stravu, tekutiny, až sa dehydrovala. Dostala sa až
      na interné, kde jej robili výsledky, zistili jej nakoniec slabý zápal pluc,
      i ked najprv mali podozrenie na zápal mozgových blán. To sa vylúčilo našťastie.
      Bola aj na CT, ktoré bolo “vraj” v poriadku ked som sa pýtala jej lekárky v
      nemocnici. Po dvoch týždňoch bola doma, ale bolesti neprestávali, len jej
      dávali lieky a obstreky na krčnú chrbticu, vraj je to tým.
      Ani nie po 2 týždňoch bola kvúli bolesti opäť v nemocnici, ale poslali ju
      domov, len jej dali lieky na krčnú chrbticu. Proste nemajú prečo ju prijať.
      Na kontrole u onkologa jej dali náplasti od bolesti, tie jej ustáli, následne
      urobili MR mozgu, ktoré bolo ok, ale odporučili aj CT. Na to som ja povedala,
      že jej ho robili v auguste už, tak si ho pozreli (bolo v karte).
      Na moje nemilé prekvapenie mi povedal lekár, že má rozsiahle mts v lebke,
      z toho pramenili tie neukrutné bolesti. Pritom lekárka na internom kde
      mamainka ležala povedala že je to ok. Nechápem jej konanie. Na onkologii
      nám lekár tiež potvrdil nedobrý stav, dával nám pár mesiacov.Následne jej
      v septembri nasadili ožiare, tie brala dva týždne a mala ísť domov.
      Bolesť jej síce ustúpila, ale stav sa zhoršoval, prestala prijímať stravu,
      nejedla moc pre zhoršené prehltávanie. Pritom ako stravu mala kus mäsa.
      Tak som sa ohradila, že nech jej zmenia stravu. Tú už zvládala celkom, ale
      bola taká slabá, že nevládala sama sa najesť, tak sme jej pomáhali.
      Nechcem teraz rozoberať tú opateru a starostlivosť sestričiek, lebo tá
      bola otrasná. Neviem, možno aj moja maminka doplatila na to,
      nedožila sa ani mesiaca, zomrela v strede oktobra tohto roku, čo veľmi bolí.
      Ako príčinu smrti mala uvedenú dg. progresia zhubného nádoru C64. Nič viac.
      Ked som sa opýtala, čo sa vlastne stalo, že tak náhle umrela, tak mi povedala
      službukonajúca lekárka, že progresia. Mne ako laikovi to nič nepovedalo, ale
      bola som taká zúfalá, že som nevládala sa pýtať na viac. Maminke som už aj
      tak nemohla pomôcť. Je mi to veľmi ľúto, nikdy sa nezmierym s tým. Bola ešte
      celkom mladá, mala 66 rokov.
      Tento môj príbeh som napísala, lebo možno tam bola nádej na nejaký čas života,
      ale nevyužili sme ho. Nádej umiera posledná. Mne zomrela :-(.

    7. sky59 says:

      Pribeh mojej mamicky:
      januar 2010 prva operacia, odstraneny takmer cely zaludok uz vtedy velmi zle
      5davok chemoterapie, skoro to mamicku zabilo
      leto 2010 zacali problemy s oblickami, neskor sa ukazalo ze to asi nador zablokoval mocovod
      november 2010 zavedeny stent do oblicky, este stale nam nikto nepovedal ze je tam metastaza!
      januar 2011 kontrola, vzorky, zle je!
      marec 2011 druha operacia, zbytocna, pre karcinomatozu nic neurobili
      april 2011 mamicka prisla domov psychicky zlomena, zacali sme brat trypsin a chymotripsin
      bolesti po operacii ustali, vsetko sa zdalo OK az do augusta 2011
      od augusta 2011 nechcela jest, telo odmietalo potravu akukolvek, zacala strasne chudnut
      20.okt2011 mi navzdy mamicka odisla ale knaz mi slubil ze sa este stretneme, snad toto ma drzi pri zivote
      co sa tyka liecby T+CH (Jurkovic) neviem ze ci je to dosledok alebo nie, mamicka nemala
      takmer ziadne bolesti, dostala jednu jedinu morfiovu injekciu
      ak sme ju oslobodili od bolesti ktoru by asi mala, aj tak dakujem Bohu a liecbe aspon za to

    8. Dana says:

      Mikimu aj všetkým, želám veľa zdravia a verím, že nakoniec boj s chorobou vyhráte.

    9. Igor says:

      Ďakujem všetkým za silu a nádej. Dnes mi diagnostikovali nádor na hrubom čreve. Hneď ma chceli hospitalizovať a do piatku rezať. A ja som sa rozhodol inak!!! A Vy ste mi k tomu pomohli! Už druhý deň držím hladovku len o vode (voda je horská)a začínam zháňať liečivá. Problém mám len s intravenóznou formou pichania B17. Ak nikoho nenájdem, budem musieť žuvať marhuľové kôstky.

    10. INGRID says:

      DOBRE RANO PREčITALA SOM SI VAš čLANOK VELMI MA ZAUJAL MOJ OTEC MA RAKOVINU HRUBEHO čREVA V POKROčILOM šTADIU.JE PO OPERACII SCCA 3 TYžNE NO JE ZNOVA HOSPITALIZOVANI LEBO NEVIE PRIJAT POTRAVU ANI PITIE ZO VšEDTKEHO MU JE NA VRACANIE JE NEVLADNY ZISTILI MU ZAPAL žLčNIKA A ZAPAL MOčOVEHO MECHURA MA AJ RAKOVINU PLUC KEDžE NEMA SILU EšTE NEABSOLVOVAL žIADNE CHEMOTERAPIE ANI OžIARE.MA DLHODOBU CUKROVKU UžIVA NANU LIEKY KEDžE Už V MINULOSTI PREKONAL INFARKT UžIVA LIEKY NA SRDCE V ROKU 2004 PREKONAL PORAšKU TAK UžIVA DOST VELA TABLETIEK KTORE MA MOMENTALNE VYSADENE KVOLI TOMU žE ICH NEVIE PREHLTNUT.JE NATOM ZLE ANI OSPRCHOVAT SA NEVIE.PROSIM PORATE MI AKOU LIEčBOU A AKO MAME ZAčAT SME CELA RODINA ZUFALA.STRAšNE VELA LEN SPI.JE VELMI TAžKA POVAHA POTREBUJE COCA COLU,SLADKE MILAčIKY ATD PROSIM PORATE MI DAKUJEM INGRID

    11. Renata says:

      No tak tento článok veľmi na mňa zapôsobil.Podobne,stravou sa liečim aj ja a s veľkým úspechom.Ja mám iné ochorenie,ale podstata všetkých chorôb je aj tak tá istá.

    12. Anonym says:

      pre igora…..človek s ktorým som sa rozpraval po telefone to vraj viej zohnať aj pomôcť s užívanim, je to drahé… stránka kde je aj kontakt. veľa šťastia

      http://anticancer.ponuky.info/index.php

    13. jana says:

      dobry den….mojho otca operovali 19.12.2011…mal nador pod jazykom ktory mu vyoperovaly spolu aj s malou castou jazyka….tiez ho rezaly aj na krku kde mu prerusali linfaticke cesty avybrali mu aj 4 lnfaticke uzliny ktore boli bez metastaz..doktor mu povedal ze to bol zhubny nador ale ze po operaci je to zatedy ciste……tak ho polali na radioterapie a ked sme tam prisli a doktorka nam zacala rozpravat co vsetko ho pocas oziarov krku caka tak som povedala ze mu v ziadnom pripade nedovolim aby tie oziare bral…ale ja stale neviem co je skodlivejsie ci chemo alebo oziare….bojim sa ze ak nepojde na chemo alebo oziare ze sa mu to moze vratit a este aj zasiahnut ine organy…ide mi len o to aby namal ziadne bolesti a aby netrpel…viem ze z tych oziarov by mal stasne bolesti …..som stale na nete a vyhladavam vsetky informacie o metabolickej liecbe…vsade citam ako ludia pisu ze sa na to daju a veria ze sa vyliecia….preco sem nenapise niekto kto by mohol tvrdit ze sa metabolickou liecbou vyliecil bez chemo a oziarov…ja samozrejme tej liecbe verim a preto by som vas chcela poprosit ci by ste mi nemohly dat telefonicky kontakt na doktora jurkovica…a este by som vas chcela poprosit ci by ste mi nevedeli poradit ake vitaminy mu mam zatedy kupit kym zacne s tou liecbou….pretoze doktorka na radioterapii mu nic nepovedala ako keby vitaminy neboli vobec podstatne v jeho pripade….nevedel by mi niekto urcit ktore stadium rakoviny to je podla jehu histologickych vysledkov….pretoze nam nic nepovedali…zatedy vam vsetkym velmi pekne dakujem …s pozdravom jana

    14. cica says:

      pre Igora…
      marhuľové kôskty si treba v malom mixériku rozmixovať.bude z toho hmota ako keď sa pomelú orechy.je to jednoduchšie ako to žuť. Ja to zapijem vodou.

    15. cica says:

      Odzaz pre všetkých:
      Kniha ktorú spomína Robert vo svojom článku odporúčam každému, kto má problém s rakovinou. Kniha sa volá Rakovina,leukémie a jiné zdánlivě nevyléčitelné nemoci,léčitelné přírodními prostředky.AUTOR: Rudolf Breus.
      doporučujem tiež knihu Proti rakovine nie sme bezmocní od Davida Servana-Schreibera. Som rada, že som sa stretla s článkom pána Roberta a vašimi príspevkami. Mne samej bola diagnostikovaná chronická lymfatická leúkémia, podľa hematologičky ju mám od roku 2009. Príznaky tejto choroby zatiaľ nemám, okrem bolestí v bedrách. Po stanovení diagnozy, ktorú mi oznámila 3.8.2011 jednou vetou s dodatkom, nebojte sa, veď to nie je akútna leukémia, mi nepovedala absolútne nič.Žiadne informácie a rady, čomu sa vyhýbať, čo je vhodné a čo nie. Začala som pátrať po internete a narazila som na kopu článkov o rakovine a jej alternatívnej liečbe. Veľa článkov a informácii v nich sa absolútne zhodujú s tým, čo napísal pán Robert.
      Neskôr som však pochopila, že leukémia je o niečom inom, a úplne sa nevzťahuje na ňu to, čo všeobecne na rakovinu. Ak má niekto skúsenosti s touto diagnózou, budem rada ak napíše.vopred ďakujem a prajem všetkým veľa síl.

    16. jana says:

      ja vas chcem velmi pekne poprosit o telefonny kontakt na niekoho kto by mi mohol pomoct s metabolickou liecbou….vopred vam velmi pekne dakujem.

    17. Zuzana says:

      Janka, z vlastnej skusenosti Vam mozem povedat, ze ono to na Slovensku nie je jednoduche s metabolickou liecbou. Vacsine onkologov nehovori nic detoxikacia organizmu a uz vobec nic im nehovori vyziva a stravovanie…
      Je to skutocne zufale, pretoze clovek s rakovinou je pod neskutocnym tlakom a zufalym pocitom nestratit ani minutu… a ta strasna nemohucnost…
      Moznost je vycestovat do zahranicia a tam podstupit prave spominanu metabolicku liecbu, alebo to vziat do vlastnych ruk. Ak mozete precitajte si knihu od Morse “Zazracna detoxikacia”, je tam velmi vela dobrych rad, ktore sa prave pri spominanej liecbe pouzivaju.

    18. radomeer says:

      Precital som si cely clanok a musim uplne suhlasit s jeho autorom. Jeho slova plne potvrdzuje aj americky film Liecenie rakoviny z vnutra. Tento 2 hodinovy film Vam vsetkym otvori oci. Je zaujimave, ze na youtube bol velmi casto zmazany, ale to si vieme vsetci domysliet, za asi preco. Nasiel som vcelku dost stabilne dva linky na ceskych serveroch. Film je v anglictine s ceskymi titulkami, preklad nie je celkom dokonaly, ale pre porozumenie zakladnej myslienky filmu postacuje.

      http://media.bloguje.cz/868011-lecba-rakoviny-zevnitr.php
      alebo na druhom linku
      http://dokumentarni.tv/zdravi/lecba-rakoviny-zevnitr-healing-cancer-from-inside-out

      dalej doporucujem z vlastnej skusenosti v rodine detoxikacne napoje z aloe vera a ine vyzivove doplnky na prevenciu a liecbu rakoviny na tejto stranke
      http://www.aloeveraforever.sk

    19. Zuzana says:

      radomeer, dakujem za link. Pridavam este jeden: http://www.ulozto.cz/x7qk9ZM/lecba-rakoviny-titulky-avi

    20. kika says:

      Pán Róbert, zdieľam Vaše názory. Hovoríte mi zo srdca.Je pekné, čo všetko ste pre svojho otca urobili, napriek tomu, že to určite nebolo ľahké. Bojovať proti farmaceutickým praktikám a proti systému presvedčenia je veľmi ťažké. Máte môj obdiv. Keby som sa mala rozhodovať o liečbe či už seba, alebo niekoho iného, tiež by som to riešila úpravou životosprávy a prírodnou liečbou. Myslím, že môžete mať aspoň dobrý pocit z toho, že ste urobili pre svojho otca maximum. Majte sa krásne.

    21. gugu says:

      Mala by sa zakázať takáto neodborná propagácia liečby nádorových ochorení stravou a osočovanie lekárov.
      Ano strava a výživ. doplnky sú dôležité, ale sami o sebe Vás nemôžu zbaviť rakoviny!!! To viem z vlastnej skúsenosti, lebo žiaľ, v rodine máme príklad aj na liečbu rakoviny v spolupráci s lekárom – chirurgom a onkologom a metabologom – úspešne – prežívanie 5rokov /CA hrub.čreva/. Takmer rovnaká diagnoza na jadierkach marhul – po roku smrt….. balamutite ludí a rajcujete proti lekráom , pričom si neuvedumujete aké marketingvé ťahy sú za výživ. doplnkami a aký to je biznis!!! Je to smutné …

    22. Katrin says:

      Gugu, vidite a ja mam zase presne opacny priklad. Rodinny prislusnik, ktory sa lieci v zahranici metabolickou liecbou a kamarat (rovnaka diagnoza, diagnostikovany v rovnakom case, rovnaky vek), ktory sa lieci na Slovensku chemoterapiou a radioterapiou. Moj rodinny prislusnik sa citi dobre, chodi do prace a zije plnohodnotny zivot. Z mojho kamarata lieceneho chemo a radio je troska a ledva preziva den za dnom…
      Je to individualne, nikto tu nikoho nebalamuti, pisu sa tu len osobne skusenosti…

    23. Tiborex says:

      Katrin, máme doma pacienta so zhubným nádorom na konečníku/hrubého čreva s metastázami pečene, pľúc a neviem kde ešte. Je na na tom dosť zle, je liečený CHT. Kde v zahraničí je liečený Váš rodinný príslušník metabolickou liečbou? Lebo ja už v tejto republike neverím ničomu a vôbec nie zdravotníctvu. Aj keď sú určite aj dobrí lekári, ale môj názor je, že onkolog je podávač chemie a rádioterapie, ale to ostatné poradentstvo a konzultácie tu chýbajú. Dokonca aj možnosť výberu liečby. Dokonca ani miesto pre ťažko chorého v nemocnici momentálne nemajú. Veď choroba počká a to už ani nehovorím o zdĺhavej diagnostike ochorenia, trvalo im to skoro 4 mesiace, po urgenciách pacienta a s podaním prvej chemoterapie mali tiež čas. Prikláńam sa k názoru, že je to veľmi dobrý biznis, alebo sme premnožení a nepotrebujú vyliečiť, iba liečiť. Nás pacient už ťažko prijíma potravu a vracia, zvíja sa v bolestiach a oni majú čas, tak sme už zúfalí, vie niekto o tej Metabolickej liečbe v zahraničí viac? a čo to stojí? A či je možné ešte niečo zmeniť po 2 rokoch CHT? Autorovi článku ďakujem, že nabral odvahu toto napísať, aj keď otca mu to už určite nevráti. Podobné výhovorky zo strany pacienta zažívam aj ja. Aj keď je ľahšie hovoriť pacientovi čo a ako, hlavne ak nie sme ním my. Ale aj tak mi z toho vychádza, radšej pohodlne zobrať CHT ako zmeniť zásadne svoj život, ja sa aspoň z časti snažím mu byť vzorom, ale je tvrdohlavý. Zaujíma ma hlavne tá metabolická liečba a taktiež úspešnosť a cena. Ďakujem

    24. Tiborex says:

      Ak niekto vie poradiť úspešnú alternatívnu/metabolickú liečbu, tak mi poradte tiborex@pobox.sk… Ďakujem

    25. Katrin says:

      Tiborex, prepacte dlhsie som nenakukla na tutu stranku. Nas rodinny prislusnik sa lieci v Mexicu v Tijuane (taktiez hrube crevo + metastazy) http://gerson.org/gerpress/clinics/ . Ono, nie je tam stale, najskor len par tyzdnov, vysetrenia, kym sa ako tak stabilizoval organizmus a naucili ho co ma robit, ako sa stravovat, ake enzymaticke pripravky uzivat a podobne… Viem, ze jedna Gersenova klinika je aj v Madarsku, no na tu kontakt nemam. Pobyt tam ani nie je taky drahy (na www stranke by mal byt aj cennik), skor dost stoji letenka, enzymaticke pripravky, lieciva a podobne… Velmi Vam dzrim palce a prajem velmi vela sil. Hlavne to nevzdavajte, u nas to vzdava niekedy “nas pacient”. Verim ze to nemate lahke, ono to vobec nie je lahke, naopak…

    26. Tiborex says:

      Katrin, ďakujem za odpoveď. A ako sa mu tam darí? ako dlho sa tam lieči? podľa tej odpovedi, ale Váš pacient neabsolvoval CHT, že? tá str. v maďarsku je http://www.gerson.hu

    27. Katrin says:

      Tiborex, zdravim Vas. Dakujem za link na kliniku v Madarsku. Nas “pacient” chemoterapiu absolvoval, jednu celu davku (dal sa nahovorit ze skusobne”, aj radioterapiu (37 oziarov), no zacali mu opuchnat cele nohy a celkovo sa citil velmi zle (bolesti zaludka a brucha, slabost, zavrate…). Mysleli sme ze prichadza koniec… Vsetko sa zmenilo (pre 2 rokmi), ked presiel na uplne ine stravovanie a zivotospravu, zo zaciatku pil hlavne vela zeleninovych stiav. Stav sa postupne upravil (akoby stabilizoval), nehovorim, ze mu rakovina zmizla, ale je na tom neporovnatelne lepsie a ako som uz pisala, zije plnohodnotny zivot, chodi do prace a tesi sa zo zivota. O 3 tyzdne by mal absolvovat kontrolne vysetrenie, ak by ste chcel mozem Vam potom dat vediet ake mal vysledky.
      Aby som nezabudla, na Gersenovej klinike pacienti nelezia ako v nemocnici, je to skor nieco ako sanatorium (pobyt cca 2 -3 tyzdne, ale to je zrejme individualne), kde sa pacient dozvie v akom stave sa nachadza jeho organizmus, ako sa ma stravovat, ake enzymaticke pripravky a lieciva uzivat, taktiez ako si robit crevne nalevy (pozivaju kavove z bio kavy) a podobne.

    28. Jozef says:

      Dobry den p. Robert,
      mam otca s rakovinou a chcel by som sa s vami porozpravat ohladom alternativnej liecby, prosim ak mozete, napiste mi na waiki@post.sk vas email alebo telefon, rad by som sa vam ozval.
      Dakujem.
      Jozef.

    29. hynix says:

      Pre vsetkych, aj pre Tiborex,
      cenny poznatok, osobne poznam ludi, ktori sa vyliecili z dost zavaznych stavov: http://www.celladam.hu/, aplikacia je mozne aj pocas CH, akurat sa nepicha v den CH,videl som to na vlastne oci!K vitaminu b17,Ak chcete b17, pouzivajte iba original http://cytopharmaonline.com/, u nas sa predava s velmi slabuckym pomerom amygdalinnu v tobolke, ze to ani nema vyznam. A hlavne alkalizujte – soda bikarbona, vid http://www.curenaturalicancro.com/
      Ohladom metody pana Jurkovica, pan doktor uz nelieci, ale nic vam nebrani zadovazit si enzymy v tobolkach, alebo priamo tie ktore pouziva on sam, trypsin chymotripsin, treba len trocha dovtipu,
      na Ukrajine vam ich predaju.

    30. Popelka says:

      Moje osobné skúsenosti s rakovinou pečene sú popísané na wwww.pravda.sk, blog popelka
      http://popelka.blog.pravda.sk/2012/03/29/farmaceuticky-priemysel-rakovina-a-nemocnica-kosice-saca-a-s/
      Sú tam 4 časti, 3. a 4. čas´t sú o strave a o očiste.

    31. Anonym says:

      Dobry.Pani dr.Fulova niekedy dopoprucuje chemoterapiu.Preco?

    32. Tiborex says:

      Anonym, to teda neviem, niekedy sa mi jej odpovede zdajú na jedno kopyto. Možno, že preto, že už inú cestu nevidí. Inak môj otec žiaľ už svoj boj prehral, ale som naňho hrdý, preto, lebo aj keď slabol, stále bol mysľou silný, myslel iba na svoju rodinu a snažil sa byť nápomocný a to si toho strašne veľa vytrpel. Dnes ľutujem len jedno, že sme vôbec šli pred dvoma rokmi na chemoterapiu a že sme slepo verili lekárom a hlavne onkológom. Veď oni ani neinformujú o iných možnostiach ako je chemot. a rádiot. a to im nikdy neodpustím. Sami od seba mu fakticky veľa neporadili. Ja byť nimi, tak vrátim diplom, ak ho vôbec majú zaslúžene a nie za klobásky a podob. Od zistenia diagnozy, keď mu to zistili po jeho vlastných urgenciách až po podanie prvej chemoterapie uplynul skoro pol rok, dobre čítate ako im to všetko trvá a asi aj vyhovuje. Farmaceutický priemysel a poisťovníctvo v rukách mecenášov je jedno obrovské svinstvo. Dúfam, že sa im to raz všetko vráti. Už len toľko dodám, že dúfam, že si ho zapíšu do negatívnej štatistiky a že dalších s podobným krutým osudom budú informovať lepšie aj o iných prírodných možnostiach, strave a povzbudia ich aj psychologicky. Lekári, Onkológovia a poisťovne ešte raz vám ďakujem za tie 2,5 roka stresov, smútku kedy vám to všetko trvalo od diagnostiky až po prvé podanie cht.(a dám krk, že prastarej, kt. sa len potrebujete zbaviť) a schválenie poisťovňou. Podarilo sa Vám ho dostať z 2 až do konečného štádia a to bol silný človek. Dúfam, že si uvedomíte že podávanie jedov nie je cesta k uzdraveniu, hoci som to tušil na začiatku, žiaľ sme vám spolu aj s pacientom slepo verili. Ale odteraz sú pre mňa lekári na onkológii a taktiež výrobcovia a poisťovne obyčajní vrahovia!!! Ľudí s podobným osudom vyzývame, aby radšej skúsili prírodnú aj keď ťažšiu cestu a nespoliehali sa na týchto VRAHOV! smútiaca rodina

    33. Katrin says:

      Tiborex, je mi to neskutocne luto. Prajem vela sil Vam a Vasej rodine.

    34. Johnny says:

      Robert, ak sa tu este objavujes, prosim ozvi sa. Tiez spolupracujem so zakladatelom kampane za pravdu v medicine, ktory sa vola Phillip DAY a uz 25 rokov robio detajlny prieskum toho, co sa deje v medicine a jeho knihy a organizacia celosvetovo bojuju za to,aby vlady statov prestali robit svinstva za cenu penazi a prestali klamat ludi a napomahat tak nenazranym kolosom masovych,mliecnych,farmaceutickych a potravinarskych mega-spolocnosti. Tieto uz stratili vsetku etiku a aj vdaka nim zazivame katastrofu v dejinach ludstva. Prestali sme jest jedlo a konzumujem vyrobky.Umele,farebne,ochutene,dobre vyzerajuce-no plne chemie,toxinov, konzervantov,pesticidov,antibiotik a chorb prenesenych z masovych velkochovov zvierat, ktore sa formou tychto nechutnych produktov prenasaju na ludi. Hormonmi napichane a tyrane zvierata zapricinuju,ze nase deti v utlom detskom veku vyzeraju ako dospeli,dievcata zacinaju menstruaciu o 4 roky skor ako by mali a menopauzu dostavaju o 5 rokov neskor ako by mali. chlapci uz v mladom veku maju nadbytok testosteronu a sexualne zacinaju zit,ked by este mali byt pri maminej sukni. Ak si neuvedomyme,ze sme len hlupimy obetami marketingu a nastaveneho systemu, ktory uz od malicka do nas dostava bordel vo forme mlieka a masa a tak sa uz od detstva stavame chorymi a alergyckymi a pacientami zostavame az do smrti, pretoze lieky, ktore do nas po cely zivot pchaju,nas odrovnaju nepeknou, bolestivou a predcasnou smrtou. Som v oblasti health & fitness uz 20 rokov a podrobne sa venujem tejto teme. Obycajny clovek nema anilen potuchy,co sa deje. Otvorte oci,ucte sa a zacnita sa starat sami o seba,tak ako sa starate o svoje bankove ucty,domy,byty,auta,topanky a vsetko,co v skutocnosti nema cenu a to na ukor vlastneho zdravia. Naucili nas na vsetko si vziat liek-no vedlajsie ucinky kazdeho jedneho vytvoria choroby nove a toto sa uz nikdy nezastavi. Ak ma niekto zaujem vediet viac, kludne ma kontaktujte na jhubinsky@yahoo.com.au

    35. bonita says:

      Dobrý. Nevie, náhodou niekto pomôcť kde zohnať tie enzýmy na blokáciu štítnej žlazy?
      A aký je presný postup liečby? Kde by sme sa mohli informovať?

    36. aga says:

      chcem napísať odkaz pre cica

    37. suzi says:

      potrebovala by som kontakty na Mudr. Jurkoviča a Mudr. Fulovú ak vieš ako si spomínal v článku o tvojom otcovi budem nesmierne rada keď mi ho pošleš alebo niekto kto tu vie na nich kontakt kde pôsobia
      napíšte mi surne potrebujem , mám chorú maminu a ide o čas
      dík

    38. niandra says:

      Róbert,

      ak toto fórum ešte navštevujete, prosím ozvite sa na

      ladesniandra(at)gmail(dot)com

      rovnako ak sa niekto z ostatných cíti, že vie poslať dobrú radu, hocičo, budem vďačný.

      Ďakujem

    39. Ewa says:

      Nechci se Vás všech nějak dotknout…A jsem zvědavá,jestli můj příspěvek tady zveřejní…
      Já jsem se léčila z rakoviny různýma “alternativníma”metodama více jak 5 let…Nechodila jsem vůbec k lékařům…
      Držela jsem 30 denní čisté hladovky,poté i s pitím moči,bylam jsem vegetariánkou,
      jedla tuny ovoce a zeleniny a ….byla jsem krásná,štíhlá…nicméně můj zhoubný nádor jako jediný
      stále rostl…až měl 20 cm,a teprve na konci těch mých prapodivných pokusů samouzdravit se…jsem pochopila…
      na jedné katolické Mši o uzdravení… celý systém uzdravování…neuzdravujeme se “SAMI”,uzdravuje Bůh,podle toho,jak On
      chce…A to 2 cestama…Buď zázrakem nebo skrze ruce klasické medicíny…Zní to pro Vás asi blbě,ale je to tak…
      Protože každá alternativa je šarlatánství-viz Bible(a modlářství) a jediné,co můžeme,je jít k klasickému lékaři
      (a dokonce Sírachovec v Bibli říká : Kdo hřešíš,padni do rukou lékaře)..nemoc jako důsledek hříchu a také
      jako důsledek našeho nezřízeného života,důsledek našeho odstoupení od Pána Boha…

      Tak po té Mši(o uzdravení duše i těla) jsem šla pokorně k lékařům na operaci,pak jsem měla 25 chemek a 25 ozářek a z Boží Milosti
      žiji…
      Nic nevyléčí nevyléčitelnou rakovinu,když nebude chtít Dobrý Bůh…
      Toť vše…
      Vaše Ewa

    40. Nataša Godavcová says:

      Moja mamka umrela 22.augusta.Mala rakovinu prsníka.V novembri 2010 jej ho amputovali,následne absolvovala 20 ožiarov.Po tejto liečbe jej lekári povedali,že je zdravá.V októbri 2011 CT vyšetrenie ukázalo 3 drobné metastázy na pečeni.V tom momente sme začali s liečbou-tzv.prírodnou chemoterapiou(javorový sirup+sóda bicarbóna).Okrem toho sme ešte používali liečbu energiou a div sa svete-mamka sa cítila skvele a všetky výsledky mala v poriadku.Z akéhosi,pre mňa nepochopiteľného dôvodu,v júli začala chodiť na chemoterapiu.Štvrtá dávka bola pre ňu smrteľná.5 týždňov po jej smrti mi otec konečne objasnil dôvod,prečo na chemoterapiu začala chodiť.BÁLA SA DOKTORKY!!!Pani doktorka jej totiž povedala,že buď začne chodiť na chemo,ale ju vyškrtne zo zoznamu svojich pacientov.

    41. dusi says:

      Prajem vsetkim vela zdravia. Tiez mam choru manzelku a chodi na chemo lebo ta druha moznost je pre nas nedostupna s finacnych dvovodov.Stov stravov je tak ze mesacne nakupi robime ze kupujeme co je lacnejsie aby nam ostalo na poplatky a nieco malo aj po ruke .60E,Precital som si vsetky clanky som chlap ale slzam som sa neubranil.Ty co mozu hladajte riesenia prirodzenov cestov.Lebo som len amater a mislim si lepsie je imunytu spevnovat ako uzivat jed. Na onkologii sme sa tiez toho vela nedozvedeli.Ludi tam beru jak na beziacom pase.PRAJEM VSETKYM UZDRAVENIE ZO SRDCA.

    42. Nety says:

      Ahojte,

      my sme tiež išli alternatívne, ale nepodarilo sa to. Mamka bola 20 rokov vegetariánka, športovkyňa, slniečko a ochorela na rakovinu hrubého čreva. Pre nás bolo nedopustiteľné ísť na chemo. Tak sme išli do alternatívy sami a info sme zháňali sami. Keby, že to začneme teraz tak sa vložíme do rúk skúsenejších a to je Gersonova terapia v Maďarsku- stojí to síce na dva týždne 200000Sk, ale život je vzácnejší.O nej sme tiež vedeli, ale nebrali sme ten stav vážne, ale ono to potichúčku rástlo a nakoniec aj zabilo.Poradcovia sú Česi alebo Slováci a tam nám odporúčali ísť na operáciu a potom hneď na tú terapiu do Maďarska.Ale aj operácia bola pre nás strašidelná.
      Po smrti tak blízkeho človeka som pocítila, že tento život nie je všetko, stále cítim jej dušu, motá sa pri mne, normálne akokeby žila, posiela ma už spať a aby som sa ponáhľala do práce. Jej miesto nezostalo pre mňa prázdne ja to nepotrebujem nahradzovať, vždy budeme spolu, láska je večná.Len je fakt že nás delí hmota, v meste to je ťažké,medzi 4 stenami, z toho sa môže človek aj zblázniť. Ale na dedine je to lepšie, pozrieš na tú krásu okolo a hmota ťa neťaží. Je to už filozofia, ale čo je to smrť? veď duša žije ďalej.

    43. henry says:

      velmi sa divim, preco ludia sa chovaju ako ovce. dnes mame moznost ziskat informacie z celeho sveta, za par sekund. tak ako je nemoc, oproti je zdravie. vsetko sa da vyliecit, ked nie je neskoro!!! nikto nemusi umriet,ked najde spravnu cestu.priroda ta nikedy nezradi. pokial potrebujete si vyliecit rakovinu, leukemiu a dalsie choroby behom 45 dni prirodneho liecenia, dajte nam vediet. “dalats salvation. email-happyuindalat@yahoo.com

    44. Marian says:

      Mohol by sa este ozvat pan Igor ako sa mu dari? Velmi ma to zaujima mam podobny problem.

    45. Simona says:

      Ahoj Róbert,
      Môžeš sa mi prosím ozvať na mail sajmon610@gmail.com?
      Neviem ako inak sa s Vami môžem skontaktovať, ďakujem

    46. m.t. says:

      Má niekto skúsenosti s liečbou rakoviny podkovičníkom – ohňovec alebo reishi ? Má to byť zmes sušených húb v kapsulách. Oficiálne sa používajú na podporu imunity, ale pomáhajú aj pri rakovine atď. Tiež huba – hadovčiar proti alzheimerovej chorobe. Dostať to vraj v niektorých lekárňach a propaguje to istá – pôvodom maďarská lekárka. Prečo sa tieto huby nedajú nájsť medzi alternatívnymi spôsobmi liečby na nete, kto nepozná konkrétny názov, nemá šancu zistiť, že existujú. Náhodou som to videla v televízií.

    47. Juraj says:

      Janka 0907520519 poradim

    48. m.t. says:

      Môj známy má teraz dobrú skúsenosť so žihľavou. Žihľavový čaj ráno nalačno 15 minút vylúhovaný, pije pol hodinu pred raňajkami.Cez deň ešte pije jednu šálku po dúškoch. Pije to asi mesiac.
      Zháňa aj aloe vera, zatiaľ nevieme, čo s tým.

    49. babula says:

      mojej láske lekár diagnostikoval zápchu miesto akútneho zápalu pankreasu, nariadil dietu a pitie čaju, po troch dňoch mu bola stanovená správna diagnóza so správnou liečbou. Bolo už neskoro. Pri pankreatitíde nemôžte nič prijímať ústami, tým sa pankreas poškodzuje a odumiera. Moja láska zomrela. Mal 49 rokov, 17 ročnú dcéru, chcel žiť. Lekár mu zobral všetky šance. Záver: je to ťažké ochorenie a aj keby bol správne liečený nedá sa povedať, či by nedošlo k smrti. V našom štáte sú lekári nepostihnuteľní, stačí že majú argument – ťažkú chorobu a môžu liečiť akokoľvek, môžu ubližovať, zabíjať. Mojej láske život zobrali a mne a mojej dcére život zničili. Dr. Morvay z Košíc,prosím už nikoho neliečte, aby ste nespôsobili ďalšie tragédie ľudí. Ďakujem

    50. natalia says:

      je to velmi smutne

    Leave a Reply

    Your email address will not be published.

    *

    This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.